Ekonomický rast eurozóny bude pomalší
12. 9. 2023
Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt a fakt, že najväčšia ekonomika regiónu, Nemecko, sa tento rok dostane do recesie.
Komisia počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta. Ekonomika Európskej únie aj eurozóny porastie pomalšie, než sa predpokladalo, informujú agentúry DPA a Reuters. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Tiež počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta.
"Slabý domáci dopyt, najmä spotreba, ukazuje, že vysoké a stále rastúce spotrebiteľské ceny väčšiny tovarov a služieb si vyberajú väčšiu daň, než sa očakávalo v jarnej prognóze," uviedla Komisia vo svojich priebežných prognózach vývoja HDP a inflácie pre 5 najväčších ekonomík eurozóny." A to aj napriek klesajúcim cenám energií a mimoriadne silnému trhu práce, ktorý zaznamenal rekordne nízke miery nezamestnanosti, pokračujúcu expanziu zamestnanosti a rastúce mzdy," uviedla komisia.
Komisia predpovedá, že inflácia v eurozóne tento rok dosiahne 5,6 percenta a 2,9 percenta v roku 2024. To znamená, že tempo rastu cien v regióne zostane nad dvojpercentným inflačným cieľom Európskej centrálnej banky.
Vo svojich májových prognózach počítala v tomto roku s infláciou na úrovni 5,8 a v roku 2024 na úrovni 2,8 percenta. ECB od polovice roka 2022 rýchlo sprísňovala menovú politiku, aby zastavila rekordný rast cien, čím zdražila úvery pre ekonomiku. To je tiež dôležitým dôvodom zhoršenia prognóz rastu ekonomiky.
Polepšilo si Francúzsko či Španielsko. "Prudké spomalenie poskytovania bankových úverov ekonomike ukazuje, že sprísňovanie menovej politiky ovplyvňuje ekonomiku," uviedla EK.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Z programu potravinovej pomoci Brusel škrtol Slovensko.
10. 10. 2012
K bezplatným potravinám občania v núdzi sa dostanú najskôr v roku 2014.
Sociálne odkázaní občania sa budúci rok nedostanú k potravinám zadarmo. Európska komisia (EK) totiž vyradila Slovensko z programu potravinovej pomoci pre rok 2013.
Dôvodom rozhodnutia komisie bola skutočnosť, že Slovensko nevytvorilo vhodné podmienky na to, aby zabezpečilo bezpečnú, správnu a včasnú implementáciu tohto programu v roku 2013.
Občania v núdzi sa tak k bezplatným potravinám dostanú najskôr v roku 2014. Vtedy však už program potravinovej pomoci bude mať na starosti Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.
Tento rok malo Slovensko z programu potravinovej pomoci k dispozícii 5 miliónov eur, budúci rok by získalo okolo 4,8 milióna eur.
Banky v eurozóne môžu prísť o aktíva až za 4,5 bilióna USD
10. 10. 2012
Európske banky budú možno nútené predať aktíva za 2,8 bilióna USD (2,16 bilióna eur), ak politici v Európe urýchlene nevyriešia dlhovú krízu.
Dlhová kríza v Európe je naďalej najväčšou hrozbou pre globálnu finančnú stabilitu.
Napriek opatreniam, ktoré prijali európski politici, eurozóne sa nepodarilo získať späť dostatočnú dôveru trhov, ktoré majú aj naďalej obavy o finančnú stabilitu menovej únie.
Problémy eurozóny môžu zasiahnuť aj ostatné krajiny v Európe, a tiež rozvíjajúce sa štáty, ktorých ekonomiky už spomaľujú. Podľa MMF najzraniteľnejšími sú v prípade finančných šokov v eurozóne krajiny strednej a východnej Európy.
Slovensko má problém s bankovou úniou
4. 10. 2012
Veľká banka v zahraničí so stovkami pobočiek po celej Európe sa dostane do problémov.
Namiesto toho, aby sa zachránila sama, začne vyberať peniaze z dcérskej pobočky na Slovensku. Následne sa rozhodne, že pre vlastnú záchranu nechá padnúť práve slovenskú dcéru a Fond ochrany vkladov bude musieť ľuďom vyplatiť milióny eur. Doteraz bol takýto scenár pre tvrdé pravidlá na Slovensku len fikciou, po schválení súčasného návrhu bankovej únie sa môže pretaviť do reality.
Slovensko pošle do eurovalu 264 miliónov
4. 10. 2012
Slovensko musí do 12. októbra uhradiť prvé dve hotovostné splátky do Európskeho mechanizmu pre stabilitu, takzvaného eurovalu, v celkovej sume takmer 264 miliónov eur.
V priebehu rokov 2013 a 2014 následne uhradí zvyšné tri splátky upísaného základného imania v trvalom eurovale, ktoré spolu predstavujú necelých 396 miliónov eur.