Povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca
7. 1. 2025
V súvislosti s uzatvorením zdaňovacieho obdobia a otvorením nového zdaňovacieho obdobia má zamestnávateľ a zamestnanec povinnosti, ktoré sú povinný splniť v zákonom ustanovených termínoch.
V zmysle § 27 zákona č. 563/2009 Z .z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov, ak koniec lehoty úkonu zamestnávateľa pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. Jednou zo základných povinností daňovníka je vysporiadať si ročné zdaniteľné príjmy, ktoré počas zdaňovacieho obdobia poberal, a vypočítať si ročnú daňovú povinnosť.
Zamestnanec, ktorý mal počas roka 2024 vyplácané zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“ alebo „zákona“), môže vysporiadať svoju daňovú povinnosť „prostredníctvom zamestnávateľa“ a to tak, že najneskôr do 17. februára 2025 ho písomne požiada o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň.
Podať žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň môže však len ten zamestnanec, ktorý počas zdaňovacieho obdobia nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona dani z príjmov, pri ktorých uplatnil postup podľa § 43 ods. 7 zákona dani z príjmov (t. j. príjmy, z ktorých bola daň vybraná zrážkou sa rozhodol zahrnúť do úhrnu príjmov a z nich zrazenú daň považovať ako preddavok na daň) a ktorý nie je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 zákona dani z príjmov.
Pri uzatvorení zdaňovacieho obdobia, ktoré je spojené s výpočtom ročnej daňovej povinnosti zamestnancov, má povinnosti aj zamestnávateľ. K týmto povinnostiam patrí doručovanie daňových tlačív zamestnancovi:
• Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch (§ 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov),
• Doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní (§ 39 ods. 6 zákona o dani z príjmov),
• Potvrdenie o zaplatení dane (§ 39 ods. 7 zákona o dani z príjmov).
Počnúcom rokom 2020 platí, že zamestnávateľ môže vystaviť a doručiť nižšie uvedené doklady aj elektronickou formou; v platnosti však stále zostáva primárna možnosť doručenia dokumentov v listinnej podobe. Elektronická forma doručovania je možná len po vzájomnej dohode so zamestnancom, pričom pri tejto forme doručenia má zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť ochranu osobných údajov (napr. šifrovaním). Doklad, ktorý bude doručený elektronickými prostriedkami, musí obsahovať predtlačený odtlačok pečiatky zamestnávateľa a faksimile podpisu zamestnávateľa, a nemožno ho dodatočne meniť ani upravovať. Vyžaduje sa aj potvrdenie doručenia elektronickej správy, ktoré musí v súlade so zákonom o dani z príjmov obsahovať:
• informáciu o dátume a čase elektronického doručenia dokumentu,
• označenie elektronickej poštovej schránky príjemcu dohodnutej medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
S
Schodok štátneho rozpočtu ku koncu júla prekročil 3,7 miliardy eur
4. 8. 2021
Schodok štátneho rozpočtu dosiahol za prvých sedem mesiacov tohto roka výšku 3,715 miliardy eur, čo je o 118,1 milióna eur menej ako v porovnateľnom období minulého roka.
Príjmy štátneho rozpočtu boli medziročne vyššie o 1,654 miliardy eur, výdavky štátneho rozpočtu sa medziročne zvýšili o 1,536 miliardy eur, informovalo ministerstvo financií.
Medziročný rast daňových príjmov predstavoval 1,328 miliardy eur. Celkovo MF zaevidovalo príjmy štátneho rozpočtu vo výške 9,042 miliardy eur, čo je 57,2 percenta plnenia plánovaného štátneho rozpočtu za tento rok.
V
Zamestnávatelia nesúhlasia s návrhom na zrušenie odvodových stropov
2. 8. 2021
Klub 500, Asociácia priemyselných zväzov a dopravy a Asociácia zamestnávateľských zväzov nesúhlasia s návrhom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na zrušenie stropov na platenie sociálnych odvodov.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) vo štvrtok na stretnutí s novinármi predstavil podrobnosti časti dôchodkovej reformy. Tú sčasti majú financovať ľudia s vyššími zárobkami.
Rezort totiž navrhuje zrušiť odvodové stropy, čo sa dotkne zhruba piatich percent najbohatších ľudí v krajine. "Očakávam, že tu bude odpor voči takémuto opatreniu, ale my si myslíme, že ľudia, ktorí majú príjem 7700 eur mesačne a viac, si môžu dovoliť byť trošku solidárnejší," uviedol minister.
Ako vyčíslil štátny tajomník ministerstva Boris Ažaltovič, ide o menej než 50-tisíc najbohatších ľudí, ktorí by priniesli do rozpočtu 150 miliónov eur v roku 2023.
V
Chystá sa regulácia zdravotných poisťovní
30. 7. 2021
Zisk zdravotných poisťovní je potrebné regulovať. Na včerajšom stretnutí sa na tom zhodli zástupcovia rezortov zdravotníctva a financií, niektorí členovia Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo či šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renáta Bláhová. Informovala o tom samostatná odborná referentka úradu Erika Kováčiková.
Pracovnú skupinu na stretnutí tvorili štátna tajomníčka Ministerstva zdravotníctva Jana Ježíková, členovia parlamentného výboru pre zdravotníctvo Jana Bittó Cigániková (SaS), Zuzana Šebová (Sme rodina), Marek Krajčí (OĽaNO) a Tomáš Lehotský (Za ľudí), ďalej štátny tajomník Ministerstva financií Marcel Klimek a riaditeľka odboru špecifických operácií štátu reozrtu financií Andrea Holíková a za Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou okrem jeho šéfky aj Peter Pavlovič a zástupcovia právneho odboru.
V
Zmeny zákona proti byrokracii
26. 7. 2021
Zákonom č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy zanikla zákonná povinnosť pre fyzické osoby a právnické osoby predkladať orgánom verejnej moci výpisy z obchodného registra, živnostenského registra, katastra nehnuteľností, registra trestov, výpisov z registra mimovládnych organizácií, potvrdenia o návšteve školy, potvrdenia o nedoplatkoch na sociálnom poistení, nedoplatkoch na zdravotnom poistení, nedoplatkoch voči daňovým úradom a colným úradom a potvrdenia o dôchodkových dávkach a nemocenských dávkach.
Zároveň bola zavedená povinnosť pre jednotlivé orgány verejnej moci získavať a používať pre potreby svojej úradnej činnosti údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy.
Novela zákona bola vypracovaná ako iniciatívny materiál s cieľom pokračovať v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky v znižovaní administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb využívaním informačných systémov verejnej správy. Po novom sa rozširuje rozsah údajov evidovaných v informačných systémoch verejnej správy, ktoré už fyzické osoby a právnické osoby nebudú musieť orgánom verejnej moci v jednotlivých konaniach ako aj pri bežnej úradnej komunikácii predkladať v listinnej podobe. Zároveň sa odbúravaním administratívnej záťaže a zjednodušovaním procesov obmedzuje možnosť vzniku korupcie. V poradí tretia vlna znižovania administratívnej záťaže vypúšťa v jednotlivých novelizačných článkoch povinnosť predkladať orgánom verejnej moci tieto nasledovné výpisy a potvrdenia:
•kópia rodného listu,
•kópia sobášneho listu,
•kópia úmrtného listu,
•potvrdenie o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania,
•potvrdenie o pobyte,
•potvrdenie o pridelení IČO,
•výpis z centrálneho registra hospodárskych zvierat,
•potvrdenie že hospodársky subjekt nie je v reštrukturalizácii, nie je v konkurze ani na neho nie je vyhlásený konkurz,
•výpis z registra poskytovateľov sociálnych služieb,
•výpis z registra sociálnych podnikov,
•potvrdenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie,
•vybraný okruh právoplatných rozhodnutí súdov,
•výpis z registra / zoznamu advokátov,
•výpis z centrálneho registra exekúcií,
•potvrdenia o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi,
•doklad preukazujúci ťažké zdravotné postihnutie,
•údaje vzťahujúce sa k narodeniu dieťaťa a úmrtiu obsiahnuté vo vybraných informačných systémoch a registroch rezortu zdravotníctva,
•potvrdenia o poberaní osobitného príspevku baníkom,
•údaje potrebné na zápis do registra prijímateľov 2 %,
•potvrdenia o poberaní dôchodkov starobného dôchodkového sporenia.
K