Aktuálne zmeny v domáckej práci a telepráci
6. 12. 2021
Podľa § 250b ods. 2 ZP počas účinnosti opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení alebo opatrenia pri ohrození verejného zdravia nariadených príslušným orgánom podľa osobitného predpisu je zamestnávateľ oprávnený nariadiť výkon práce z domácnosti zamestnanca, ak to dohodnutý druh práce umožňuje a zamestnanec má právo na vykonávanie práce zo svojej domácnosti, ak to dohodnutý druh práce umožňuje a na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré neumožňujú výkon práce z domácnosti.
Uvedené ustanovenie § 250b ods. 2 ZP teda odporúča zamestnávateľom, aby pokiaľ to dohodnutý druh práce umožňuje, zabezpečili výkon práce formou domáckej práce a telepráce.
V prípade domáckej práce ide podľa § 52 ods. 1 písm. a) ZP o výkon závislej práce, ktorá by mohla byť vykonávaná na pracovisku zamestnávateľa, vykonáva sa pravidelne v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času alebo jeho časti z domácnosti zamestnanca. Uvedené platí aj o telepráci s doplnením, že pri telepráci sa závislá práca vykonáva s použitím informačných technológií, pri ktorých dochádza pravidelne k elektronickému prenosu dát na diaľku. Podľa § 52 ods. 3 ZP sa za domácnosť zamestnanca na účely § 52 ods. 1 a 2 ZP považuje dohodnuté miesto výkonu práce mimo pracoviska zamestnávateľa.
Podľa § 52 ods. 7 ZP platí, že ak si pri domáckej práci alebo telepráci zamestnanec sám rozvrhuje pracovný čas, jeho pracovný pomer sa spravuje ZP s určitými odchýlkami v ňom ustanovenými. Napríklad nemožno uplatniť ustanovenia ZP, ktoré sa vzťahujú na rozvrhnutie ustanoveného týždenného pracovného času, o nepretržitých odpočinkoch počas pracovného dňa a v pracovnom týždni a taktiež nemožno použiť ustanovenie o prestojoch, ktoré sú podľa § 142 ods. 1 ZP prekážkou v práci na strane zamestnávateľa, okrem prestojov, za ktoré zodpovedá zamestnávateľ v danom prípade. Rozdiel je aj v prípade dôležitých osobných prekážok v práci na strane zamestnanca, ktoré sa neuplatnia s výnimkou prekážky v práci, ktorá sa týka úmrtia rodinného príslušníka.
Pokiaľ chce zamestnanec, ktorý vykonáva domácku prácu alebo teleprácu sprevádzať svojho rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze, nemá právny nárok na poskytnutie pracovného voľna s náhradou mzdy, nakoľko sa uvedené ustanovenie ZP neuplatní, pretože sa vykonáva domácka práca alebo telepráca v danom prípade.
Zamestnancovi, ktorý vykonáva domácku prácu alebo teleprácu nepatrí mzda za výkon práce nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu, mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce, ide však len o dispozitívnu právnu úpravu, ktorá sa uplatní len vtedy, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodnú inak, napríklad na tom, že sa uvedené mzdové zvýhodnenia zamestnancovi poskytnú.
V súvislosti s výkonom telepráce, pod ktorou sa podľa § 52 ods. 1 písm. b) ZP rozumie pravidelné vykonávanie závislej práce zamestnancom pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií, platí, že zamestnávateľ si musí, popri svojich všeobecných právnych povinnostiach, ktoré sú uvedené v § 47 ods. 1 písm. a) a ods. 2 ZP, plniť aj iné právne povinnosti, ktoré sú špecifického charakteru a súvisia s výkonom telepráce.
K
Novela zákona o verejnom obstarávaní zamietnutá
12. 2. 2014
Súčasná právna úprava zákona o verejnom obstarávaní hovorí, že na verejnom obstarávaní sa môže zúčastniť len ten, kto nebol právoplatne odsúdený za konkrétne vymedzené trestné činy. Uvedenú skutočnosť preukazuje fyzická osoba, alebo štatutárny orgán právnickej osoby výpisom z registra trestov.
Novelou uvedeného zákona sa mala povinnosť rozšíriť aj na spoločníka alebo známeho akcionára, ktorý vlastní najmenej 34 percent akcií tejto spoločnosti. Cieľom novely malo byť, aby sa zabránilo tomu, že vlastníci spoločnosti, obídu podmienky zákona a namiesto seba nastrčia na miesto štatutára bezúhonnú osobu, ak boli v minulosti súdne trestaní. Novela mala zároveň zmeniť spôsob preukázania podmienky účasti na verejnom obstarávaní tak, že namiesto výpisu z registra trestov mal uchádzač alebo záujemca predkladať odpis registra trestov vymedzených osôb. Podmienky účasti na verejnom obstarávaní sa teda sprísňovať nebudú. V parlamente nebola presadená novela zákona zamedzujúcu účasť na obstarávaní osobám, pri ktorých je odôvodnený predpoklad, že ich osobné postavenie a kriminálna minulosť je rizikom pre splnenie účelu spravodlivej a čestnej hospodárskej súťaže.
Duálne vzdelávanie
9. 2. 2014
Podstatou duálneho vzdelávania, ktoré by mal upraviť pripravovaný nový zákon o odbornom vzdelávaní z dielne rezortu školstva, je teoretické vzdelávanie, ktoré by mal garantovať štát a naopak získavanie praxe by zas mali poskytovať dielne priamo v podnikoch.
Nový zákon bude postavený na tom princípe, aby sa na jednej strane motivovali mladí ľudia, ale aj podnikatelia a zamestnávatelia. O tom, ako bude motivácia pre zamestnávateľov vyzerať, by sa malo ešte rokovať. Podniky by si mohli napríklad uplatniť odpočítateľnú položku v daňovom vyrovnaní. Študentov odborného vzdelávania by zas mohli motivovať štipendiami. Tiež by mohol štát podnikom finančne prispieť na technické či technologické vybavenie, ktoré by študenti používali. Zmeny v odbornom vzdelávaní by mali zároveň smerovať k tomu, aby sa mladí ľudia v budúcnosti nemuseli po skončení školy a nástupe do práce rekvalifikovať tak často, ako je to dnes, teda školstvo by malo pripraviť do budúcnosti ľudí, ktorí rekvalifikáciu po skončení školy nebudú potrebovať.
Balík trojice zákonov proti úžere neprešiel
9. 2. 2014
Uzatváranie férových spotrebiteľských zmlúv, férovejšie rozhodovanie o vyrovnaní vzniknutých pohľadávok a férovejšie vymáhanie pohľadávok exekútormi bolo cieľom balíka trojice zákonov, ktorý nebol posunutý do druhého čítania.
Mal byť novelizovaný Občiansky zákonník v snahe bojovať proti úžerníkom a zaviesť zákonom ustanovený strop ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa návrhu malo platiť, že pre spotrebiteľské zmluvy, pri ktorých celkovo spotrebiteľ neprekročí sumu minimálnej mzdy ktorá v súčasnosti predstavuje 352 eur, určí maximálnu RPMN nariadenie vlády. V návrhu bola aj zmena Exekučného poriadku. Malo sa ňou zamedziť niektorým nekalým praktikám pri vymáhaní pohľadávok a veriteľ by musel pristúpiť k výkonu rozhodnutia najneskôr do troch rokov odvtedy, ako mohol exekučné konanie začať po prvý raz. V súčasnosti je podľa poslancov bežné, že veritelia pristupujú k vymáhaniu pohľadávky so značným časovým odstupom odvtedy, čo tak mohli urobiť po prvý raz. Dlžníkovi tak zbytočne narastajú úroky z omeškania. Poslanci chceli zmenou zlepšiť ochranu dlžníkov pred účelovým konaním veriteľov.Poslednou zmenou mal prejsť zákon o rozhodcovskom konaní, v ktorom chceli dosiahnuť, aby o spotrebiteľských sporoch nerozhodovali rozhodcovské súdy, ale všeobecné, pretože poskytujú neporovnateľne vyšší štandard ochrany práv spotrebiteľov.
Pripravovaná novela Občianského zákonníka
29. 1. 2014
Poslanci vo vláde pripravili sériu zmien, ktoré by mali zabrániť úžerníckym praktikám.
Medzi najpodstatnejšie zmeny, ktoré navrhujú, patrí definícia úžery aj v Občianskom zákonníku a stanovenie maximálnej odplaty za poskytnutie úveru. Tá bude definovaná priamo v Občianskom zákonníku a cez nariadenie vlády a nemala by prevyšovať dvojnásobok priemernej úrokovej sadzby bankových služieb, ktoré sa v danom odvetví poskytujú. Novinkou má byť aj povinnosť poskytovať spotrebiteľské úvery výhradne bezhotovostnou formou. Komplex zmien by sa mal do praxe zaviesť najmä cez novelu Občianskeho zákonníka, ale aj ďalších piatich zákonov. Zmeny by sa mali dotýkať aj poskytovateľov nebankových služieb. Vyžadovať sa bude vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a minimálne päťročná prax v bankovníctve či poisťovníctve. Poskytovateľ nebankových služieb zároveň bude musieť mať čistý štít voči Slovenskej obchodnej inšpekcií aj voči ďalším orgánom štátnej správy.