Žiadosť zamestnávateľa o súhlas so skončením pracovného pomeru výpoveďou
27. 5. 2022
Zamestnávateľ predkladá príslušnému úradu práce žiadosť v písomnej forme, kde je uvedený výpovedný dôvod, pre ktorý sa má pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer so zamestnancom so zdravotným postihnutím skončiť.
K žiadosti ďalej predkladá:
a) v prípade výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zápis z vedenia organizácie, ak sa jedná o akciovú spoločnosť zápis z predstavenstva spoločnosti príp. valného zhromaždenia ak sa jedná o spoločnosť s r. o. a podobne, na ktorej sa o organizačnej zmene rozhodlo (uzniesli sa alebo schválili organizačnú zmenu), organizačnú štruktúru pred organizačnou zmenou a po organizačnej zmene, pracovnú zmluvu zamestnanca, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím prípadne, ak má pracovná zmluva dodatky predkladá aj jej dodatky (predkladá sa kvôli pracovnému zaradeniu), doklad Sociálnej poisťovne o zdravotnom postihnutí zamestnanca (spravidla sa jedná o rozhodnutie SP o zdravotnom postihnutí občana a priznaní/nepriznaní nároku na invalidný dôchodok), rozhodnutie o organizačnej zmene musí predchádzať podanej žiadosti v opačnom prípade nie je dôvod rozhodovať o predchádzajúcom súhlase, vyjadrenie odborového orgánu o prerokovaní organizačných zmien, ak zamestnávateľ odborový orgán má, príp. prerokovanie tejto skutočnosti zástupcami zamestnancov, zamestnávateľom sa odporúča, aby oslovili vo veci ponuky pracovného miesta aj iných zamestnávateľov, aj v prípade negatívnej odpovedi, (napriek tomu, že uvedenú povinnosť zamestnávatelia nemajú, zo súdnych konaní vyplynula aj takáto požiadavka, i keď nebola priamo určená ako povinnosť),
b) v prípade výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce lekársky posudok príp. rozhodnutie orgánu štátnej zdravotníckej správy alebo rozhodnutia orgánu sociálneho zabezpečenia, pri uplatnení tohto výpovedného dôvodu musí ísť o dlhodobú nespôsobilosť zamestnanca vykonávať doterajšiu prácu (jedná sa o prípady, keď sa zamestnanec stane úplne invalidným), výpoveď zo strany zamestnávateľa bude možná aj v prípade čiastočnej invalidity zamestnanca a to v prípade, že zamestnanec by mohol vykonávať doterajšiu prácu, avšak za osobitne uľahčených podmienok, ktoré mu zamestnávateľ nie je schopný zabezpečiť,
c) v prípade výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 1 až 4 Zákonníka práce predpoklady musia byť ustanovené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch; zamestnávateľ uvedie, ktorých predpisov sa predmetná vec týka - nemá povinnosť ich predložiť [§ 63 ods. 1 písm. d) bod 1 Zákonníka práce], nesplnenie požiadaviek na riadny výkon práce Zákonník práce viaže na požiadavky, ktoré má zamestnávateľ zakotvené vo svojom vnútornom predpise (sú to požiadavky určené samotným zamestnávateľom), v tomto prípade je žiaduce, aby zamestnávateľ vnútorný predpis predložil aspoň k nahliadnutiu [§ 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce], vyžaduje sa, aby išlo o požiadavky, ktoré sú nevyhnutné a oprávnené a ktorých oprávnenosť môže vyplývať priamo z pracovnej zmluvy, z príkazu vedúceho zamestnanca alebo požiadavky, ktoré sú pre určitý výkon práce všeobecne známe [§ 63 ods. 1 písm. d) bod 3 Zákonníka práce], neuspokojivé plnenie pracovných úloh na strane zamestnanca, pričom nie je rozhodujúce, či neuspokojivé plnenie je trvalejšieho charakteru alebo ojedinelé [§ 63 ods. 1 písm. d) bod 4 Zákonníka práce].
K
Prišlo k nám rekordne veľa britských firiem
13. 3. 2019
Firma z Bristolu Freestyleextreme Trading prepustila všetkých svojich zamestnancov, rozlúčila sa s Veľkou Britániou a zamierila si to rovno na Slovensko. „Máme podpísanú nájomnú zmluvu a hľadáme nových zamestnancov, je mi ľúto, že sme sa museli rozlúčiť s ľuďmi, ktorých poznáme tak dlho,“ napísal pre euronews jej výkonný riaditeľ Shaun Loughlin. Spoločnosť, ktorá vyrába pomôcky pre nadšencov adrenalínových športov, nie je jediná. Do kontinentálnej Európy sa chce po brexite presťahovať až tretina britských firiem.
Vyťaží z toho aj Slovensko. Už teraz u nás podniká najviac britských firiem v slovenskej histórii, ukazuje najnovšia analýza spoločnosti Bisnode. Tá vypočítala, že k marcu tohto roka pôsobilo na Slovensku zhruba 1 470 britských firiem. Na porovnanie: v roku 2015 ich u nás bolo 990.
Slovensko odmietlo 105 miliónov od USA, rezort ukončil rokovania
13. 3. 2019
Slovenské ministerstvo obrany ukončilo rokovania s USA o možnej 105-miliónovej investícii do slovenských vojenských letísk. Informovala o tom RTVS. Stalo sa to po tom, ako šéf koaličnej SNS Andrej Danko v TA3 uviedol, že národniari v prípade prijatí peňazí od Američanov odídu z koalície.
“Ponuka Spojených štátov amerických zasahuje do majetkových práv a suverenity Slovenskej republiky,” uviedlo ministerstvo obrany. Slovenská národná strana odíde z vlády, ak bude prijatá finančná ponuka USA na rekonštrukciu vojenských letísk na Slovensku, vyhlásil cez víkend v diskusnej relácii televízie TA3 V politike predseda NR SR a líder SNS Andrej Danko. Avizoval, že ak budú rokovania o ponuke pokračovať, budú národniari iniciovať uznesenie NR SR. To má viesť k zastaveniu rokovaní rovnako ako v prípade globálneho paktu o migrácii. Postoj strany je podľa jeho slov principiálny. “Slovensko má dosť svojich peňazí, nikdy žiadne iné vojská okrem cvičení na území SR byť nemôžu,” zdôraznil Danko, podľa ktorého si musí Slovensko platiť obranyschopnosť z vlastných zdrojov. Zároveň uviedol, že nikto nespochybňuje prozápadnú orientáciu Slovenska. Most-Híd v reakcii uviedol, že nerozumie radikálnemu obratu postoja strany SNS k financovaniu ozbrojených síl. Stanovisko poskytla hovorkyňa Mosta-Híd Klára Debnár. Spojenecké investície do infraštruktúry ozbrojených síl by podľa strany mali byť vo všeobecnosti vnímané pozitívne. “Predstavitelia SNS vrátane ministra obrany v diskusiách o nevyhovujúcom stave našej armády doteraz argumentovali tým, že ozbrojené sily sú podfinancované. Preto nerozumieme radikálnemu obratu stanoviska SNS, ktorým naznačuje, že finančných prostriedkov je zrazu dosť,” uvádza sa v stanovisku. Výsledky rokovaní, ktoré s americkou stranou vedie ministerstvo zahraničných vecí, musia byť podľa Mosta-Híd v súlade so záujmami SR a jej právnym poriadkom.
Cestujúci vlakom si priplatia
11. 3. 2019
Iba minulý týždeň štátna Železničná spoločnosť Slovensko ohlásila, že po rokoch dosiahla vyrovnané hospodárenie. Dva dni predtým, už bez oficiálneho vyhlásenia, zvyšovala ceny lístkov na IC vlaky.
Cestujúci si na kľúčovej trati medzi Bratislavou a Košicami od 3. marca priplatia o päť percent. Zdražovanie sa dotklo všetkých druhov lístkov. Ich cena sa totiž odvíja od vyťaženosti danej linky. Napríklad na vlak, ktorý ide z Bratislavy do Kysaku vo štvrtok popoludní, stálo cestovné 18 eur.
Zisk Národnej banky presiahol stosedemdesiat miliónov eur
8. 3. 2019
Zisk banka použije na zníženie strát z minulých rokov. Národná banka Slovenska (NBS) dosiahla v minulom roku zisk 172,3 miliónov eur. Ako ďalej banka informovala, v medziročnom porovnaní je to nárast o 34,9 percenta. V roku 2017 totiž evidovala centrálna banka zisk na úrovni 127,7 milióna eur.
Minuloročný zisk banka použije na zníženie strát z minulých rokov. Hlavným zdrojom zisku NBS v roku 2018 boli úrokové výnosy z dlhopisov vo výške 152,4 milióna eur pri medziročnom náraste o 31,5 percenta. Z toho úrokový výnos z cenných papierov držaných na účely menovej politiky vzrástol o 18,1 percenta na 93,7 milióna eur a úrokový výnos z cenných papierov v investičnom portfóliu NBS stúpol o 60,5 percenta na 58,7 milióna eur. Za rok 2018 NBS odviedla do slovenského štátneho rozpočtu zrážkovú daň 28,88 milióna eur, pričom za rok 2017 to bolo 28,46 milióna eur, a to z príjmov z dlhopisov emitovaných na území Slovenska. Čistý výnos NBS z prerozdelenia menového príjmu eurosystému za rok 2018 vzrástol o 22,6 percenta na 96,8 milióna eur. NBS vykázala vo výsledkoch za rok 2018 podiel z predbežného prerozdelenia zisku Európskej centrálnej banky za rok 2018 vo výške 13,07 milióna eur pri náraste o 20,6 percenta a prijatý podiel na čistom zisku Európskej centrálnej banky za rok 2017 vo výške 3,15 milióna eur pri náraste o 26,5 percenta. Ku koncu vlaňajška bola vytvorená všeobecná rezerva na finančné riziká vo výške 660 miliónov eur, pričom ku koncu roka 2017 to bol suma 630 miliónov eur. Rezerva je tvorená za účelom krytia kurzových, úrokových, kreditných rizík a rizík súvisiacich so zmenami ceny zlata. Rezerva je každoročne prehodnocovaná a o jej výške rozhoduje banková rada NBS. Čisté náklady na tlač eurových bankoviek a razbu mincí boli 6,23 milióna eur, pričom v roku 2017 to bolo 2,98 milióna eur. Banka vyrobila 84,5 milióna bankoviek v nominálnej hodnote 50 eur a päť eur, razila 40,7 milióna obehových mincí určených pre peňažný obeh, razila obehové mince s ročníkom razby 2018 v počte 17,3 tisíc kusov súborov mincí a razila šesť druhov zberateľských mincí v počte 51,2 tisíc kusov.
Čisté náklady na zabezpečenie prevádzky a správy banky v roku 2018 boli čerpané v objeme 65,64 milióna eur pri medziročnom náraste o 0,5 percenta. V roku 2018 mzdové a sociálne náklady predstavovali 47,5 milióna eur, náklady na prevádzku budov a zariadení boli 22,2 milióna eur, odpisy dlhodobého majetku predstavovali sumu niečo cez devaäť miliónov eur a prevádzkové výnosy 13,1 milióna eur, z toho príspevky a poplatky dohliadaných subjektov finančného trhu boli vo výške 9,55 milióna eur. V roku 2018 bol priemerný prepočítaný počet zamestnancov na úrovni 1 097, v roku 2017 to bolo 1 094.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)