Verejné obstarávanie po novom od januára 2022
17. 9. 2021
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa sleduje dosiahnutie štyroch hlavných cieľov.
Medzi tieto ciele patrí:
• zrýchlenie a zjednodušenie postupu verejného obstarávania,
• revidovanie národnej úpravy z pohľadu rozsahu transpozičnej povinnosti vo vzťahu k smerniciam EÚ,
• zrýchlenie procesu aj z pohľadu uplatňovania práv dotknutých záujemcov, uchádzačov, účastníkov a iných osôb,
• zlepšenie kontroly verejného obstarávania prostredníctvom automatizácie zadávania a vyhodnocovania zákaziek a zabezpečenia efektívneho zberu a analýzy údajov o cenách.
Medzi najvýznamnejšie zmeny zákona o verejnom obstarávaní, ktorými sa sleduje naplnenie vyššie uvedených cieľov patria:
• v oblasti zjednodušenia postupov
- úprava niektorých existujúcich pravidiel, ktoré majú charakter národného goldplatingu,
- úprava finančných limitov pre zákazku, koncesiu a súťaž návrhov, so zachovaním úpravy finančných limitov pre podlimitné zákazky, zákazky s nízkou hodnotou a finančného limitu na uplatňovanie zákona priamo v zákone,
- zriadenie centrálnej obstarávacej organizácie pre štátne orgány,
- používané elektronické prostriedky budú musieť podporovať aj podávanie žiadostí o nápravu a námietky (jedno prostredie pre všetky úkony),
- flexibilnejšia úprava vylúčenia v prípade podozrení na existenciu dohôd obmedzujúcich súťaž,
- umožní sa v žiadosti o účasť a v ponuke predkladať aj elektronické kópie (skeny) a nielen elektronické originály,
- umožní sa uzatvárať zmluvu s ďalším uchádzačom v poradí, ak predošlý neposkytol súčinnosť, a to bez obmedzenia na prvých troch, ako je tomu dnes,
- zavedenie zjednodušeného režimu obstarávania zákaziek na sociálne a iné služby podľa prílohy č. 1 k zákonu,
- zjednotia a zjednodušia sa informačné povinnosti v podlimitných zákazkách a zákazkách s nízkou hodnotou,
- postihovanie špekulatívnych postupov hospodárskych subjektov pri využívaní námietok,
- podpora a zavedenie nástrojov na automatizáciu procesu zadávania zákaziek v podlimitných zákazkách a zákazkách s nízkou hodnotou a realizácia podlimitných zákaziek prostredníctvom jednotnej elektronickej platformy, ktorá bude upravená nielen na verejné obstarávanie bežne dostupných tovarov a služieb, ale aj na verejné obstarávanie tovarov, služieb a stavebných prác, ktoré nie sú bežne dostupné na trhu a na používanie iných kritérií než je cena,
• v oblasti skrátenia procesu
- rozšírenie katalógu postupov verejného obstarávania, pri ktorých bude obmedzené využitie revíznych prostriedkov (so zachovaním možnosti kontroly zo strany ÚVO),
- úpravy revíznych postupov a dohľadu nad verejným obstarávaním, cieľom ktorých je skrátenie dĺžky procesu verejného obstarávania,
- posilnenie koncentrácie v konaní o námietkach,
- v špecifických prípadoch osobitné odklony procesnej úpravy konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného,
- mierne skrátenie lehôt a koncentrácia úkonov v podlimitných zákazkách,
• v oblasti zvýšenia transparentnosti
- jednotná a verejne dostupná elektronická platforma na celý proces verejného obstarávania pre všetky podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotu (ak sa budú obstarávať oslovením viacerých záujemcov),
- zverejňovanie úmyslu zadať zákazku s nízkou hodnotou na jednotnej elektronickej platforme, pričom ak bude na predloženie ponuky vyzvaných viac hospodárskych subjektov, bude takýto postup prebiehať cez jednotnú elektronickú platformu,
• úprava smerujúca k zvýšeniu profesionalizácie vo verejnom obstarávaní a zvýšeniu zodpovednosti osôb, ktoré pri verejnom obstarávaní porušia zákon.
Na účely zrýchlenia procesu verejného obstarávania bude navrhnutá úprava procesných ustanovení revíznych postupov, vrátane konania o preskúmaní úkonov pred podpisom zmluvy na základe námietok. Cieľom je skrátanie konania so zachovaním potrebnej úrovne ochrany práv dotknutých subjektov vrátane možnosti súdnej ochrany.
Na účely zabezpečenia efektívneho zberu a vyhodnocovania údajov verejného obstarávania budú v rámci jednotnej elektronickej platformy, ktorá vznikne spojením existujúcich informačných systémov, realizované nasledujúce úpravy:
• automatizácia jednotnej elektronickej platformy (vytvorenie inteligentných formulárov pre zadávanie zákaziek s použitím viacerých, aj kvalitatívnych kritérií, automatické zoraďovanie došlých ponúk na základe týchto kritérií),
• umožní sa plnohodnotné fungovanie jednotnej elektronickej platformy pre všetky podlimitné zákazky, ako platforma na realizáciu elektronického verejného obstarávania nielen bežných tovarov a služieb,
• bude vytvorený systém na sledovanie vývoja cien, ako funkčná súčasť jednotnej elektronickej platformy, použiteľný aj v podlimitných zákazkách a aj na účely určenia predpokladanej hodnoty zákazky v nadlimitných zákazkách,
• zrealizuje sa integrácia na spoločný modul procesnej integrácie a integrácie údajov (IS CSRÚ) na účely automatizovaného získavania údajov, ktoré sú potrebné vo verejnom obstarávaní.
Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa navrhuje od 1. marca 2022, vo vzťahu k povinnosti používať elektronické prostriedky zapísané v zozname na 1. júla 2022 a vo vzťahu k povinnosti využívania odborných garantov vo verejnom obstarávaní od 1. marca 2024.
K
Nový spôsob elektronickej komunikácie podnikateľov
21. 11. 2017
Povinnosť doručovať podania elektronicky sa po novom rozširuje pre fyzické osoby aj pre právnické osoby zapísané v obchodnom registri, t.j. osoby, ktoré majú právnu subjektivitu.
Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony platného od 1. 1. 2018 sa zavádza pre podnikateľov povinnosť elektronického doručovania.
Organizačná zložka zahraničnej osoby zapísaná v obchodnom registri takúto právnu subjektivitu v SR nemá. Podľa súčasnej právnej úpravy takáto organizačná zložka zahraničnej osoby nemá povinnosť doručovať podania elektronicky a nebude mať ani po 1. 1. 2018 po účinnosti novely daňového poriadku.
Napr. pre občianske združenia a neziskové organizácie bude aj po termíne 1. 1. 2018 elektronická komunikácia dobrovoľná, nakoľko nie sú zapísané v obchodnom registri. Rovnako ani pozemkové spoločenstvá s právnou subjektivitou nebudú povinné po 1. 1. 2018 komunikovať s FS elektronicky, nakoľko nie sú zapísané v obchodnom registri.
V prípade, že napr. právnická osoba zapísaná v obchodnom registri podá po 1. 1. 2018 daňové priznanie z dani motorových vozidiel (štruktúrované tlačivo) v papierovej forme správca dane na takéto podanie nebude prihliadať a uloží daňovému subjektu pokutu za nepodanie daňového priznania v lehote podľa § 155 daňového poriadku.
Máme najmenšiu nezamestnanosť od vzniku Slovenska
20. 11. 2017
Slovensko má najnižšiu nezamestnanosť od vzniku krajiny v roku 1993. Vyhlásil to dnes premiér Robert Fico. Ako informoval, miera evidovanej nezamestnanosti klesla za október na 6,14 percenta a celková miera nezamestnanosti je 7,35 percenta.
"Zdá sa, že prekročíme hranicu, ktorá je absolútne magická, teda 6 percent," povedal premiér Fico. Dodal, že dnes už na Slovensku nie je okres, kde by bola nezamestnanosť nad 20 percent. Premiér sa vyjadril aj opatreniam zo sociálneho balíčka, ktoré predstavil v piatok. Ide o príplatky za prácu cez víkend, sviatky a v noci. "Ja chápem, že keď človek podá prst, tak mu zväčša odtrhnú celú ruku," povedal premiér na kritiku zvyšovania príplatkov za prácu v noci.
Slovenská ekonomika mierne pribrzdila
15. 11. 2017
Spomedzi krajín V4 rástlo Slovensko v treťom kvartáli najpomalšie. Podľa Štatistického úradu sa rast oproti druhému štvrťroku spomalil z 3,7 na stále solídnych 3,3 percenta. Rovnaké číslo nám na koniec roka odhaduje vo svojej jesennej prognóze aj Európska komisia.
Analytici odhadujú, že motorom rastu je domáci dopyt, najmä spotreba domácností. „Pomáha tomu priaznivý vývoj na trhu práce, teda pokles miery nezamestnanosti, rast zamestnanosti a reálnych miezd, ktorý prispieva k zvyšovaniu disponibilného príjmu domácností,“ vysvetlila analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Ako dodala, veľmi dobre sa darí aj Nemecku, ktoré ako náš hlavný obchodný partner rastie najrýchlejšie od začiatku roku 2014.
Investície Slovákov výrazne rastú
13. 11. 2017
O Slovákoch sa hovorí, že sú konzervatívni investori. Ako ukazuje analýza Slovenskej asociácie správcovských spoločností, od roku 2010 do roku 2017 u nás stúpol podiel investorov do zmiešaných a akciových fondov. A to z 20 na 60 percent. Na konferencii Kolektívne investovanie na Slovensku 2017 odznela aj informácia, že sme dokonca prekonali priemer v krajinách Európy.
V krajinách EFAMA podľa štatistiky investovalo do akciových a zmiešaných fondov 55 percent osôb. Údaje sú za obdobie do konca septembra 2017. Na porovnanie, v roku 2010 bola výška investície do týchto produktov na európskej úrovni takmer rovnaká, kým u nás výrazne stúpla. „Celkový majetok pod správou Slovenskej asociácie správcovských spoločností je takmer 8,5 miliardy eur,“ ozrejmil Ivan Znášik, výkonný riaditeľ Slovenskej asociácie správcovských spoločností. Oproti minulému roku zaznamenala spoločnosť nárast vo výške 9,5 percenta. Najväčší objem majetku sa pritom nachádza v zmiešaných fondoch a tvorí až 40,5 percenta. Naopak, odlev finančných prostriedkov zaznamenali tento rok dlhopisové fondy. Aktuálne tvoria objem vo výške 21,7 percenta. Posledným z rozšírených typov sú realitné fondy, do ktorých Slováci investujú čím ďalej, tým viac. Aktuálne ide o necelých 15 percent.