Aktuálne zmeny v domáckej práci a telepráci
6. 12. 2021
Podľa § 250b ods. 2 ZP počas účinnosti opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení alebo opatrenia pri ohrození verejného zdravia nariadených príslušným orgánom podľa osobitného predpisu je zamestnávateľ oprávnený nariadiť výkon práce z domácnosti zamestnanca, ak to dohodnutý druh práce umožňuje a zamestnanec má právo na vykonávanie práce zo svojej domácnosti, ak to dohodnutý druh práce umožňuje a na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré neumožňujú výkon práce z domácnosti.
Uvedené ustanovenie § 250b ods. 2 ZP teda odporúča zamestnávateľom, aby pokiaľ to dohodnutý druh práce umožňuje, zabezpečili výkon práce formou domáckej práce a telepráce.
V prípade domáckej práce ide podľa § 52 ods. 1 písm. a) ZP o výkon závislej práce, ktorá by mohla byť vykonávaná na pracovisku zamestnávateľa, vykonáva sa pravidelne v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času alebo jeho časti z domácnosti zamestnanca. Uvedené platí aj o telepráci s doplnením, že pri telepráci sa závislá práca vykonáva s použitím informačných technológií, pri ktorých dochádza pravidelne k elektronickému prenosu dát na diaľku. Podľa § 52 ods. 3 ZP sa za domácnosť zamestnanca na účely § 52 ods. 1 a 2 ZP považuje dohodnuté miesto výkonu práce mimo pracoviska zamestnávateľa.
Podľa § 52 ods. 7 ZP platí, že ak si pri domáckej práci alebo telepráci zamestnanec sám rozvrhuje pracovný čas, jeho pracovný pomer sa spravuje ZP s určitými odchýlkami v ňom ustanovenými. Napríklad nemožno uplatniť ustanovenia ZP, ktoré sa vzťahujú na rozvrhnutie ustanoveného týždenného pracovného času, o nepretržitých odpočinkoch počas pracovného dňa a v pracovnom týždni a taktiež nemožno použiť ustanovenie o prestojoch, ktoré sú podľa § 142 ods. 1 ZP prekážkou v práci na strane zamestnávateľa, okrem prestojov, za ktoré zodpovedá zamestnávateľ v danom prípade. Rozdiel je aj v prípade dôležitých osobných prekážok v práci na strane zamestnanca, ktoré sa neuplatnia s výnimkou prekážky v práci, ktorá sa týka úmrtia rodinného príslušníka.
Pokiaľ chce zamestnanec, ktorý vykonáva domácku prácu alebo teleprácu sprevádzať svojho rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze, nemá právny nárok na poskytnutie pracovného voľna s náhradou mzdy, nakoľko sa uvedené ustanovenie ZP neuplatní, pretože sa vykonáva domácka práca alebo telepráca v danom prípade.
Zamestnancovi, ktorý vykonáva domácku prácu alebo teleprácu nepatrí mzda za výkon práce nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu, mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce, ide však len o dispozitívnu právnu úpravu, ktorá sa uplatní len vtedy, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodnú inak, napríklad na tom, že sa uvedené mzdové zvýhodnenia zamestnancovi poskytnú.
V súvislosti s výkonom telepráce, pod ktorou sa podľa § 52 ods. 1 písm. b) ZP rozumie pravidelné vykonávanie závislej práce zamestnancom pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií, platí, že zamestnávateľ si musí, popri svojich všeobecných právnych povinnostiach, ktoré sú uvedené v § 47 ods. 1 písm. a) a ods. 2 ZP, plniť aj iné právne povinnosti, ktoré sú špecifického charakteru a súvisia s výkonom telepráce.
K
Zákon o byrokracii – nový právny predpis
30. 5. 2018
Dňa 1. 9. 2018 nadobúda účinnosť nový právny predpis, ktorým je zákon o byrokracii.
Nový zákon zavádza povinnosť pre orgány verejnej moci získavať a používať pri svojej úradnej činnosti údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy a zároveň oslobodzuje fyzické osoby a právnické osoby od povinnosti predkladať najčastejšie požadované výpisy z registrov pri najčastejších životných situáciách, v ktorých dochádza ku komunikácii občanov so štátom. Ide o výpis z listu vlastníctva, výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra, a výpisy a odpisy z registra trestov.
Hlavným dôvodom právnej úpravy bola snaha o odbúranie administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb, nakoľko je neúčelné, aby orgány verejnej moci požadovali preukazovanie skutočností uvedených v dokladaných listinných výpisoch príslušných registrov, ak si tieto skutočnosti vedia samé preveriť prostredníctvom informačných systémov verejnej správy alebo sú im známe z ich úradnej činnosti. Ide o prvý krok z celého radu opatrení tzv. princípu „jedenkrát a dosť“, ktoré úrad pripravil a bude postupne rozširovať o ďalšie údaje a skutočnosti, ktoré už občania nebudú povinní štátu dokladovať v listinnej podobe.
Nový zákon v jednotlivých novelizačných článkoch vypúšťa z osobitných predpisov zákonnú povinnosť fyzických osôb a právnických osôb za účelom preukázania skutočností prikladať k žiadostiam listinné výpisy resp. dokladovať nimi skutočnosti, ktoré si orgány verejnej moci vedia preveriť, a to nielen v konaniach o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, ale komplexne pri úradnej činnosti orgánov verejnej moci.
Veterinárna starostlivosť – zviera nie je vec
30. 5. 2018
Dňa 25. 5. 2018 bola schválená novela zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, ktorá nadobudne účinnosť 1. septembra 2018.
Novelou zákona dochádza k úprave a doplneniu nasledovných definícií pojmov – farmový chov, držiteľ zvierat, schválená osoba, osoba oprávnená disponovať so zvieratami za účelom, aby sa predchádzalo pochybnostiam v praxi pri definovaní práv a povinností vo vzťahu k zvieratám. Upravujú a dopĺňajú sa kompetencie štátnej veterinárnej a potravinovej správy, ako aj kompetencie regionálnych veterinárnych a potravinových správ v nadväznosti na problémy vyplývajúce z praktického výkonu veterinárnych kontrol alebo prameniace z novoprijatej legislatívy Európskej únie v oblasti veterinárnej starostlivosti a legislatívy upravujúcej potraviny živočíšneho pôvodu.
Zákonom sa upravujú ustanovenia o identifikácii a registrácii zvierat, v spojitosti s ustanoveniami o živých nálezoch zvierat, odchytu túlavých zvierat a ich umiestňovaní do karanténnych staníc a útulkov pre zvieratá. Uvedená právna úprava reaguje na problémy aplikačnej praxe v súvislosti s povinnosťami obcí pokiaľ ide o odchyt túlavých zvierat a ich umiestnenie do karanténnych staníc a útulkov pre zvieratá, ktoré sú často preplnené. Zákon podrobne upravuje zriaďovanie karanténnych staníc a útulkov pre zvieratá, umiestňovanie zvierat do nich a zriaďovanie staníc pre zvieratá, ktoré podliehajú veterinárnym opatreniam a na účely určené v zákone. Cieľom novely je zjednodušiť a skrátiť dobu, po uplynutí ktorej stráca bývalý vlastník túlavého zvieraťa vlastnícke právo k zvieraťu s tým, že vlastníctvo prejde na obec.
Zákon obsahuje úpravu ustanovení o ochrane zvierat, ktorá zahŕňa právnu úpravu podmienok použitia zvieraťa na účely verejného vystúpenia a jeho výcvik. Tiež sa zavádza nový systém registrácie chovov hospodárskych zvierat, nový systém schvaľovania prevádzkarní medikovaných krmív na ich prípravu a uvádzanie na trh, upravuje sa systém schvaľovania prevádzkarní pre produkty živočíšneho pôvodu v súvislosti s posúdením podmienok na ochranu zvierat.
Novela zákona obsahuje právnu úpravu, v zmysle ktorej má živé zviera osobitný význam a hodnotu ako živý tvor, ktorý je schopný vnímať vlastnými zmyslami a v občianskoprávnych vzťahoch má osobitné postavenie. Na zviera sa ustanovenia o hnuteľných veciach použijú, len ak to neodporuje povahe zvieraťa ako živého tvora. Predmetom úpravy je osobitná právna úprava postavenia zvierat v súkromnoprávnych vzťahoch v Občianskom zákonníku, pokiaľ ide o definíciu zvieraťa s tým, že zviera bude len objektom právnych vzťahov.
Straty pre sucho vyčíslili roľníci na desiatky miliónov
29. 5. 2018
Strata na poľnohospodárskych plodinách, ktorú spôsobilo extrémne sucho v roku 2017, vyčíslili poľnohospodári z regiónov Trnava, Senica, Galanta, Bratislava a Dunajská Streda na 37,2 milióna eur. Médiá o tom v pondelok informovala Agrárna komora Slovenska (AKS) s tým, že dotknutých bolo vyše sto subjektov.
Aktualizované podklady si vyžiadalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR s cieľom objektívne kvantifikovať dosah nepriaznivých klimatických podmienok. „Podklady museli dotknutí farmári odovzdať do 23. mája,“ spresnila AKS. Najväčšie straty pre sucho boli v Trnave a okolí (14,2 milióna eur), potom v Bratislave (7,8 milióna eur), na treťom mieste boli so stratami poľnohospodári z Dunajskej Stredy (5,7 milióna eur). Po nich nasledovali farmári z Galanty (5,4 milióna eur) a Senice a Skalice (spolu 4,1 milióna eur), konkretizovala AKS. Najväčšie straty boli u hustosiatych obilnín, kukurici, maku, krmovinách, ovocinárstve a v zeleninárstve. Komora poukázala na Slovenský hydrometeorologický ústav, ktorý konštatoval, že v roku 2017 bol v týchto oblastiach najvýraznejší výpadok zrážok za posledné roky a v čase sucha upozorňoval na výpadky v poľnohospodárskej produkcii. Pretože je situácia podľa AKS pre farmárov likvidačná, požiadali listom o pomoc vládu SR. „Tento stav ohrozuje udržateľnosť ďalšej produkcie, chovu zvierat, ale hlavne prácu celkom približne 2800 až 3000 zamestnancov,“ zdôraznila. Premiér Peter Pellegrini (Smer-SD)a ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (nominantka SNS) majú záujem o aktualizáciu vyčíslenia príjmov, ale aj o zriadenie opatrení, ktoré by podobné situácie riešili do budúcnosti. Ide o rizikový fond, do ktorého by prispieval štát aj farmári a z časti by kryl straty farmárov postihnutých suchom, záplavami, povodňami a inými vplyvmi. „Na nutnosť zriadenia takéhoto nástroja poukazujú aj správy klimatológov o nepriaznivom trende vývoja klimatických podmienok,“ pripomína AKS. V porovnaní s prvotnými odhadmi u týchto poľnohospodárskych subjektov pri minulotýždňovom prepočte výsledná suma stúpla, lebo o 30 % je viac subjektov so stratou, uzatvára komora.
(Zdroj: spravy.pravda.sk/ekonomika)
Počet penzistov stále rastie, za rok ich pribudlo desaťtisíc
29. 5. 2018
Za desať rokov sa počet dôchodcov na Slovensku zvýšil o viac ako 138-tisíc.Sociálna poisťovňa evidovala ku koncu apríla tohto roka vyše 1,39 milióna dôchodcov na Slovensku. V porovnaní s aprílom minulého roka ide o nárast o 10,4 tisíca penzistov.
Od konca apríla 2008, teda počas desiatich rokov, sa počet dôchodcov zvýšil o 138,9 tisíca. Počet vyplácaných dôchodkov, ktorých môže penzista dostávať aj viacero súčasne, za rovnaké obdobie vzrástol o 155,8 tisíca na takmer 1,7 milióna. Vyplýva to zo štatistík Sociálnej poisťovne. Najvýraznejšie od konca apríla 2008 stúpol počet vyplácaných starobných dôchodkov. Na konci štvrtého mesiaca tohto roka poisťovňa vykázala vyše 1,06 milióna starobných penzií, čo bolo o 150,4 tisíca viac ako na konci apríla 2008. Počet invalidných dôchodkov za desať rokov vzrástol o 38,6 tisíca na 235,2 tisíca. Pokles o 36,9 tisíca Sociálna poisťovňa za rovnaké obdobie zaznamenala pri počte predčasných starobných dôchodkov, ktorých ku koncu apríla tohto roka vyplácala 17,2 tisíca.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)