Výška platu sa podľa prieskumu nezmenila u takmer 28 percent opýtaných aj napriek inflácii
30. 1. 2024
Vyššie životné náklady sa zamestnávatelia snažili pokryť u 21,5 percenta respondentov.
Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Endered, o ktorom informoval Trumpeter. Čiastočne prilepšené dostalo 50,8 percenta opýtaných. Napriek tomu však uviedli, že prilepšenie k platu nebolo dostačujúce. Je chvályhodné, že väčšina zamestnávateľov aspoň čiastočne zohľadnila zvýšené náklady na život, či už formou zvýšenia platu alebo formou iných zamestnaneckých benefitov. Nie každý zamestnávateľ si to mohol dovoliť.
Nasledovali pracovné prostredie a kultúra firmy (28,1 percenta), pracovná rovnováha a flexibilita (24,1 percenta), možnosti profesionálneho rozvoja (23,9 percenta), spätná väzba a hodnotenie práce (18,7 percenta) a stotožnenie sa s víziou, cieľmi a stratégiou spoločnosti (7,2 percenta). Najžiadanejším nefinančným benefitom, a to u 70 percent opýtaných, je príspevok na stravovanie aspoň v optimálnej výške 7,80 eura.
V prieskume sa zamestnanci vyjadrili aj k tomu, či sa cítia pre svojho zamestnávateľa dôležití. V tomto smere nemalo 43,1 percenta opýtaných žiaden pocit a nevedelo to vyhodnotiť. Ďalších 27 percent respondentov cíti, že je pre svojho zamestnávateľa dôležitých a 10,2 percenta veľmi dôležitých. Dojem, že nie sú dôležití, uviedlo 7,5 percenta respondentov a 2,2 percenta označilo, že nie sú vôbec dôležití.
Väčšina účastníkov prieskumu sa v roku 2024 neobáva zhoršenia svojej pracovnej situácie. Svoje pracovné očakávania hodnotilo 30,8 percenta respondentov pozitívne. Veľmi pozitívne očakávania má 15,1 percenta zamestnancov a neutrálne 43,7 percenta.
Najdôležitejším faktorom pri zmene práce by bol v roku 2024 plat. Túto možnosť vybralo v prieskume 84,3 percenta opýtaných. Nepeňažné benefity považuje za dôležité 54 percent respondentov a 37,5 percenta opýtaných oceňuje prístup nadriadeného...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Aj u nás začína éra bankrotov
7. 7. 2009
Zániku bude tento rok čeliť o polovicu viac podnikateľov ako v minulom období. Po letnom útlme sa očakáva, že do platobnej neschopnosti sa dostanú aj menší dodávatelia a firmy podnikajúce na domácom trhu.
Celková bilancia by mohla dosiahnuť 900 bankrotov. Najväčšie problémy môžu očakávať strojári, doprava,
textilný či hutnícky priemysel.
Kým západná Európa sa v oblasti platobnej
disciplíny dostáva postupne z najhoršieho, situácia vo východnej Európe sa
stále zhoršuje.
Nižší dopyt znamená nižší predaj. V prípade,
že tržby padajú o desiatky percent, podnikatelia nedokážu splácať záväzky. Po
veľkých exportéroch sa tak do druhotnej platobnej neschopnosť budú dostávať ich
dodávatelia a menšie firmy.
Dobrá správa pre vodičov - očakáva sa zlacnenie palív
6. 7. 2009
Z poklesu cien ropy na svetových trhoch sa môže tešiť konečne aj slovenský vodič. Po niekoľkých mesiacoch zdražovania sa tento týždeň opäť očakáva zlacnenie palív.
Minulý týždeň cena ropy klesla pod 70 dolárov
za barel (159 litrov) a ustálili sa aj pohonné látky na rotterdamskej burze.
Nafta aj benzín sa už niekoľko dní
držia na takých úrovniach, ktoré umožňujú ich mierne zlacnenie. Benzíny by
podľa odhadov mohli do polovice týždňa zlacnieť približne o 0,03 € za liter a
nafta o 0,015 € za liter.
Zmenu rozpočtu vláda odložila na september
3. 7. 2009
Doteraz nie je jasné, ako bude vyzerať. To, že prekročíme povolenú trojpercentnú hranicu deficitu je však už jasné.
Nie je to
tragédia, pretože tak urobia takmer všetky krajiny únie. Analytici upozorňujú,
že kým iné krajiny museli dotáciami zachraňovať aj banky, Slovensko tak robiť
nemuselo. Preto porovnávať bilanciu nášho hospodárenia s ostatnými krajinami
nemusí byť veľmi šťastné. Ekonómovia varujú pred zbytočným zadlžovaním krajiny,
ktoré budeme v budúcnosti splácať drahšie.
Oživenie ekonomiky možno očakávať na prelome rokov
3. 7. 2009
Kríza sa na Slovensku začala prejavovať už v poslednom štvrťroku minulého roka. Naplno sa však v reálnej ekonomike prejavila začiatkom roka. Znížil sa vývoj aj dovoz.
Optimistické odhady hovoria, že Európa sa bude z krízy
dostávať už na prelome rokov. Na vysoké rasty však môže Slovensko nadlho zabudnúť.
Ani životná úroveň nebude rásť tak rýchlo, ako v posledných rokoch.
Najpesimistickejší odhad na vývoj ekonomiky v tomto
roku má zatiaľ rezort financií. Odhad predpokladá hlbokú recesiu na úrovni
mínus 6,2 %. Dôvodom prepadu hospodárstva je výrazný výpadok vývozu. Slovensko
exportuje do Európy takmer 95 % svojho vývozu. Najväčšími obchodnými partnermi
Slovenska sú Nemecko a Česko. Vzhľadom k tomu, že kríza výrazne postihla aj
tieto krajiny, neodoberajú od nás toľko, čo doteraz. K najpostihnutejším odvetviam
patrí automobilový a strojársky priemysel.
Výroba dopravných prostriedkov sa oproti
vlaňajšku prepadla o viac ako polovicu.
Ťahúňom ekonomiky zostáva najmä elektrotechnický priemysel, ktorý napriek kríze
produkciu zvyšuje.
Podľa centrálnej banky by nasledujúce mesiace už
nemali byť pre slovenskú
ekonomiku také zlé, ako prvý polrok. Eurozóna by sa z krízy mala začať
zviechavať v priebehu prvého polroka budúceho roka. K miernemu rastu by malo dôjsť aj na Slovensku.