Ekonomický rast eurozóny bude pomalší
12. 9. 2023
Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt a fakt, že najväčšia ekonomika regiónu, Nemecko, sa tento rok dostane do recesie.
Komisia počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta. Ekonomika Európskej únie aj eurozóny porastie pomalšie, než sa predpokladalo, informujú agentúry DPA a Reuters. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Tiež počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta.
"Slabý domáci dopyt, najmä spotreba, ukazuje, že vysoké a stále rastúce spotrebiteľské ceny väčšiny tovarov a služieb si vyberajú väčšiu daň, než sa očakávalo v jarnej prognóze," uviedla Komisia vo svojich priebežných prognózach vývoja HDP a inflácie pre 5 najväčších ekonomík eurozóny." A to aj napriek klesajúcim cenám energií a mimoriadne silnému trhu práce, ktorý zaznamenal rekordne nízke miery nezamestnanosti, pokračujúcu expanziu zamestnanosti a rastúce mzdy," uviedla komisia.
Komisia predpovedá, že inflácia v eurozóne tento rok dosiahne 5,6 percenta a 2,9 percenta v roku 2024. To znamená, že tempo rastu cien v regióne zostane nad dvojpercentným inflačným cieľom Európskej centrálnej banky.
Vo svojich májových prognózach počítala v tomto roku s infláciou na úrovni 5,8 a v roku 2024 na úrovni 2,8 percenta. ECB od polovice roka 2022 rýchlo sprísňovala menovú politiku, aby zastavila rekordný rast cien, čím zdražila úvery pre ekonomiku. To je tiež dôležitým dôvodom zhoršenia prognóz rastu ekonomiky.
Polepšilo si Francúzsko či Španielsko. "Prudké spomalenie poskytovania bankových úverov ekonomike ukazuje, že sprísňovanie menovej politiky ovplyvňuje ekonomiku," uviedla EK.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Eurozóna sa prepadá. Ostrovom rastu je Slovensko a Estónci
14. 2. 2013
Slovenská ekonomika pribrzďuje ale v porovnaní s eurozónou sme na tom dobre.
Hrubý domáci produkt vzrástol v stálych cenách v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2011 o 0,7 percenta. Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa HDP zvýšil oproti 4. štvrťroku 2011 o 1,2 percenta a oproti 3. štvrťroku 2012 o 0,2 percenta.
Slovensko je však na tom v porovnaní s ostatnými krajinami eurozóny veľmi dobre. Pri medziročnom aj medzikvartálnom porovnaní má naša ekonomika druhý navyšší rast po Estónsku. Ostatné krajiny eurozóny v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom zaznamenali pokles HDP.
V eurozóne stúpol objem nesplácaných úverov na rekordných 918 miliárd eur
12. 2. 2013
Objem úverov, ktoré spotrebitelia a podniky kvôli zlej ekonomickej situácii nedokážu včas splácať, stúpol v eurozóne na rekordných 918 miliárd eur.
Počas jedného roka sa tak zvýšil o 80 miliárd eur.
Situácia je zlá najmä v Španielsku a Taliansku. V celej eurozóne je podiel nesplácaných úverov 7,6 percenta.
Objem nesplácaných úverov v eurozóne sa začne znižovať až v budúcom roku. S nárastom ziskov bánk v eurozóne však napriek ťažkým podmienkam počíta už v tomto roku.
Brusel nám pošle milióny eur navyše
11. 2. 2013
Poľnohospodári, menej rozvinuté regióny, ale aj mladí nezamestnaní.
To sú tri skupiny víťazov, ktoré priniesol zo slovenského hľadiska nový rozpočet Európskej únie na roky 2014 až 2020.
Po mesiacoch rokovaní lídri únie schválili rozpočet. Napriek tomu, že väčšina Európy stratí, Slováci si polepšia. Napríklad farmári môžu čakať, že za hektár obhospodarovanej pôdy dostanú vďaka zvýšeniu presunu priamych platieb o 36 eur viac.
Aj keď si Slovensko na papieri polepší, analytici upozorňujú na to, že realita môže byť úplne iná. Vláda preto pripravuje zmeny vo verejnom obstarávaní.
Od 1. februára 2014 bude v EÚ stačiť jeden účet, začne fungovať SEPA
11. 2. 2013
Od 1. februára 2014 budú spotrebitelia a firmy v 32 európskych krajinách posielať zahraničné platby a inkasá v eurách za rovnakých podmienok ako v rámci domácich platieb.
Stane sa tak vďaka spusteniu systému SEPA
Cieľom SEPA je harmonizovať všetky postupy a štandardy tak, aby spotrebitelia nerozlišovali medzi domácou a zahraničnou platbou. Dosiahne sa tak zjednodušenie a efektívna realizácia platobných transakcií. Dôjde aj ku zrýchleniu platieb, nakoľko systém garantuje, že pripísanie platby na účet príjemcu prebehne najneskôr počas nasledujúceho pracovného dňa po zaslaní platby.
Slovenské bankové prostredie je už z pohľadu bankových kariet na príchod SEPA pripravené.