Česko je chorý muž Európy. Stav krajiny ukazuje krach plánovanej megainvestície
14. 11. 2023
Hospodársky model Českej republiky je zastaraný, krajina je lapená v priemernosti. Na svojom webe to napísal nemecký denník Die Welt, podľa ktorého je skutočne chorým mužom Európy práve Česko. Západný sused Slovenska je jedinou krajinou Európskej únie, ktorá sa nedokázala zotaviť z ekonomických dopadov pandémie. Česko preto podľa denníka slúži ako varovanie pred tým, čo hrozí aj Nemecku.
Stav českej ekonomiky a jej vyhliadky jasne ukazuje postoj automobilového koncernu Volkswagen, ktorý zatiaľ odložil rozhodnutie o ďalších európskych miestach pre výstavbu obrovskej továrne na batérie do elektromobilov.
Česká republika, ktorá má o takzvanú gigafactory veľký záujem, ponúkala zónu v obci Líně pri Plzni. "Toto rozhodnutie vyvolalo v Česku sklamanie, ale zodpovedá (celkovému) obrazu," napísal Die Welt o projekte, ktorý česká vláda považovala za jeden zo svojich hlavných.
"Po takmer dvoch desaťročiach dobiehania už hospodárstvo mnoho rokov len sotva rastie a ekonómovia varujú, že ekonomika bez zásadných zmien stratí kontakt s ostatnými európskymi krajinami," uviedol denník.
"V skutočnosti je to teraz Česko, kto je skutočne chorým mužom Európy," poznamenal. Termín chorý muž Európy bol dlho spájaný s Nemeckom, ktoré sa v 90. rokoch dlho ekonomicky vyrovnávalo so svojim znovuzjednotením. Toto spojenie v posledných mesiacoch niektoré médiá znovu využili, aby tak poukázali na to, že Nemecku sa teraz v porovnaní s inými štátmi ekonomicky nedarí.
Na predpandemickú úroveň sa Česko podľa ekonómov Medzinárodného menového fondu tento rok nedostane. Odborníci navyše aj na nadchádzajúci rok predpovedajú Česku slabý hospodársky rast. Die Welt vypočítava niekoľko faktorov, ktoré možno pripísať na ťarchu slabého zotavenia z pandémie, ako je okrem iného nedostatočne energeticky efektívna výroba českých firiem a tiež príliš skoré zvýšenie úrokových sadzieb Českou národnou bankou, čo zadusilo ekonomiku. "To všetko sú len prechodné faktory. Narážajú však na hospodárstvo, ktoré už roky bojuje so slabým rastom. Neuspokojivý vývoj posledných rokov ich teraz priviedol do centra pozornosti mnohých pozorovateľov," uviedol nemecký denník.
Upozornil tiež, že podľa Hospodárskej komory ČR hrozí Česku pasca stredných príjmov, keď krajina uviazne medzi konkurenciou chudobnejších štátov s nižšími mzdami a vysoko technologicky vyspelými krajinami typu Nemecka.
"Varovanie pred rastovou pascou znie zatiaľ ako dráma, ktorá sa snaží získať pozornosť. Čína, Brazília alebo Albánsko sú ekonomikami so strednými príjmami. Česko naopak hrá inú ligu. V celosvetovom porovnaní je vysoko rozvinutou a bohatou priemyselnou krajinou s príjmom na hlavu, ktorý dosahuje 87 percent priemeru EÚ," napísal Die Welt.
Odborníci ako Kryštof Kruliš z Asociácie pre medzinárodné otázky sú presvedčení, že varovanie je namieste, pretože česká ekonomika je príliš drahá, aby konkurovala krajinám s lacnejšími mzdovými nákladmi, ale ešte nie je dostatočne technologicky vyvinutá, aby udržala krok napríklad s Nemeckom.
Denník poznamenal, že problémy Českej republiky sú veľmi podobné tým, ktorým čelí aj Nemecko. To podľa ekonómov totiž na udržanie prosperity bude potrebovať štrukturálne zmeny vrátane ukončenia podpory priemyselným odvetviam, ktoré nie sú v tejto krajine dlhodobo životaschopné. "Recepty sú v Nemecku rovnaké ako v Česku. Viac peňazí do školstva, do výskumu a vývoja. Menej byrokracie. Investície do strojov, robotov a softvéru, ktorý nahradí chýbajúcu pracovnú silu," uviedol Die Welt. Dodal, že niektorí ekonómovia vidia aj príležitosti, ako je presun výroby z Číny.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Ekonomickú traumu nezahojili ani miliardy
8. 11. 2019
Rozdiel medzi priemerným platom vo východnom a západnom Nemecku bol v uplynulom roku 550 eur, čo je o 90 eur menej ako v roku 2017.
Už zajtra si Nemecko pripomenie 30. výročie pádu Berlínskeho múru. Táto udalosť vyvrcholila v októbri 1990 zjednotením hospodársky najsilnejšej krajiny Európy. Ani po troch dekádach však úplne nezmizli sociálne, ekonomické či spoločenské rozdiely medzi východnou a západnou časťou krajiny. A to i napriek tomu, že hneď po zjednotení začali prúdiť zo západnej strany krajiny na východnú miliardy mariek a neskôr eur.
Vyrábať batérie nestačí. Európa zaostáva v recyklácii
6. 11. 2019
Únia po sebestačnosti v podobe získavania materiálov na produkciu a výrobu batérií tlačí aj na ich opätovné spracovanie. Čína je opäť pred nami.
Európa plánuje byť do roku 2050 uhlíkovo neutrálna. V dôsledku toho chce na cestách milióny elektromobilov a s tým spojených batériových zdrojov v domácnostiach i v priemysle. O rozvinutú infraštruktúru pripravenú na nápor batérií sa má postarať energia, na ktorej produkcii sa má podieľať 85 percent zariadení vyrábajúcich z obnoviteľných zdrojov. Ale batériový trh, ktorý má do roku 2025 dosahovať hodnotu 250 miliárd eur, prináša množstvo otázok.
Stal sa v Česku veľký podvod na finančných poradcoch?
4. 11. 2019
Minuloročný predaj českej spoločnosti Fincentrum, ktorá pôsobí aj na slovenskom trhu, do rúk švajčiarskej skupiny Swiss Life za viac ako miliardu českých korún bol jednou z najväčších udalostí na českom finančno-poradenskom trhu. Teraz sa však zdá, že oslavy boli predčasné.
"Všetko nasvedčuje tomu, že došlo k vážnemu podvodu a celý prípad je predmetom vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní," povedal LN minulý týždeň Filip Duchoň, generálny riaditeľ Fincentrum & Swiss Life Select. Predohrou súčasných ťažkostí bol odchod štyroch krajinských riaditeľov Fincentra - v priebehu niekoľkých posledných mesiacov dostali výpoveď René Borovička, Martin Kovář, Josef Bittner a Tomáš Martinovský. Lenže opustiť firmu s nimi sa rozhodlo až 800 poradcov; celkom ich pritom pre Fincentrum v Česku pracovalo asi 1400, ďalších niekoľko stoviek na Slovensku.
Únia vyčlení ďalšie stovky miliónov eur pre Turecko
1. 11. 2019
Európska únia vyčlení ďalších 663 miliónov v rámci financovania, na ktorom sa dohodla s Tureckom v rámci dohody o utečencoch z roku 2016. Oznámila to vo štvrtok Európska komisia (EK), informovala agentúra DPA.
Tieto peniaze budú použité na podporu zdravotníckych a vzdelávacích programov v Turecku, v ktorom v súčasnosti žije najviac utečencov na svete. V krajine sa podľa oficiálnych údajov nachádzajú štyri milióny utečencov vrátane viac než 3,6 milióna Sýrčanov. EÚ v roku 2016 prisľúbila šesť miliárd eur na podporu utečencov v Turecku. Ankara výmenou súhlasila, že zastaví ich prílev do Únie, ktorá je vnútorne hlboko rozdelená, pokiaľ ide o postup v otázke prichádzajúcich žiadateľov o azyl. Turecko však v uplynulých mesiacoch vyzývalo EÚ, aby poskytla viac financií, a sťažovalo sa, že sľúbené peniaze neboli dodané. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan tento mesiac pohrozil, že "otvorí brány" a vpustí utečencov do Únie, po tom, ako EÚ kritizovala tureckú operáciu v severnej Sýrii. V rámci príslušného programu EÚ bolo dosiaľ vyplatených vyše 2,6 miliardy eur, uviedla vo štvrtok EK.