Aktuálne zmeny v domáckej práci a telepráci
6. 12. 2021
Podľa § 250b ods. 2 ZP počas účinnosti opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení alebo opatrenia pri ohrození verejného zdravia nariadených príslušným orgánom podľa osobitného predpisu je zamestnávateľ oprávnený nariadiť výkon práce z domácnosti zamestnanca, ak to dohodnutý druh práce umožňuje a zamestnanec má právo na vykonávanie práce zo svojej domácnosti, ak to dohodnutý druh práce umožňuje a na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré neumožňujú výkon práce z domácnosti.
Uvedené ustanovenie § 250b ods. 2 ZP teda odporúča zamestnávateľom, aby pokiaľ to dohodnutý druh práce umožňuje, zabezpečili výkon práce formou domáckej práce a telepráce.
V prípade domáckej práce ide podľa § 52 ods. 1 písm. a) ZP o výkon závislej práce, ktorá by mohla byť vykonávaná na pracovisku zamestnávateľa, vykonáva sa pravidelne v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času alebo jeho časti z domácnosti zamestnanca. Uvedené platí aj o telepráci s doplnením, že pri telepráci sa závislá práca vykonáva s použitím informačných technológií, pri ktorých dochádza pravidelne k elektronickému prenosu dát na diaľku. Podľa § 52 ods. 3 ZP sa za domácnosť zamestnanca na účely § 52 ods. 1 a 2 ZP považuje dohodnuté miesto výkonu práce mimo pracoviska zamestnávateľa.
Podľa § 52 ods. 7 ZP platí, že ak si pri domáckej práci alebo telepráci zamestnanec sám rozvrhuje pracovný čas, jeho pracovný pomer sa spravuje ZP s určitými odchýlkami v ňom ustanovenými. Napríklad nemožno uplatniť ustanovenia ZP, ktoré sa vzťahujú na rozvrhnutie ustanoveného týždenného pracovného času, o nepretržitých odpočinkoch počas pracovného dňa a v pracovnom týždni a taktiež nemožno použiť ustanovenie o prestojoch, ktoré sú podľa § 142 ods. 1 ZP prekážkou v práci na strane zamestnávateľa, okrem prestojov, za ktoré zodpovedá zamestnávateľ v danom prípade. Rozdiel je aj v prípade dôležitých osobných prekážok v práci na strane zamestnanca, ktoré sa neuplatnia s výnimkou prekážky v práci, ktorá sa týka úmrtia rodinného príslušníka.
Pokiaľ chce zamestnanec, ktorý vykonáva domácku prácu alebo teleprácu sprevádzať svojho rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze, nemá právny nárok na poskytnutie pracovného voľna s náhradou mzdy, nakoľko sa uvedené ustanovenie ZP neuplatní, pretože sa vykonáva domácka práca alebo telepráca v danom prípade.
Zamestnancovi, ktorý vykonáva domácku prácu alebo teleprácu nepatrí mzda za výkon práce nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu, mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce, ide však len o dispozitívnu právnu úpravu, ktorá sa uplatní len vtedy, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodnú inak, napríklad na tom, že sa uvedené mzdové zvýhodnenia zamestnancovi poskytnú.
V súvislosti s výkonom telepráce, pod ktorou sa podľa § 52 ods. 1 písm. b) ZP rozumie pravidelné vykonávanie závislej práce zamestnancom pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií, platí, že zamestnávateľ si musí, popri svojich všeobecných právnych povinnostiach, ktoré sú uvedené v § 47 ods. 1 písm. a) a ods. 2 ZP, plniť aj iné právne povinnosti, ktoré sú špecifického charakteru a súvisia s výkonom telepráce.
K
Zmena Ústavy SR je v druhom čítaní
31. 3. 2014
Novinky v justícii a prenos definície manželstva ako jedinečného zväzku jedného muža a jednej ženy zo zákona o rodine do Ústavy SR prešli do druhého čítania.
Podľa novely sa má zrušiť trestnoprávna imunita sudcov, o ich vydaní na stíhanie teda viac nebude rozhodovať Ústavný súd SR. Jeho súhlas však bude naďalej potrebný pri návrhu na vzatie sudcu do väzby. Podobne ako poslancom ostane sudcom imunita na ich rozhodovaciu činnosť. Novela ústavy tiež oddeľuje funkcie predsedu Najvyššieho súdu SR a šéfa Súdnej rady SR. Predseda Súdnej rady bude mať kompetenciu napadnúť na Ústavnom súde zákony týkajúce sa výkonu súdnictva. Šéfa Súdnej rady má voliť rada samotná spomedzi svojich členov. Novinkou má byť, že prezident SR príde o možnosť menovať troch členov Súdnej rady a o zložení tohto orgánu tak budú rozhodovať okrem sudcov už len vláda a parlament. Počet členov Súdnej rady sa má znížiť zo súčasných 18 na 16. Doteraz osem členov rady volili sudcovia a po troch prezident, parlament a vláda. Ďalším členom Súdnej rady bol jej predseda, ktorým sa automaticky stal šéf Najvyššieho súdu SR. Po novom majú osem členov rady voliť sudcovia a parlament a vláda po štyroch. Novinkou tiež má byť, že za člena Súdnej rady bude možné vymenovať aj ministra. Ústava SR sa má zároveň rozšíriť o dve vety: „Manželstvo je jedinečným zväzkom jedného muža a jednej ženy. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru“. Ústava SR v súčasnosti o manželstve hovorí: „Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.“
Nie všetci podnikatelia sú povinní vydať bloček
9. 3. 2014
Povinnosť vydať zákazníkovi pri predaji tovaru alebo služby bloček z registračnej pokladnice nemajú zo zákona všetci podnikatelia.
Podnikateľ ktorý vykonáva činnosť, ktorá nie je v prílohe zákona, nemusí za prijatú hotovosť vystaviť pokladničný doklad, môže použiť napríklad príjmový pokladničný doklad. Elektronickú registračnú pokladnicu môže mať dobrovoľne. Registračnú pokladnicu nie je povinný používať ani ten podnikateľ, ktorý podniká v oblasti ubytovacích služieb, lekárskych, zubárskych a notárskych služieb. Nepotrebuje ju ani predajca vstupeniek, poskytovateľ prepravných služieb, napríklad taxikár, rovnako ako predajca remeselníckych výrobkov, ak jeho činnosť podlieha autorskému právu. Povinnosť evidovať tržbu v pokladnici sa nevzťahuje ani na prenájom nehnuteľností, prevádzkovanie výherných hracích automatov či služby technickej kontroly. Oslobodení sú od nej aj držitelia preukazu občana zdravotne ťažko postihnutého.
Zvýšenie komfortu pri platení správnych a súdnych poplatkov
9. 3. 2014
Nový systém úhrady správnych a súdnych poplatkov prostredníctvom tzv. elektronických kolkov prináša zásadnú zmenu v platení týchto poplatkov.
Zámerom je zvýšiť komfort občanov a firiem pri platení správnych a súdnych poplatkov, zjednodušiť a sprehľadniť celý systém a zvýšiť kvalitu finančného riadenia príjmov štátu. V rámci nového systému budú napríklad existovať viaceré možnosti platieb, teda bude možné platiť poplatky aj bezhotovostne. Centrálny platobný systém eKolok nahradí súčasnú formu platenia poplatkov papierovými kolkovými známkami postupne v priebehu roka 2014. Pôjde o jeden z najmodernejších systémov platenia poplatkov v Európe. Ministerstvo financií SR vyhlási obstarávanie na poskytovanie služieb centrálnej evidencie, zúčtovania a vrátenia poplatkov a na prevádzkovanie nového centrálneho systému pre platby poplatkov (eKolok). Prevádzkovateľ systému bude zabezpečovať výber, evidenciu, zúčtovanie a vracanie správnych a súdnych poplatkov prostredníctvom elektronického systému eKolok a plniť ďalšie úlohy vyplývajúce zo zmluvy. Podľa zákona o verejnom obstarávaní je nevyhnutné ku každej zmluve s finančným plnením realizovať verejné obstarávanie, ak sa na danú situáciu nevzťahuje zákonná výnimka. Zároveň však podľa zákona o správnych poplatkoch a zákona o súdnych poplatkoch môže byť prevádzkovateľom nového systému eKolok iba spoločnosť so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, keďže výnos z týchto poplatkov je príjmom štátneho rozpočtu. A súčasne je podľa zákona splnomocnený zabezpečovať prevádzku systému len ten subjekt, ktorý doposiaľ vykonával distribúciu a predaj papierových kolkových známok. Zmluva bude uzatvorená na dobu desiatich rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy.
Príspevok na podnikanie pre nezamestnaných
26. 2. 2014
Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť patrí k najviac využívaným a zároveň najviac úspešným spomedzi aktívnych opatrení na trhu práce.
V najbližšom období sa predpokladá zvýšený záujem o uvedený príspevok. Nezamestnaní, evidovaní na úradoch práce, môžu dostať od štátu príspevok na začatie podnikania. Výška tohto príspevku závisí od celkovej ceny práce, typu regiónu a od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v okrese, v ktorom uchádzač bude vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. Od mája roku 2013 boli podmienky pre pridelenie príspevku zmiernené Nie je už potrebné absolvovanie prípravy na začatie prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti. Zmeny boli podľa neho motivované skúsenosťami z predchádzajúcich rokov a boli prijaté kvôli vyššej adresnosti a efektívnejšiemu využívaniu príspevku. Príspevok sa poskytuje len na čiastočnú úhradu nákladov a len tým uchádzačom o zamestnanie, ktorí sú evidovaní na úrade práce najmenej tri mesiace alebo najmenej 12 mesiacov v prípade, že v období šiestich mesiacov pred zaradením do evidencie pozastavili alebo skončili prevádzkovanie SZČ. Žiadosť sa podáva písomne na úrad práce, v ktorého územnom obvode bude mať živnostník prevádzku. Prikladá sa podnikateľský zámer a kalkulácia nákladov, ktoré sú podkladom pre komisiu vytvorenú výborom pre otázky zamestnanosti. Úspešný žiadateľ uzatvorí s príslušným úradom práce dohodu.