Česko je chorý muž Európy. Stav krajiny ukazuje krach plánovanej megainvestície
14. 11. 2023
Hospodársky model Českej republiky je zastaraný, krajina je lapená v priemernosti. Na svojom webe to napísal nemecký denník Die Welt, podľa ktorého je skutočne chorým mužom Európy práve Česko. Západný sused Slovenska je jedinou krajinou Európskej únie, ktorá sa nedokázala zotaviť z ekonomických dopadov pandémie. Česko preto podľa denníka slúži ako varovanie pred tým, čo hrozí aj Nemecku.
Stav českej ekonomiky a jej vyhliadky jasne ukazuje postoj automobilového koncernu Volkswagen, ktorý zatiaľ odložil rozhodnutie o ďalších európskych miestach pre výstavbu obrovskej továrne na batérie do elektromobilov.
Česká republika, ktorá má o takzvanú gigafactory veľký záujem, ponúkala zónu v obci Líně pri Plzni. "Toto rozhodnutie vyvolalo v Česku sklamanie, ale zodpovedá (celkovému) obrazu," napísal Die Welt o projekte, ktorý česká vláda považovala za jeden zo svojich hlavných.
"Po takmer dvoch desaťročiach dobiehania už hospodárstvo mnoho rokov len sotva rastie a ekonómovia varujú, že ekonomika bez zásadných zmien stratí kontakt s ostatnými európskymi krajinami," uviedol denník.
"V skutočnosti je to teraz Česko, kto je skutočne chorým mužom Európy," poznamenal. Termín chorý muž Európy bol dlho spájaný s Nemeckom, ktoré sa v 90. rokoch dlho ekonomicky vyrovnávalo so svojim znovuzjednotením. Toto spojenie v posledných mesiacoch niektoré médiá znovu využili, aby tak poukázali na to, že Nemecku sa teraz v porovnaní s inými štátmi ekonomicky nedarí.
Na predpandemickú úroveň sa Česko podľa ekonómov Medzinárodného menového fondu tento rok nedostane. Odborníci navyše aj na nadchádzajúci rok predpovedajú Česku slabý hospodársky rast. Die Welt vypočítava niekoľko faktorov, ktoré možno pripísať na ťarchu slabého zotavenia z pandémie, ako je okrem iného nedostatočne energeticky efektívna výroba českých firiem a tiež príliš skoré zvýšenie úrokových sadzieb Českou národnou bankou, čo zadusilo ekonomiku. "To všetko sú len prechodné faktory. Narážajú však na hospodárstvo, ktoré už roky bojuje so slabým rastom. Neuspokojivý vývoj posledných rokov ich teraz priviedol do centra pozornosti mnohých pozorovateľov," uviedol nemecký denník.
Upozornil tiež, že podľa Hospodárskej komory ČR hrozí Česku pasca stredných príjmov, keď krajina uviazne medzi konkurenciou chudobnejších štátov s nižšími mzdami a vysoko technologicky vyspelými krajinami typu Nemecka.
"Varovanie pred rastovou pascou znie zatiaľ ako dráma, ktorá sa snaží získať pozornosť. Čína, Brazília alebo Albánsko sú ekonomikami so strednými príjmami. Česko naopak hrá inú ligu. V celosvetovom porovnaní je vysoko rozvinutou a bohatou priemyselnou krajinou s príjmom na hlavu, ktorý dosahuje 87 percent priemeru EÚ," napísal Die Welt.
Odborníci ako Kryštof Kruliš z Asociácie pre medzinárodné otázky sú presvedčení, že varovanie je namieste, pretože česká ekonomika je príliš drahá, aby konkurovala krajinám s lacnejšími mzdovými nákladmi, ale ešte nie je dostatočne technologicky vyvinutá, aby udržala krok napríklad s Nemeckom.
Denník poznamenal, že problémy Českej republiky sú veľmi podobné tým, ktorým čelí aj Nemecko. To podľa ekonómov totiž na udržanie prosperity bude potrebovať štrukturálne zmeny vrátane ukončenia podpory priemyselným odvetviam, ktoré nie sú v tejto krajine dlhodobo životaschopné. "Recepty sú v Nemecku rovnaké ako v Česku. Viac peňazí do školstva, do výskumu a vývoja. Menej byrokracie. Investície do strojov, robotov a softvéru, ktorý nahradí chýbajúcu pracovnú silu," uviedol Die Welt. Dodal, že niektorí ekonómovia vidia aj príležitosti, ako je presun výroby z Číny.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Najväčšia európska banka zaznamenala prudký pokles zisku
19. 2. 2020
Britská banka HSBC zaznamenala v minulom roku prudký pokles zisku a jej výsledky sklamali očakávania trhu. Finančný inštitút zároveň s predložením hospodárskych výsledkov ohlásil nový úsporný program.
Čistý zisk najväčšej európskej banky z pohľadu aktív v roku 2019 padol o vyše polovicu (o 53 percent) na 5,97 miliardy dolárov (5,51 miliardy eur). Dôvodom boli odpisy vo výške 7,3 miliardy dolárov, ktoré sa týkali predovšetkým európskych operácií. Zisk pred zdanením klesol o 32,9 percenta na 13,35 miliardy dolárov. To výrazne sklamalo očakávania, keď analytici predpovedali až 20,03 miliardy dolárov.
Euro padlo na trojročné minimum
17. 2. 2020
Spoločná európska mena zostáva aj na konci týždňa pod tlakom a je najslabšia za takmer tri roky. Jej kurz sa v piatok ráno znížil až na 1,0827 amerického dolára/euro, čo bolo najmenej od apríla 2017. Euro neskôr zmazalo časť strát a predávalo sa po 1,0836 dolára.
Európska centrálna banka (ECB) stanovila vo štvrtok referenčný kurz na 1,0867 (v stredu 1,0914) dolára/euro. To znamená, že dolár stál 0,9202 (0,9163) eura. Dôvodom oslabovania spoločnej meny sú obavy týkajúce sa slabosti ekonomiky eurozóny. V poslednom čase sklamali predovšetkým údaje o priemyselnej produkcii. Investori v piatok ráno čakajú na správu o vývoji nemeckej ekonomiky v poslednom kvartáli vlaňajška. Analytici počítajú aj napriek kríze v priemysle s miernym nárastom. Niektorí však nevylučujú mierny pokles. Ďalšími faktormi, ktoré majú tiež negatívny vplyv na kurz spoločnej meny, sú mediálne správy o tom, že ECB by mohla ešte viac uvoľniť menovú politiku, ako aj epidémia koronavírusu.
Rast britskej ekonomiky sa koncom roka zastavil
12. 2. 2020
Britská ekonomika prestala v posledných troch mesiacoch minulého roka rásť. Prispelo k tomu zastavenie brexitu až do predčasných volieb 12. decembra, v ktorých s veľkým náskokom zvíťazil premiér Boris Johnson.
Podľa oficiálnych údajov štatistického úradu ONS hrubý domáci produkt (HDP) Spojeného kráľovstva vykázal v období október - december 2019 nulový rast v porovnaní s predchádzajúcimi tromi mesiacmi. Analytici takýto výsledok očakávali, pretože vysoká miera neistoty v podnikaní po odklade brexitu a patovej situácii v britskom parlamente na jeseň 2019 negatívne ovplyvnila investície aj výrobu.
Európa rekordne zvýšila kapacitu veterných elektrární na mori
10. 2. 2020
Kapacita novo inštalovaných veterných elektrární na mori sa v Európe vlani zvýšila o 38 percent na rekordných 3,6 gigawattov (GW). K splneniu svojich klimatických cieľov ale región potrebuje oveľa vyšší rast.
Vo svojej správe to dnes uviedla odvetvová organizácia WindEurope. Celková kapacita veterných elektrární na mori tak v Európe teraz dosahuje 22 GW. Británia a Nemecko majú na tomto údaji trojštvrtinový podiel. EÚ vlani predstavila svoju Zelenú dohodu pre Európu. Jej cieľom je, aby sa Európa stala do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete. To ale vyžaduje výrazné zvýšenie produkcie elektriny z obnoviteľných zdrojov. Na splnenie cieľov je podľa WindEurope potrebné, aby do roku 2030 inštalovaná kapacita nových veterných elektrární na mori predstavovala ročne sedem GW a potom do roku 2050 až 18 GW ročne. Európska komisia má tento rok zverejniť podrobnejšiu správu o tom, ako chce splniť svoje emisné ciele, uviedla agentúra Reuters.