Žiadosť zamestnávateľa o súhlas so skončením pracovného pomeru výpoveďou
27. 5. 2022
Zamestnávateľ predkladá príslušnému úradu práce žiadosť v písomnej forme, kde je uvedený výpovedný dôvod, pre ktorý sa má pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer so zamestnancom so zdravotným postihnutím skončiť.
K žiadosti ďalej predkladá:
a) v prípade výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zápis z vedenia organizácie, ak sa jedná o akciovú spoločnosť zápis z predstavenstva spoločnosti príp. valného zhromaždenia ak sa jedná o spoločnosť s r. o. a podobne, na ktorej sa o organizačnej zmene rozhodlo (uzniesli sa alebo schválili organizačnú zmenu), organizačnú štruktúru pred organizačnou zmenou a po organizačnej zmene, pracovnú zmluvu zamestnanca, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím prípadne, ak má pracovná zmluva dodatky predkladá aj jej dodatky (predkladá sa kvôli pracovnému zaradeniu), doklad Sociálnej poisťovne o zdravotnom postihnutí zamestnanca (spravidla sa jedná o rozhodnutie SP o zdravotnom postihnutí občana a priznaní/nepriznaní nároku na invalidný dôchodok), rozhodnutie o organizačnej zmene musí predchádzať podanej žiadosti v opačnom prípade nie je dôvod rozhodovať o predchádzajúcom súhlase, vyjadrenie odborového orgánu o prerokovaní organizačných zmien, ak zamestnávateľ odborový orgán má, príp. prerokovanie tejto skutočnosti zástupcami zamestnancov, zamestnávateľom sa odporúča, aby oslovili vo veci ponuky pracovného miesta aj iných zamestnávateľov, aj v prípade negatívnej odpovedi, (napriek tomu, že uvedenú povinnosť zamestnávatelia nemajú, zo súdnych konaní vyplynula aj takáto požiadavka, i keď nebola priamo určená ako povinnosť),
b) v prípade výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce lekársky posudok príp. rozhodnutie orgánu štátnej zdravotníckej správy alebo rozhodnutia orgánu sociálneho zabezpečenia, pri uplatnení tohto výpovedného dôvodu musí ísť o dlhodobú nespôsobilosť zamestnanca vykonávať doterajšiu prácu (jedná sa o prípady, keď sa zamestnanec stane úplne invalidným), výpoveď zo strany zamestnávateľa bude možná aj v prípade čiastočnej invalidity zamestnanca a to v prípade, že zamestnanec by mohol vykonávať doterajšiu prácu, avšak za osobitne uľahčených podmienok, ktoré mu zamestnávateľ nie je schopný zabezpečiť,
c) v prípade výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 1 až 4 Zákonníka práce predpoklady musia byť ustanovené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch; zamestnávateľ uvedie, ktorých predpisov sa predmetná vec týka - nemá povinnosť ich predložiť [§ 63 ods. 1 písm. d) bod 1 Zákonníka práce], nesplnenie požiadaviek na riadny výkon práce Zákonník práce viaže na požiadavky, ktoré má zamestnávateľ zakotvené vo svojom vnútornom predpise (sú to požiadavky určené samotným zamestnávateľom), v tomto prípade je žiaduce, aby zamestnávateľ vnútorný predpis predložil aspoň k nahliadnutiu [§ 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce], vyžaduje sa, aby išlo o požiadavky, ktoré sú nevyhnutné a oprávnené a ktorých oprávnenosť môže vyplývať priamo z pracovnej zmluvy, z príkazu vedúceho zamestnanca alebo požiadavky, ktoré sú pre určitý výkon práce všeobecne známe [§ 63 ods. 1 písm. d) bod 3 Zákonníka práce], neuspokojivé plnenie pracovných úloh na strane zamestnanca, pričom nie je rozhodujúce, či neuspokojivé plnenie je trvalejšieho charakteru alebo ojedinelé [§ 63 ods. 1 písm. d) bod 4 Zákonníka práce].
K
Kritická situácia na východe Slovenska
8. 7. 2020
Takmer 20-tisíc vozidiel, z toho 10 percent nákladných. Aj takéto kvantá áut zažíva na dennej báze cesta prvej triedy z Popradu na Starú Ľubovňu. Tento úctyhodný počet pritom nie je príznačný ani pre niektoré úseky najvyťaženejšej diaľnice D1 či rýchlostnej cesty R3 na Orave.
V tomto prípade však ide o zastaranú komunikáciu, ktorej parametre už nezodpovedajú súčasnej premávke. Aj preto si dala štátna Slovenská správa ciest vypracovať rozsiahlu štúdiu na 182 kilometrov ciest prvej triedy v Prešovskom a Košickom kraji.
Dovedna malo ísť o modernizáciu v hodnote 500 miliónov a o preložky ciest za 745 miliónov eur. Na úseky sa následne pozreli aj analytici z ministerstva financií.
Z 22 preskúmaných častí ciest prešlo sitom finančníkov rovných 10 v dĺžke 59 kilometrov. Predpokladaná hodnota opráv a prác je takmer 300 miliónov eur, ktoré majú prísť z eurofondov. Analytici však odporúčajú realizovať vybrané projekty do roku 2045.
Zmeny v zákone proti byrokracii by mali prísť o rok
6. 7. 2020
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii), by mal nadobudnúť účinnosť až takmer o rok.
Cieľom predloženej novely zákona je zrušenie povinnosti predkladania potvrdení a výpisov v listinnej podobe orgánom verejnej moci a odbremenenia občanov a podnikateľov od poskytovania údajov, ktoré dnes štát má k dispozícii. Všetky tieto údaje si budú môcť zamestnanci verejnej správy získavať sami zabezpečením ich sprístupnenia prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.
V navrhovanom zákone v jednotlivých novelizačných článkoch sa vypúšťajú povinnosti predkladať orgánom verejnej moci tieto nasledovné výpisy a potvrdenia:
• kópia rodného listu,
• kópia sobášneho listu,
• kópia úmrtného listu,
• potvrdenie o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania,
• potvrdenie o pobyte,
• potvrdenie o pridelení IČO,
• výpis z centrálneho registra hospodárskych zvierat,
• potvrdenie že hospodársky subjekt nie je v reštrukturalizácii, nie je v konkurze ani na neho nie vyhlásený konkurz a potvrdenie že hospodársky subjekt nie je v likvidácii.
Ekologická poľnohospodárska výroba
6. 7. 2020
Národnej rade SR bol predložený návrh zákona o ekologickej poľnohospodárskej výrobe, ktorý predložilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.
Základným cieľom navrhovaného zákona o ekologickej poľnohospodárskej výrobe je implementácia príslušných ustanovení nariadenia (EÚ) 2018/848. Ďalším cieľom je najmä zavedenie vstupného preverenia predpokladov pre ekologickú poľnohospodársku výrobu u žiadateľa, ktorý chce začať vykonávať ekologickú poľnohospodársku výrobu, ešte pred jeho povinným zaregistrovaním na kontrolnom ústave.
Návrh zákona ustanovuje orgány štátnej správy v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby, určuje príslušný orgán pre ekologickú poľnohospodársku výrobu v Slovenskej republike. Návrh zákona súčasne upravuje povinnosti prevádzkovateľov ekologickej poľnohospodárskej výroby, povinnosti inšpekčných organizácií ako aj označovanie produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby logom Európskej únie a grafickým znakom ekologickej poľnohospodárskej výroby uvedeným v prílohe návrhu zákona.
Návrh zákona bude mať negatívny a aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy a bude mať negatívny aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nakoľko jeho prijatím dôjde jednak k uloženiu nevyhnutných povinností, ale aj k zníženiu administratívnej náročnosti pri predkladaní žiadostí o zaregistrovanie žiadateľa do registra prevádzkovateľov, ktorý vedie kontrolný ústav. Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. 1. 2021.
Zverejňovanie zmlúv
3. 7. 2020
S cieľom zvýšiť transparentnosť pri uzatváraní zmlúv o poskytovaní služieb na účely zabezpečovania regulovanej činnosti v tepelnej energetike a vo vodnom hospodárstve sa navrhuje zadefinovanie takýchto zmlúv ako zmlúv povinne zverejňovaných v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám (§ 5a zákona č. 211/2000 Z. z.).
S ohľadom na výsledky zmienenej kontroly hospodárenia vodárenských spoločností sa navrhuje zaviesť aj povinnosť dodatočnej kontroly zmlúv už uzavretých (mimo procesu verejného obstarávania) a sankcie v podobe ich zániku zo zákona (ex lege), ak sa v konaní preukáže, že zmluva nezodpovedá podmienkam obvyklým v bežnom obchodnom styku.
Uvedené návrhy sa inšpirujú obdobným mechanizmom kontroly a schvaľovania zmlúv o poskytovaní služieb na účely regulovanej činnosti, ktorá sa uplatňuje už od roku 2012 v elektroenergetike a plynárenstve pri činnostiach majúcich prevažne infraštruktúrny charakter. Návrh zákona zodpovedá aj záväzku vlády SR vyjadrenom v programovom vyhlásení vlády SR na roky 2020 - 2024, podľa ktorého vláda zvýšením transparentnosti a zapojením verejnosti do tvorby trhových pravidiel a cenotvorby docieli vyššiu mieru spoločenskej zodpovednosti podnikov a zlepšenie konkurencie na trhoch s energiami.
Aplikácia predpisu do praxe neprinesie žiadnu komplikáciu v činnostiach regulovaných subjektov v tepelnej energetike a vo vodnom hospodárstve. Povinnosti kontroly a schválenia zmlúv sa regulované subjekty budú môcť vždy vyhnúť tým, že na obstaranie služieb využijú štandardné procesy verejného obstarávania.