Výška platu sa podľa prieskumu nezmenila u takmer 28 percent opýtaných aj napriek inflácii
30. 1. 2024
Vyššie životné náklady sa zamestnávatelia snažili pokryť u 21,5 percenta respondentov.
Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Endered, o ktorom informoval Trumpeter. Čiastočne prilepšené dostalo 50,8 percenta opýtaných. Napriek tomu však uviedli, že prilepšenie k platu nebolo dostačujúce. Je chvályhodné, že väčšina zamestnávateľov aspoň čiastočne zohľadnila zvýšené náklady na život, či už formou zvýšenia platu alebo formou iných zamestnaneckých benefitov. Nie každý zamestnávateľ si to mohol dovoliť.
Nasledovali pracovné prostredie a kultúra firmy (28,1 percenta), pracovná rovnováha a flexibilita (24,1 percenta), možnosti profesionálneho rozvoja (23,9 percenta), spätná väzba a hodnotenie práce (18,7 percenta) a stotožnenie sa s víziou, cieľmi a stratégiou spoločnosti (7,2 percenta). Najžiadanejším nefinančným benefitom, a to u 70 percent opýtaných, je príspevok na stravovanie aspoň v optimálnej výške 7,80 eura.
V prieskume sa zamestnanci vyjadrili aj k tomu, či sa cítia pre svojho zamestnávateľa dôležití. V tomto smere nemalo 43,1 percenta opýtaných žiaden pocit a nevedelo to vyhodnotiť. Ďalších 27 percent respondentov cíti, že je pre svojho zamestnávateľa dôležitých a 10,2 percenta veľmi dôležitých. Dojem, že nie sú dôležití, uviedlo 7,5 percenta respondentov a 2,2 percenta označilo, že nie sú vôbec dôležití.
Väčšina účastníkov prieskumu sa v roku 2024 neobáva zhoršenia svojej pracovnej situácie. Svoje pracovné očakávania hodnotilo 30,8 percenta respondentov pozitívne. Veľmi pozitívne očakávania má 15,1 percenta zamestnancov a neutrálne 43,7 percenta.
Najdôležitejším faktorom pri zmene práce by bol v roku 2024 plat. Túto možnosť vybralo v prieskume 84,3 percenta opýtaných. Nepeňažné benefity považuje za dôležité 54 percent respondentov a 37,5 percenta opýtaných oceňuje prístup nadriadeného...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Banky súperia o udržanie vkladov
6. 12. 2009
V snahe získať či udržať si vklady, ktoré si ľudia uložili v peňažných domoch pred januárovým zavedením eura ponúkajú niektoré slovenské banky rôzne výhody. Vyšší úrok, rôzne bonusy či nulové poplatky.
Väčšine vkladov, ktorými si Slováci chceli zabezpečiť pohodlné a bezplatné prevedenie korunovej na eurovú hotovosť, končí viazanosť v týchto týždňoch.
V poslednom štvrťroku vlaňajšieho roku Slováci vložili do bánk rekordných 104,37 miliardy korún (3,45 miliardy €). Tri štvrtiny z toho tvorili vklady s viazanosťou na jeden rok.
Ekonomika Slovenska dosiahla druhý najväčší rast v únii
3. 12. 2009
V treťom štvrťroku tohto roka hospodárstvo eurozóny medzikvartálne vzrástlo o 0,4 % a ekonomika celej Európskej únie sa zväčšila o 0,3 %. Ekonomika Slovenska bola druhá.
V rámci členských krajín EÚ, ktorých údaje o vývoji hrubého domáceho produktu (HDP) sú k dispozícii, dosiahla ekonomika Slovenska druhý najväčší rast a medzikvartálne sa zvýšila o 1,6 %.
Najväčší medzikvartálny rast (6,1 %) zaznamenala Litva. Najviac (o 2,8 %) sa zmenšila ekonomika Estónska. Vplýva to z údajov štatistického úradu Európskej únie Eurostat.
Taiwanská spoločnosť AU Optronics zamestná Slovákov
2. 12. 2009
Dlhoočakávaná investícia je potvrdená. Vďaka nej sa má zamestnať tisíce Slovákov. Taiwanská spoločnosť AU Optronics, ktorá vybuduje závod na Považí, tu preinvestuje celkovo 191,3 milióna €, vytvorí 1 300 priamych pracovných miest a ďalších dvetisíc nepriamych.
S výstavbou sa začne v prvom kvartáli 2010, brány závody sa otvoria o rok neskôr. Spoločnosť je tretím najväčším výrobcom obrazoviek a displejov z tekutých kryštálov na svete. Prezident taiwanskej spoločnosti nevylučuje, že časom by v tomto závode mohol vzniknúť výskum a vývoj.
Pre investorov bolo najväčším lákadlom členstvo v eurozóne a poloha Slovenska.
Priemerná mesačná mzda v závode by mala byť zhruba 838 €.
Celosvetové problémy súčasnosti – chudoba, choroba a životné prostredie
2. 12. 2009
Sedem z desiatich Slovákov je toho názoru, že ochrana životného prostredia môže pozitívne vplývať na európsku ekonomiku. Chudobu Slováci považujú za najväčší a najvážnejší celosvetový problém súčasnosti. Na druhé miesto v rebríčku zaradili Slováci problém šírenia infekčnej choroby a na tretie miesto posunuli klimatické zmeny.
Špeciálny prieskum Eurobarometer krátko pred Konferenciou OSN o klimatických zmenách v Kodani zverejnila Európska komisia. Prieskum mapuje postoj Europánov ku klimatickým zmenám.
Z prieskumu vyplýva, že klimatické zmeny sú jeden z troch najvážnejších celosvetových problémov, a že najväčšie obavy u Európanov vyvoláva v súčasnosti chudoba a nedostatok jedla a pitnej vody. Asi 45 % Slovákov si myslí, že Únia robí v tomto boji dosť, na rozdiel od vlády a miestnych orgánov (po 33 %) a 31 % Slovákov si myslí, že oni sami bojujú proti klimatickým zmenám dostatočne.
Slovensko (76 %), spolu so Slovinskom (83 %), Gréckom (78 %) a Rakúskom (77 %) je na čele rebríčka krajín, ktoré tvrdia, že s problematikou vážnosti klimatických zmien sa nepreháňa. Európsky priemer je 64 %.
Najrozšírenejšou aktivitou Slovákov zameranou na boj proti klimatickým zmenám je triedenie odpadu na recyklovanie (72 %), znižovanie spotreby energie (68 % ) a znižovanie spotreby vody (60 %). Napriek pomerne vysokému percentu je to oproti predchádzajúcemu prieskumu pokles. O desať percentuálnych bodov menej Slovákov triedi odpad a o trinásť percentuálnych bodov menej z nich šetrí vodu.