Povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca
7. 1. 2025
V súvislosti s uzatvorením zdaňovacieho obdobia a otvorením nového zdaňovacieho obdobia má zamestnávateľ a zamestnanec povinnosti, ktoré sú povinný splniť v zákonom ustanovených termínoch.
V zmysle § 27 zákona č. 563/2009 Z .z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov, ak koniec lehoty úkonu zamestnávateľa pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. Jednou zo základných povinností daňovníka je vysporiadať si ročné zdaniteľné príjmy, ktoré počas zdaňovacieho obdobia poberal, a vypočítať si ročnú daňovú povinnosť.
Zamestnanec, ktorý mal počas roka 2024 vyplácané zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“ alebo „zákona“), môže vysporiadať svoju daňovú povinnosť „prostredníctvom zamestnávateľa“ a to tak, že najneskôr do 17. februára 2025 ho písomne požiada o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň.
Podať žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň môže však len ten zamestnanec, ktorý počas zdaňovacieho obdobia nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona dani z príjmov, pri ktorých uplatnil postup podľa § 43 ods. 7 zákona dani z príjmov (t. j. príjmy, z ktorých bola daň vybraná zrážkou sa rozhodol zahrnúť do úhrnu príjmov a z nich zrazenú daň považovať ako preddavok na daň) a ktorý nie je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 zákona dani z príjmov.
Pri uzatvorení zdaňovacieho obdobia, ktoré je spojené s výpočtom ročnej daňovej povinnosti zamestnancov, má povinnosti aj zamestnávateľ. K týmto povinnostiam patrí doručovanie daňových tlačív zamestnancovi:
• Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch (§ 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov),
• Doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní (§ 39 ods. 6 zákona o dani z príjmov),
• Potvrdenie o zaplatení dane (§ 39 ods. 7 zákona o dani z príjmov).
Počnúcom rokom 2020 platí, že zamestnávateľ môže vystaviť a doručiť nižšie uvedené doklady aj elektronickou formou; v platnosti však stále zostáva primárna možnosť doručenia dokumentov v listinnej podobe. Elektronická forma doručovania je možná len po vzájomnej dohode so zamestnancom, pričom pri tejto forme doručenia má zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť ochranu osobných údajov (napr. šifrovaním). Doklad, ktorý bude doručený elektronickými prostriedkami, musí obsahovať predtlačený odtlačok pečiatky zamestnávateľa a faksimile podpisu zamestnávateľa, a nemožno ho dodatočne meniť ani upravovať. Vyžaduje sa aj potvrdenie doručenia elektronickej správy, ktoré musí v súlade so zákonom o dani z príjmov obsahovať:
• informáciu o dátume a čase elektronického doručenia dokumentu,
• označenie elektronickej poštovej schránky príjemcu dohodnutej medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
S
Ochrana, podpora a rozvoj verejného zdravia
28. 6. 2021
Novela zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia rieši tri okruhy problémov v súčasnom znení zákona o ochrane verejného zdravia, a to otázku ústavne konformného výkladu ustanovenia § 58 ods. 5 zákona, týkajúceho sa vylúčenia náhrady škody a ušlého zisku, otázku možnosti povoľovania výnimiek z opatrení podľa § 12 a § 48 ods. 4 zákona, otázku odôvodňovania vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálnych úradov verejného zdravotníctva vydaných podľa § 59b zákona.
V otázke ustanovenia § 58 ods. 5 zákona týkajúceho sa vylúčenia náhrady škody a ušlého zisku sa upravuje toto ustanovenie takým spôsobom, aby nevyvolávalo pochybnosti o tom, že sa má vykladať ústavne konformným spôsobom.
Úmyslom zákonodarcu nebolo vylúčiť možnosť domáhať sa náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keďže právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom garantuje ústava v čl. 46 ods. 3. Predkladatelia novely zákona sú presvedčení, že platné znenie zákona je potrebné vykladať ústavne konformným spôsobom, teda tak, že sa týka iba škody spôsobenej opatreniami, ktoré sú v súlade so zákonom a ktoré sú vykonávané v súlade so zákonom.
V situácii, ak sú možné viaceré výklady zákona a ak okrem výkladu ustanovenia zákona, ktorý je v rozpore s ústavou, existuje aj taký výklad predmetného ustanovenia zákona, ktorý v rozpore s ústavou nie je, nie je dôvod, aby Ústavný súd konštatoval nesúlad zákona s ústavou. Konštatuje len to, že zákon je potrebné vykladať ústavne konformným spôsobom, teda tak, že sa má uplatňovať ten výklad zákona, ktorý je v súlade s ústavou, nie ten, ktorý je s ústavou v rozpore. Tak je tomu podľa názoru predkladateľov aj v tomto prípade. V záujme odstránenia interpretačných pochybností a nastolenia právnej istoty v danej veci sa však do zákona doplnilo, že vylúčenie náhrady škody a ušlého zisku sa netýka náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.
V otázke individuálnych výnimiek z nariadenia opatrení podľa § 12 alebo § 48 ods. 4 zákona sa upravuje základný zákonný rámec pre ich povoľovanie a zrušovanie.
K
Podmienky vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty
23. 6. 2021
Novelou zákona sa zakazuje vstup tovaru kultúrnej hodnoty uvedeného v časti A prílohy, ktorý sa vyviezol z územia krajiny, v ktorej sa vytvoril alebo objavil, v rozpore so zákonmi a s inými právnymi predpismi uvedenej krajiny.
Colné orgány a príslušné orgány prijmú všetky vhodné opatrenia v prípade pokusu o vstup tovaru kultúrnej hodnoty. Tieto opatrenia sú upravené v § 9a až 9f novele zákona zákon č. 207/2009 Z. z. o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve, ktoré určujú postup colných úradov a Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v prípade, ak je podozrenie, že pri vstupe predmetu kultúrnej hodnoty došlo k porušeniu nariadenia (EÚ) 2019/880. Postup spočíva v zadržaní predmetu kultúrnej hodnoty, jeho odbornom posúdení a následne vrátení osobe, ktorej bol zadržaný alebo zhabaní predmetu kultúrnej hodnoty v prospech Slovenskej republiky a jeho vrátení štátu pôvodu. Tento postup sa bude uplatňovať aj pri predmetoch kultúrnej hodnoty z krajín mimo colného územia Európskej únie, ktoré nie sú predmetom regulácie podľa nariadenia (EÚ) 2019/880, ale ich dovoz na územie Slovenskej republiky je zakázaný v zmysle § 5 zákona č. 207/2009 Z. z. V súlade s čl. 11 nariadenia (EÚ) 2019/880 sa ustanovujú sankcie za porušenie čl. 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/880. Sankcia za tento priestupok, resp. správny delikt sa zavádza až do 100 000 eur.
K
Posudzovanie zhody výrobku a sprístupňovanie určeného výrobku na trhu
23. 6. 2021
Zákon č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu je rámcovým zákonom pre sprístupňovanie určených výrobkov na trhu, obsahom ktorého sú základné princípy Nového legislatívneho rámca Európskej únie v podmienkach Slovenskej republiky a prostredníctvom ktorého dochádza k zosúladeniu všetkých spoločných požiadaviek, zavedeniu terminológie pre oblasť posudzovania zhody, autorizácie a notifikácie, pravidiel pre sprístupňovanie určených výrobkov na trhu a postupu orgánov dohľadu pri dohľade nad určenými výrobkami.
Komplexne upravuje sprístupňovanie určených výrobkov na trhu, povinnosti jednotlivých hospodárskych subjektov v oblasti posudzovania zhody určených výrobkov, procesné ustanovenia týkajúce sa autorizácie orgánov posudzovania zhody a procesné ustanovenia upravujúce notifikáciu autorizovaných osôb voči Európskej komisii a členským štátom Európskej únie a upravuje postupy orgánov dohľadu pri vykonávaní dohľadu nad určenými výrobkami.
Predmetom novely zákona je aj úprava niektorých ustanovení týkajúcich sa autorizácie, ktorá by mala podnikateľským subjektom (autorizovaným a notifikovaným osobám) uľahčiť prehľad o ich rozsahu autorizácie, ako aj jednoduchšie preukazovanie svojho oprávnenia v rámci iných správnych konaní. Ďalej sa spresňuje postup udeľovania tzv. výnimiek úradom a dopĺňa sa oprávnenie úradu vykonávať kontrolu nad certifikátmi pre zdravotnícke pomôcky vydané notifikovanými osobami.
K
Automobilky na Slovensku znovu obmedzujú výrobu
21. 6. 2021
Nedostatok polovodičových súčiastok znovu obmedzil výrobu áut v slovenských továrňach automobiliek Volkswagen a Stellantis. Uviedli to hovorcovia oboch závodov. Automobilky v krajine tento rok už skôr kvôli problémom s dodávkami čipov obmedzili produkciu. Podobné problémy zaznamenali aj iné automobilové koncerny.
Slovenská divízia Volkswagenu kvôli nedostatku spomínaných súčiastok dnes a v utorok nevyrába športovo-úžitkové vozidlá (SUV), ktoré tvoria hlavnú časť produkcie bratislavskej továrne automobilky. Túto časť produkcie závod po problémom s dodávkami čipov odstavil na dva týždne už na prelome apríla a mája.
Volkswagen na Slovensku v rámci montáže SUV vyrába modely Audi Q7, Audi Q8, Volkswagen Touareg, Porsche Cayenne a Škoda Karoq. Produkcie modelu Karoq sa prerušenie výroby nedotklo, pretože tieto vozidlá továreň montuje na linke spolu s malými mestskými vozidlami, ktorých výroba pozastavená nebola.
Už v nedeľu zastavila montážne linky slovenská divízia skupiny Stellantis, ktorá v Trnave vyrába Peugeot 208 a Citroën C3.
V