Zmena životného minima
16. 9. 2022
Od 1. 7. 2022 sa zmenila výška životného minima. Je to dôležitý parameter v mzdovej učtárni, pretože od neho sú odvodené viaceré veličiny ako daňové úľavy, či nepostihnuteľné sumy, ktoré majú priamy dopad na výšku zrážok realizovaných zo mzdy zamestnanca na základe núteného výkonu rozhodnutia.
O navýšení sumy životného minima rozhodujú dva ukazovatele (koeficienty), pričom na úpravu životného minima sa použije ten ukazovateľ, ktorý má aktuálne nižšiu hodnotu. Sumy životného minima sa k 1. júlu bežného kalendárneho roka neupravia len vtedy, ak sa koeficient, ktorým by sa upravili sumy životného minima, rovná jednej alebo je nižší ako jedna. Ak by bol jeden zo sledovaných koeficientov, ktorým sa majú v príslušnom kalendárnom roku upraviť sumy životného minima, nižší ako jedna alebo rovný jednej, uplatňovali by sa tie sumy životného minima, ktoré boli ustanovené posledným Opatrením MPSVR.
Podľa údajov Štatistického úradu SR nadobudol za obdobie 1. štvrťroka 2022 v porovnaní s 1. štvrťrokom 2021:
• koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností hodnotu 1,117
• koeficient rastu čistých peňažných príjmov na osobu hodnotu 1,075.
Tieto koeficienty znamenajú, že ceny nízkopríjmových domácností vzrástli v apríli medziročne o 11,7 % a príjmy slovenských domácností na osobu v prvom štvrťroku boli vyššie ako pred rokom o 7,5 %. Nakoľko sa na úpravu životného minima použije ten koeficient, ktorý bol za sledované obdobie nižší, na úpravu životného minima sa použije koeficient rastu čistých peňažných príjmov na osobu. Suma životného minima platná od 1. 7. 2022 sa určí tak, že suma životného minima platná do 30. 6. 2022 sa vynásobí koeficientom rastu čistých peňažných príjmov na osobu, t.j. 218,06 € x 1,075 = 234,42 €.
Dňa 23. 6. 2022 bolo v Zbierke Zákonov vyhlásené Opatrenie MPSVR SR č. 227/2022 Z. z. o úprave súm životného minima, v zmysle ktorého sa k 1. júlu 2022 upravujú sumy životného minima nasledovne:
· 234,42 mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,
· 163,53 € mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
· 107,03 € mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa a o nezaopatrené dieťa.
K
Získanie parkovacích preukazov
18. 8. 2018
Podľa novely zákona po novom dostanú parkovacie preukazy i ľudia so zníženou imunitou, napr. pri onkologickej liečbe a nárok na príspevok na prevádzku auta budú mať žiadatelia počas onkologickej liečby, dialyzačného alebo transplantačného programu aj bez odkázanosti na individuálnu prepravu.
Prirodzene, tieto komplexné zmeny znamenajú aj výrazný finančný dopad na rozpočet. Ministerstvo počíta s navýšením výdavkov o takmer 51 mil. eur už v roku 2018, Každý nasledujúci rok, až do roku 2021, to bude navýšenie rádovo o viac ako 120 mil. eur. Za novelu zákona o kompenzáciách ťažkého zdravotného postihnutia zahlasovalo 13. júna 2018 až 144 poslancov NR SR. Nevylučuje sa, že v budúcnosti sa prikročí k ďalšej novele, nakoľko je cieľom hľadať spôsob, ako ešte viac pomôcť zdravotne ťažko postihnutým ľuďom.
Slovenská ekonomika je špičkou
16. 8. 2018
Jeden z najlepších výsledkov Slovenska za posledné roky. Prekonal aj oficiálne odhady a očakávania expertov. A umiestnil nás dokonca na druhú najvyššiu priečku v rámci eurozóny. Takéto prívlastky si po zverejnení najnovších výsledkov HDP môže pripísať Slovensko. V druhom kvartáli tohto roka sme rástli, sezónne očistene, o 3,9 percenta. Rýchlejšie ako my bolo iba Lotyšsko. Na druhom mieste sa spolu s nami umiestnil, s rovnakým tempom, Cyprus.
Za výrazným zrýchlením, ktoré nie je úplne bežné, stoja ešte stále ľudia. Respektíve domáca spotreba. Keďže nedostatok pracovnej sily a, naopak, množstvo zákaziek, tlačia na mzdy, ľudia si môžu aj viac dovoliť. A tak pomáhajú ekonomike.
Kontrola v zariadeniach sociálnych služieb
16. 8. 2018
Udalosti uplynulých týždňov poukázali na fakt, že nie všetky inštitúcie zodpovedné za kontroly v zariadeniach sociálnych služieb k svojim povinnostiam pristupujú tak, ako by mali. Práve preto dochádza k účinnejšiemu systému kontrol v zariadeniach sociálnych služieb.
Je dôležité, aby bola v prvom rade vzájomná informovanosť a koordinácia, pretože v systéme kontrol v oblasti sociálnych služieb je zapojených viacero inštitúcií. Zariadenia sociálnych služieb by mali prioritne kontrolovať ich zriaďovatelia, následne vyššie územné celky, ktoré ich registrujú. Kto registruje, musí aj kontrolovať.
Samotné ministerstvo práce vykonáva kontrolu a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb - dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti poskytnutých verejných financií, dodržiavanie základných ľudských práv a slobôd, dodržiavanie záväzkov zo zmluvy o poskytovaní sociálnej služby a pod. Z pozície ministerstva práce na kontroly v zariadeniach sociálnych služieb bude dohliadať 36 pracovníkov. Aktuálne bol zriadený odbor, ktorý bude mať 15 zamestnancov vrátane vysunutých pracovísk v Košiciach, v Žiline a v Nitre. Očakáva sa, že v podobnom duchu personálne posilnia kontroly aj jednotlivé samosprávne kraje.
Bratislave pribudne najviac nových diaľníc v histórii
14. 8. 2018
Posledných 20 rokov bolo pre Bratislavu a okolie chudobných. Aspoň v optike dĺžky vystavaných diaľnic. Za toto obdobie kraj dostal iba 16 kilometrov nových autostrád. Teraz ich má však hlavné mesto a okolie dostať toľko ako nikdy doteraz. Rekordných 60 kilometrov navyše. V praxi – namiesto 110 kilometrov by mali vodiči jazdiť na 170 kilometroch. Treba na to splniť jednu vec – aby koncesionár Zero Bypass dokončil obchvat Bratislavy.
Bývalý investičný riaditeľ NDS Juraj Čermák je presvedčený, že 170 kilometrov diaľnic bude pre región nie veľkorysým, ale primeraným riešením. „Bratislava je do veľkej miery tranzitným mestom. Hlavným úmyslom nových diaľnic je z ulíc v centre mesta vylúčiť dopravu na obchvat,“ obhajuje nové cesty Čermák. Veľa stavieb však spôsobuje aj veľa komplikácií. Od soboty jazdia vodiči na diaľničnej križovatke Jarovce po dvoch zúžených pruhoch. Po diaľnici D2 príde na rad aj „déjednotka“. V najbližších rokoch ju bude potrebné dvihnúť, pretože neďaleko Ivanky pri Dunaji sa bude križovať s novou D4. Do toho sa pridáva Národná diaľničná spoločnosť s vlastnými projektmi – výstavbou križovatky Triblavina, postupným rozširovaním starej Seneckej cesty na štyri pruhy a diaľnice D1 na osem pruhov.