Zmena životného minima
16. 9. 2022
Od 1. 7. 2022 sa zmenila výška životného minima. Je to dôležitý parameter v mzdovej učtárni, pretože od neho sú odvodené viaceré veličiny ako daňové úľavy, či nepostihnuteľné sumy, ktoré majú priamy dopad na výšku zrážok realizovaných zo mzdy zamestnanca na základe núteného výkonu rozhodnutia.
O navýšení sumy životného minima rozhodujú dva ukazovatele (koeficienty), pričom na úpravu životného minima sa použije ten ukazovateľ, ktorý má aktuálne nižšiu hodnotu. Sumy životného minima sa k 1. júlu bežného kalendárneho roka neupravia len vtedy, ak sa koeficient, ktorým by sa upravili sumy životného minima, rovná jednej alebo je nižší ako jedna. Ak by bol jeden zo sledovaných koeficientov, ktorým sa majú v príslušnom kalendárnom roku upraviť sumy životného minima, nižší ako jedna alebo rovný jednej, uplatňovali by sa tie sumy životného minima, ktoré boli ustanovené posledným Opatrením MPSVR.
Podľa údajov Štatistického úradu SR nadobudol za obdobie 1. štvrťroka 2022 v porovnaní s 1. štvrťrokom 2021:
• koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností hodnotu 1,117
• koeficient rastu čistých peňažných príjmov na osobu hodnotu 1,075.
Tieto koeficienty znamenajú, že ceny nízkopríjmových domácností vzrástli v apríli medziročne o 11,7 % a príjmy slovenských domácností na osobu v prvom štvrťroku boli vyššie ako pred rokom o 7,5 %. Nakoľko sa na úpravu životného minima použije ten koeficient, ktorý bol za sledované obdobie nižší, na úpravu životného minima sa použije koeficient rastu čistých peňažných príjmov na osobu. Suma životného minima platná od 1. 7. 2022 sa určí tak, že suma životného minima platná do 30. 6. 2022 sa vynásobí koeficientom rastu čistých peňažných príjmov na osobu, t.j. 218,06 € x 1,075 = 234,42 €.
Dňa 23. 6. 2022 bolo v Zbierke Zákonov vyhlásené Opatrenie MPSVR SR č. 227/2022 Z. z. o úprave súm životného minima, v zmysle ktorého sa k 1. júlu 2022 upravujú sumy životného minima nasledovne:
· 234,42 mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,
· 163,53 € mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
· 107,03 € mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa a o nezaopatrené dieťa.
K
Slovenské firmy získajú na posilnení českej koruny
4. 4. 2017
Umelé oslabovanie českej koruny sa blíži ku koncu. Českej národnej banke sa skončil záväzok ju brániť na konci marca. Odborníci predpokladajú posilnenie českej meny na 26 korún za euro. Túto skutočnosť privítajú najmä slovenské firmy vyvážajúce tovar do Českej republiky, ktoré budú profitovať z lacnejšieho exportu. Zároveň ide o zlú správu pre bežných Slovákov, ktorí si za nákup a dovolenku u našich západných susedov zaplatia viac.
Posilnenie koruny bude mať na zahraničný obchod medzi Slovenskom a Českom dvojitý efekt. „Pre slovenských exportérov pôjde o priaznivú správu, keďže sa zlacní ich vývoz v prepočte na českú korunu. Za svoj tovar dostanú viac ako doteraz,“ vysvetľuje Tomáš Holinka, analytik Moody's. Naopak, pre českých exportérov táto situácia nebude priaznivá, keďže budú inkasovať menej, no nepôjde o žiadnu zásadnú zmenu. Najväčší rozdiel pocítia Slováci, ktorí si za nákup alebo dovolenku v Česku priplatia. Na druhej strane, Slovensko bude pre české domácnosti z hľadiska dovoleniek atraktívnejšie. Možno teda očakávať rast návštev Čechov u nás.
zdroj: hnonline.sk
Poštová banka vstupuje na preplnený hypotekárny trh
4. 4. 2017
Nový produkt môže klientom znížiť úrok výrazne pod jedno percento. Musia však splniť dôležitú podmienku, mať značné úspory vo výške maximálne polovice požičanej sumy.
Do konkurenčného prostredia lacných hypoték vstupuje nový hráč – Poštová banka. Na trh s úvermi na bývanie ponúka úrok 1,45 percenta, ktorý si môžete znížiť na 0,725 percenta, ale s dôležitou podmienku. Musíte mať v tomto finančnom dome nasporených aspoň 50 percent zo sumy, ktorú si chcete požičať. Výška sporenia vám automaticky znižuje úrok na úvere. „Prišli sme na trh s modelom, ktorý nie je na Slovensku bežný,“ vysvetľuje pre HN Andrej Zaťko, generálny riaditeľ Poštovej banky. Odborníci však tvrdia, že podobný produkt už ponúkala v minulosti aj iná banka. „Offsetové hypotéky už na Slovensku poskytovala mBank, takže ľudia ju už poznajú,“ povedal Maroš Ovčarik, výkonný riaditeľ portálu Finančný kompas.
zdroj: hnonline.sk
Ako hodnotia zahraniční investori situáciu u nás?
30. 3. 2017
Zahraniční investori hodnotia ekonomickú situáciu na Slovensku pozitívne. Podľa nich je najlepšia za posledných osem rokov. Negatívne však vnímajú nedostatok pracovnej sily. Vláda by sa mala podľa firiem tiež viac zaoberať bojom proti korupcii a neserióznym praktikám vo verejnom obstarávaní. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu medzi investormi v Európe, ktorý dnes predstavila Slovensko-nemecká obchodná a priemyselná komora (SNOPK).
Súčasnú ekonomickú situáciu na Slovensku vníma pozitívne 45 percent opýtaných, uspokojivá je podľa 47 percent a zlá je podľa 8 percent opýtaných. "Riaditelia a konatelia v tomto prieskume sú oveľa viac optimistickejší, ako to bolo vlani. Očakávania, ktoré hodnotia ekonomickú situáciu ako nepriaznivú, klesli pod 10 percent. To je pozitívne," skonštatoval na dnešnej tlačovej konferencii obchodný radca Veľvyslanectva Rakúskej republiky na Slovensku Hans Christian Kügerl. Predpoklad zlepšenia ekonomiky očakáva v ďalšom priebehu tohto roka 35 percent firiem, avšak mierna väčšina s podielom 53 percent očakáva nezmenenú celkovú hospodársku situáciu. "Vidíme, že nálada je rovnomerne pozitívna s ľahko stúpajúcou tendenciou. Po tom, ako sa čísla ekonomického rastu upravia smerom nahor, môžeme očakávať, že pozitívne nálady v ďalšom roku ešte vzrastú," predpokladá Kügerl.
zdroj: hnonline.sk
Štát opraví schátrané vlakové stanice
28. 3. 2017
Motoristov, ktorých chceme preorientovať na hromadnú dopravu, či zahraničných turistov odrádza už prvý kontakt so železnicami. Na mnohých staniciach sú realitou nefunkčné osvetlenie, chýbajúce lavičky alebo opadaná omietka.
Nový investičný plán Železníc Slovenskej republiky na roky 2017 až 2019 ráta s opravou dvadsiatich piatich nádraží. Lepšej stanice sa dočkajú Lučenec, Ružomberok či Štrba. Revitalizácia staníc ide u nás pomaly, železnice sa pri nej totiž nemôžu spoliehať na eurofondy. Z nich sa môže financovať napríklad modernizácia tratí, ale nie opravy staničných budov.
zdroj: hnonlin.esk