Ekonomický rast eurozóny bude pomalší
12. 9. 2023
Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt a fakt, že najväčšia ekonomika regiónu, Nemecko, sa tento rok dostane do recesie.
Komisia počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta. Ekonomika Európskej únie aj eurozóny porastie pomalšie, než sa predpokladalo, informujú agentúry DPA a Reuters. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Tiež počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta.
"Slabý domáci dopyt, najmä spotreba, ukazuje, že vysoké a stále rastúce spotrebiteľské ceny väčšiny tovarov a služieb si vyberajú väčšiu daň, než sa očakávalo v jarnej prognóze," uviedla Komisia vo svojich priebežných prognózach vývoja HDP a inflácie pre 5 najväčších ekonomík eurozóny." A to aj napriek klesajúcim cenám energií a mimoriadne silnému trhu práce, ktorý zaznamenal rekordne nízke miery nezamestnanosti, pokračujúcu expanziu zamestnanosti a rastúce mzdy," uviedla komisia.
Komisia predpovedá, že inflácia v eurozóne tento rok dosiahne 5,6 percenta a 2,9 percenta v roku 2024. To znamená, že tempo rastu cien v regióne zostane nad dvojpercentným inflačným cieľom Európskej centrálnej banky.
Vo svojich májových prognózach počítala v tomto roku s infláciou na úrovni 5,8 a v roku 2024 na úrovni 2,8 percenta. ECB od polovice roka 2022 rýchlo sprísňovala menovú politiku, aby zastavila rekordný rast cien, čím zdražila úvery pre ekonomiku. To je tiež dôležitým dôvodom zhoršenia prognóz rastu ekonomiky.
Polepšilo si Francúzsko či Španielsko. "Prudké spomalenie poskytovania bankových úverov ekonomike ukazuje, že sprísňovanie menovej politiky ovplyvňuje ekonomiku," uviedla EK.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Mladí inovátori sa chcú presadiť
12. 7. 2011
Európske fórum mladých inovátorov podalo návrh na vytvorenie fondu pre ich inovátorské nápady
Tento návrh privítali viacerí poslanci Európskeho parlamentu. Podľa tejto schémy by mohli mladí inovátori od 16 do 36 rokov opísať svoj hrubý inovačný nápad na určenú internetovú schránku a počkať na posúdenie, či mu pridelia financie z fondu a bude pracovať na svojom projekte aj naďalej.
Gréci odsúhlasili úsporné opatrenia
1. 7. 2011
Grécky parlament schválil balík úsporných opatrení, ktorý má zabrániť hroziacemu bankrotu.
Gréci uskutočnili významné rozhodnutie a schválili balík úspor. Tlak na Grécko vyvinula Európska únia a Medzinárodný menový fond, nakoľko inak by nezískali poslednú tranžu pôžičky a krajina by kráčala k bankrotu.
EÚ o pomoci Portugalsku
16. 5. 2011
Ministri financií Európskej únie aj eurozóny dnes budú schvaľovať finančnú pomoc pre Portugalsko.
So záchranným balíčkom pre tretiu krajinu eurozóny, ktorá musela požiadať o pomoc, vo výške 78 miliárd eur súhlasia všetky členské štáty vrátane Slovenska. Rovnaká suma ako z EFSM poputuje do Lisabonu aj zo súčasného záchranného fondu eurozóny (EFSF) a z Medzinárodného menového fondu. Medzinárodné spoločenstvo tak uplatnilo úplne rovnaký model ako pri pomoci Írsku, kde finančnú záchranu takisto delilo na tretiny medzi EFSM, EFSF a MMF. Podobný ako v prípade Írska by mal byť aj úrok zo záchranného fondu eurozóny, ktorý sa bude podľa eurokomisára pre hospodárske a menové záležitosti Olliho Rehna pohybovať medzi 5,5 až 6,0 %. Pri EFSM aj MMF je úroková sadzba o niečo nižšia.
Gréci asi požiadajú o ďalšiu európsku pomoc
9. 5. 2011
Gréci potrebujú ďalšiu európsku pomoc. Podľa denníka Financial Times sa na tom zhodujú ministri financií štátov platiacich eurom.
Eurozóna a Medzinárodný menový fond už zadĺženému Grécku požičali 110 miliárd eur. Plán na záchranu Grécka však zlyháva. Otvorene to už priznal aj grécky minister financií Georgios Papaconstantinou. Gréci by si totiž už budúci rok mali opäť normálne požičiavať na finančných trhoch. Lenže úroky z gréckych dlhopisov zostávajú astronomicky vysoké. Trh proste v záchranu krajiny neverí, a Grécko tak podľa denníka asi požiada o ďalšie úvery, tentoraz zo záchranného balíka eurozóny. Variantom môže byť aj predĺženie doby splatnosti pôžičiek, ktoré musí Grécko budúci rok uhradiť. Gréci aj diplomati z eurozóny stále trvajú na tom, že krajina sa bankrotu dokáže vyhnúť.