Verejné obstarávanie po novom od januára 2022
17. 9. 2021
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa sleduje dosiahnutie štyroch hlavných cieľov.
Medzi tieto ciele patrí:
• zrýchlenie a zjednodušenie postupu verejného obstarávania,
• revidovanie národnej úpravy z pohľadu rozsahu transpozičnej povinnosti vo vzťahu k smerniciam EÚ,
• zrýchlenie procesu aj z pohľadu uplatňovania práv dotknutých záujemcov, uchádzačov, účastníkov a iných osôb,
• zlepšenie kontroly verejného obstarávania prostredníctvom automatizácie zadávania a vyhodnocovania zákaziek a zabezpečenia efektívneho zberu a analýzy údajov o cenách.
Medzi najvýznamnejšie zmeny zákona o verejnom obstarávaní, ktorými sa sleduje naplnenie vyššie uvedených cieľov patria:
• v oblasti zjednodušenia postupov
- úprava niektorých existujúcich pravidiel, ktoré majú charakter národného goldplatingu,
- úprava finančných limitov pre zákazku, koncesiu a súťaž návrhov, so zachovaním úpravy finančných limitov pre podlimitné zákazky, zákazky s nízkou hodnotou a finančného limitu na uplatňovanie zákona priamo v zákone,
- zriadenie centrálnej obstarávacej organizácie pre štátne orgány,
- používané elektronické prostriedky budú musieť podporovať aj podávanie žiadostí o nápravu a námietky (jedno prostredie pre všetky úkony),
- flexibilnejšia úprava vylúčenia v prípade podozrení na existenciu dohôd obmedzujúcich súťaž,
- umožní sa v žiadosti o účasť a v ponuke predkladať aj elektronické kópie (skeny) a nielen elektronické originály,
- umožní sa uzatvárať zmluvu s ďalším uchádzačom v poradí, ak predošlý neposkytol súčinnosť, a to bez obmedzenia na prvých troch, ako je tomu dnes,
- zavedenie zjednodušeného režimu obstarávania zákaziek na sociálne a iné služby podľa prílohy č. 1 k zákonu,
- zjednotia a zjednodušia sa informačné povinnosti v podlimitných zákazkách a zákazkách s nízkou hodnotou,
- postihovanie špekulatívnych postupov hospodárskych subjektov pri využívaní námietok,
- podpora a zavedenie nástrojov na automatizáciu procesu zadávania zákaziek v podlimitných zákazkách a zákazkách s nízkou hodnotou a realizácia podlimitných zákaziek prostredníctvom jednotnej elektronickej platformy, ktorá bude upravená nielen na verejné obstarávanie bežne dostupných tovarov a služieb, ale aj na verejné obstarávanie tovarov, služieb a stavebných prác, ktoré nie sú bežne dostupné na trhu a na používanie iných kritérií než je cena,
• v oblasti skrátenia procesu
- rozšírenie katalógu postupov verejného obstarávania, pri ktorých bude obmedzené využitie revíznych prostriedkov (so zachovaním možnosti kontroly zo strany ÚVO),
- úpravy revíznych postupov a dohľadu nad verejným obstarávaním, cieľom ktorých je skrátenie dĺžky procesu verejného obstarávania,
- posilnenie koncentrácie v konaní o námietkach,
- v špecifických prípadoch osobitné odklony procesnej úpravy konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného,
- mierne skrátenie lehôt a koncentrácia úkonov v podlimitných zákazkách,
• v oblasti zvýšenia transparentnosti
- jednotná a verejne dostupná elektronická platforma na celý proces verejného obstarávania pre všetky podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotu (ak sa budú obstarávať oslovením viacerých záujemcov),
- zverejňovanie úmyslu zadať zákazku s nízkou hodnotou na jednotnej elektronickej platforme, pričom ak bude na predloženie ponuky vyzvaných viac hospodárskych subjektov, bude takýto postup prebiehať cez jednotnú elektronickú platformu,
• úprava smerujúca k zvýšeniu profesionalizácie vo verejnom obstarávaní a zvýšeniu zodpovednosti osôb, ktoré pri verejnom obstarávaní porušia zákon.
Na účely zrýchlenia procesu verejného obstarávania bude navrhnutá úprava procesných ustanovení revíznych postupov, vrátane konania o preskúmaní úkonov pred podpisom zmluvy na základe námietok. Cieľom je skrátanie konania so zachovaním potrebnej úrovne ochrany práv dotknutých subjektov vrátane možnosti súdnej ochrany.
Na účely zabezpečenia efektívneho zberu a vyhodnocovania údajov verejného obstarávania budú v rámci jednotnej elektronickej platformy, ktorá vznikne spojením existujúcich informačných systémov, realizované nasledujúce úpravy:
• automatizácia jednotnej elektronickej platformy (vytvorenie inteligentných formulárov pre zadávanie zákaziek s použitím viacerých, aj kvalitatívnych kritérií, automatické zoraďovanie došlých ponúk na základe týchto kritérií),
• umožní sa plnohodnotné fungovanie jednotnej elektronickej platformy pre všetky podlimitné zákazky, ako platforma na realizáciu elektronického verejného obstarávania nielen bežných tovarov a služieb,
• bude vytvorený systém na sledovanie vývoja cien, ako funkčná súčasť jednotnej elektronickej platformy, použiteľný aj v podlimitných zákazkách a aj na účely určenia predpokladanej hodnoty zákazky v nadlimitných zákazkách,
• zrealizuje sa integrácia na spoločný modul procesnej integrácie a integrácie údajov (IS CSRÚ) na účely automatizovaného získavania údajov, ktoré sú potrebné vo verejnom obstarávaní.
Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa navrhuje od 1. marca 2022, vo vzťahu k povinnosti používať elektronické prostriedky zapísané v zozname na 1. júla 2022 a vo vzťahu k povinnosti využívania odborných garantov vo verejnom obstarávaní od 1. marca 2024.
K
Bratislava chce vďaka vlakom predísť kolapsu
11. 12. 2017
Od nedele začnú Slováci jazdiť vlakmi po novom. Vstúpi totiž do platnosti nový cestovný poriadok, ktorý okrem rýchlejších vlakov na trase do Žiliny prinesie najväčšiu zmenu obyvateľom Bratislavy a blízkeho okolia. „Veríme, že práve lepšie využitie železnice zlepší zlú dopravnú situáciu, ktorú v Bratislave máme,“ uviedol riaditeľ Železničnej spoločnosti Filip Hlubocký.
Hlavnou novinkou je pravdepodobne obnovenie vlakového spojenia medzi hlavným mestom a Rajkou, maďarskou obcou, v ktorej žije 2 500 Slovákov. Nový spoj bude premávať medzi stanicou v Petržalke a Hegyeshalomom, stáť bude v už spomínanej Rajke a na železničnej stanici v Rusovciach. Vlakové spojenie by malo odľahčiť premávku medzi Petržalkou a obcami na juhovýchod od Bratislavy. „Ide predovšetkým o to, aby obyvatelia, ktorí sa nasťahovali do maďarských obcí, začali využívať tento spôsob dopravy. Tak by nechali autá doma, a to vrátane tých, ktoré u nás nechajú zaparkované,“ hovorí zástupca starostu Rusoviec Radovan Jenčík. Podľa neho je každodenná realita taká, že vodiči strávia v rannej zápche aj 20 minút, kým sa vôbec dostanú z Rusoviec.
Porsche chystá výrobu dielov v Piešťanoch
8. 12. 2017
Automotive segment by sa na Slovensku opäť mohol rozšíriť. Po výrobe SUV modelov v Bratislave a výrobe lisovacích nástrojov v Dubnici nad Váhom sa Porsche môže rozšíriť aj do Piešťan, kde v lete nakúpilo pozemky. „Môžeme potvrdiť, že spoločnosť Porsche získala spomínané pozemky už v júli tohto roku,“ potvrdil hovorca spoločnosti Porsche AG Christian Weiss.
Na mieste by mala vyrásť nová výrobná hala s výrobou komponentov do elektromobilov. So záujmom o spoluprácu mal výrobca osloviť aj piešťanské letisko. Kedy má v pláne začať s výstavbou závodu, vedenie podniku zatiaľ neprezradilo. Nová investícia by mala byť pod palcom agentúry SARIO. Tá HN odpovedala, že situáciu nemôže komentovať, keďže investícia nie je uzatvorená.
Kažimír chce indexový fond aj v treťom pilieri. Čo by to prinieslo
7. 12. 2017
Indexový fond zatiaľ funguje len v druhom pilieri. Zarába najlepšie zo všetkých. Keď si niekto začína sporiť na dôchodok a vstupuje do druhého alebo tretieho piliera, penzijná spoločnosť mu vždy ponúkne niekoľko fondov, v ktorých sa mu peniaze budú zhodnocovať.
Môžu to byť fondy, ktoré zarábajú málo, ale nič sa v nich nedá stratiť. Alebo sú to fondy, ktoré prudšie skáču, ale vedia zarobiť aj niekoľkonásobne viac. K takýmto rizikovým patrí aj indexový fond. V súčasnosti ho penzijné spoločnosti núkajú v druhom pilieri, no možno bude povinný aj v treťom.
Indexové fondy presadzuje minister financií Peter Kažimír. Chce, aby ich povinne mali všetky spoločnosti, ktoré spravujú tretí pilier. Navrhol to cez pripomienku k novele zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení a označil ju za zásadnú. „V druhom pilieri sa dá investovať do rizikovejších fondov. V roku 2015 dosiahli napriek výkyvom na finančných trhoch viacnásobné reálne zhodnotenie. V treťom pilieri však ponúkané nie sú,“ vysvetlil Kažimír, prečo na nich trvá . V súčasnosti ponúkajú tretí pilier štyri spoločnosti – Axa, NN – Tatry Sympatia, Stabilita a Doplnková dôchodková spoločnosť Tatra banky. Každá z nich má aspoň tri fondy, konzervatívny, rastový a výplatný. Líšia sa v stratégii.
Štát zrušil odvodovú odpočítateľnú položku pre zamestnávateľov, štátna kasa si polepší
7. 12. 2017
Zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky by išlo podľa Druckera na úkor verejného zdravotného poistenia. Parlament v stredu odsúhlasil návrh na zrušenie odvodovej odpočítateľnej položky (OOP) na zdravotné poistenie pre zamestnávateľa. Priniesol ho pozmeňujúci návrh zdravotníckeho výboru k novele zákona o zdravotnej starostlivosti.
Od zamestnávateľov by tak do zdravotných poisťovní za budúci rok malo prísť navyše viac ako 102 miliónov eur.
Zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky (OOP) išlo podľa ministra zdravotníctva Tomáša Druckera (nominant Smeru-SD) na úkor verejného zdravotného poistenia. "Peniaze sa vrátia späť do zdravotného poistenia, tam, kde boli, aj kam patria," povedal. Argumentuje, že zavedenie OOP v roku 2015 bolo jednorazovým opatrením na zlepšenie zamestnanosti. Keďže miera nezamestnanosti klesla na 6,4 percenta, dôvody na jej existenciu podľa neho pominuli a účel naplnila. Drucker pripomínal, že výpadok na verejnom zdravotnom poistení sa nekompenzoval a tieto peniaze v zdravotníctve chýbali. Zrušením OOP sa má odstrániť negatívny dosah na zdravotné poisťovne. Na budúci rok by tak do nich malo od zamestnávateľov pritiecť asi 30 miliónov eur. Ďalších 72 miliónov by dostali v roku 2019 po ročnom zúčtovaní poistného za predchádzajúci rok. OOP pre zamestnancov zostane naďalej v platnosti. Horná hranica priemernej mesačnej mzdy 570 eur zostáva nezmenená, vysvetlila hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová. Poslanci odobrili aj budúcoročnú sadzbu poistného za poistencov štátu na 3,71 percenta vymeriavacieho základu. "Zníženie sadzby má byť kompenzované vyšším príjmom od ekonomicky aktívnych osôb a nemá negatívne ovplyvniť výšku disponibilných zdrojov v zdravotníctve," konštatuje sa v materiáli.