Povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca
7. 1. 2025
V súvislosti s uzatvorením zdaňovacieho obdobia a otvorením nového zdaňovacieho obdobia má zamestnávateľ a zamestnanec povinnosti, ktoré sú povinný splniť v zákonom ustanovených termínoch.
V zmysle § 27 zákona č. 563/2009 Z .z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov, ak koniec lehoty úkonu zamestnávateľa pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. Jednou zo základných povinností daňovníka je vysporiadať si ročné zdaniteľné príjmy, ktoré počas zdaňovacieho obdobia poberal, a vypočítať si ročnú daňovú povinnosť.
Zamestnanec, ktorý mal počas roka 2024 vyplácané zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“ alebo „zákona“), môže vysporiadať svoju daňovú povinnosť „prostredníctvom zamestnávateľa“ a to tak, že najneskôr do 17. februára 2025 ho písomne požiada o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň.
Podať žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň môže však len ten zamestnanec, ktorý počas zdaňovacieho obdobia nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona dani z príjmov, pri ktorých uplatnil postup podľa § 43 ods. 7 zákona dani z príjmov (t. j. príjmy, z ktorých bola daň vybraná zrážkou sa rozhodol zahrnúť do úhrnu príjmov a z nich zrazenú daň považovať ako preddavok na daň) a ktorý nie je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 zákona dani z príjmov.
Pri uzatvorení zdaňovacieho obdobia, ktoré je spojené s výpočtom ročnej daňovej povinnosti zamestnancov, má povinnosti aj zamestnávateľ. K týmto povinnostiam patrí doručovanie daňových tlačív zamestnancovi:
• Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch (§ 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov),
• Doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní (§ 39 ods. 6 zákona o dani z príjmov),
• Potvrdenie o zaplatení dane (§ 39 ods. 7 zákona o dani z príjmov).
Počnúcom rokom 2020 platí, že zamestnávateľ môže vystaviť a doručiť nižšie uvedené doklady aj elektronickou formou; v platnosti však stále zostáva primárna možnosť doručenia dokumentov v listinnej podobe. Elektronická forma doručovania je možná len po vzájomnej dohode so zamestnancom, pričom pri tejto forme doručenia má zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť ochranu osobných údajov (napr. šifrovaním). Doklad, ktorý bude doručený elektronickými prostriedkami, musí obsahovať predtlačený odtlačok pečiatky zamestnávateľa a faksimile podpisu zamestnávateľa, a nemožno ho dodatočne meniť ani upravovať. Vyžaduje sa aj potvrdenie doručenia elektronickej správy, ktoré musí v súlade so zákonom o dani z príjmov obsahovať:
• informáciu o dátume a čase elektronického doručenia dokumentu,
• označenie elektronickej poštovej schránky príjemcu dohodnutej medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
S
Rast ekonomiky naštartoval aj energie
4. 6. 2021
Na podporu čistej elektriny prispievame všetci a možno si to mnohí ani neuvedomujú. V našich účtoch sa však každý mesiac nachádza jeden poplatok, takzvaná tarifa za prevádzkovanie systému. Práve tieto peniaze sa následne používajú na platenie obnoviteľných zdrojov. V apríli tohto roka sa takto vybralo viac ako 32 miliónov eur.
Zelení výrobcovia majú pritom garantovanú cenu, za ktorú sa od nich energia vykupuje. A to aj v prípade, ak je jej hodnota na trhu iná. Ak je táto reálna cena vyššia ako garantovaná, štát producentom rozdiel doplatí cez spomínanú tarifu. V minulosti ju umelo znižoval, aby spotrebitelia platili nižšie ceny. A tak vznikol deficit, ktorý treba splácať. Prvé tohtoročné mesiace však priniesli pozitívnu zmenu, na účte je zatiaľ prebytok 31,3 milióna eur.
V
Po pandémii cena za hodinu práce porastie pomalšie
4. 6. 2021
Jana zo Spišskej Novej Vsi pracuje ako čašníčka v miestnej kaviarni. Podľa zmluvy dostáva 4,27 eura na hodinu, to však nie je všetko.
„Časť peňazí máme na ruku, zamestnávateľ v gastre asi ani nemá inú možnosť,“ povedala pre HN mladá žena z východu Slovenska, ktorej celé meno máme v redakcii.
Keď firmy vyplácajú časť miezd radšej priamo na ruku, znamená to, že si chcú znížiť výdavky na pracovníkov. Tie odzrkadľujú dáta Eurostatu, ktoré hovoria, že náklady na hodinovú mzdu u nás rastú najrýchlejšie z celého regiónu a dvakrát rýchlejšie, ako je priemer Európskej únie.
V
Trh s hypotékami výrazne mohutnie
2. 6. 2021
Slováci sa v túžbe po vlastnom bývaní zadlžujú už rovnako ako pred koronakrízou. Trh s hypotékami opäť výrazne mohutnie, čo potvrdila aj Národná banka Slovenska v májovej Správe o finančnej stabilite.
Medziročne tento typ úverov vzrástol o 9,3 percenta. „Za pretrvávajúcim rastom stoja najmä čoraz nižšie úrokové sadzby, vysoká konkurencia, pokračujúci rast cien nehnuteľností aj obnovenie dôvery v bankách,“ zaznelo v správe.
V
Slováci počas koronakrízy zvýšili spotrebu potravín
2. 6. 2021
Slováci počas koronakrízy zvýšili spotrebu potravín. Rodina na jedlo minie mesačne v priemere viac ako 330 eur. Vyplýva to z analýzy Lenky Buchlákovej, ekonomickej analytičky FinGO.sk.
Spresnila, že Slováci vynakladajú na potraviny a nealkoholické nápoje viac ako pätinu z mesačného rozpočtu. Kým tesne pred vypuknutím pandémie nového koronavírusu míňali na potraviny približne 17 percent z mesačného rozpočtu domácnosti, tento rok sa spotreba vyšplhala na takmer 21 percent.
V rámci 27 krajín EÚ ide o jeden z najvyšších podielov, zároveň aj o jeden z najvyšších nárastov za posledné mesiace.
Informovala, že priemerná štvorčlenná rodina s dvoma nezaopatrenými deťmi do 14 rokov minie aktuálne podľa prepočtov FinGO.sk mesačne viac ako 330 eur na potraviny a nealkoholické nápoje. Viac míňajú ľudia v krajských mestách, ako v menších mestách a na dedinách.
V