Ako rozdeliť svoje financie medzi akcie a dlhopisy?
27. 3. 2024
Budujete si investičné portfólio? Jedným z prvých rozhodnutí, ktoré budete musieť urobiť je, vybrať si koľko zo svojich peňazí chcete investovať do akcií a dlhopisov. Správna odpoveď bude závisieť od mnohých faktorov, ako je napríklad úroveň vašich investičných skúseností, vek, či investičná filozofia, ktorej sa chcete držať.
Pri dlhodobom investovaní sa investori stretávajú s pojmom strategická alokácia aktív. Táto investičná stratégia určuje, aké percento vašich investícií by malo byť v akciách a aké v dlhopisoch. Pozrime sa na tieto obľúbené investičné nástroje bližšie.
Porovnanie akcií a dlhopisov
Obidva finančné nástroje môžu zvýšiť hodnotu vášho majetku, no spôsob, akým to robia a výnosy, ktoré ponúkajú, sú veľmi odlišné.
1) Vlastný kapitál vs. dlh
Vlastný kapitál je najobľúbenejším likvidným finančným aktívom (investícia, ktorú možno ľahko premeniť na hotovosť). Spoločnosti často vydávajú akcie, aby získali hotovosť na rozšírenie svojich operácií. Investori naopak získavajú príležitosť ťažiť z budúceho rastu a úspechu spoločnosti.
Nákup dlhopisov znamená vydanie dlhu, ktorý musí byť splatený spolu s úrokmi. Investovaním do dlhopisov nezískavate žiaden vlastnícky podiel v spoločnosti. V skutočnosti iba uzatvárate dohodu, že spoločnosť alebo vláda musí v priebehu vopred stanoveného času zaplatiť fixný úrok, ako aj sumu istiny.
2) Kapitálové zisky vs. fixný príjem
Akcie a dlhopisy generujú príjmy rozdielnym spôsobom. Ak chcete zarobiť peniaze z akcií, budete ich musieť predať za vyššiu cenu, ako ste zaň pôvodne zaplatili, čím dosiahnete zisk. Kapitálový zisk môžete využiť ako príjem alebo ho reinvestovať.
Dlhopisy zasa generujú hotovosť prostredníctvom pravidelného vyplácania úrokov. Frekvencia distribúcie úrokov sa môže líšiť, no najčastejšie sú úroky vyplácané kvartálne alebo raz za polroka. V niektorých prípadoch môžu byť úroky vyplatené na konci doby splatnosti dlhopisov.
Dlhopisy je možné predávať aj na trhu s kapitálovým ziskom, no pre mnohých konzervatívnych investorov je na týchto nástrojoch najatraktívnejší predvídateľný fixný príjem. Podobne, niektoré typy akcií ponúkajú fixný príjem, ktorý sa viac podobá dlhu ako majetku, no zvyčajne nejde o zdroj hodnoty akcií.
3) Inverzná výkonnosť
Ďalším dôležitým rozdielom medzi akciami a dlhopismi je to, že majú tendenciu mať inverzný vzťah z hľadiska ceny. Keď ceny akcií rastú, vo väčšine prípadov ceny dlhopisov klesajú, a naopak.
Z historických porovnaní, keď ceny akcií rastú a viac ľudí ich nakupuje (aby zarobili na tomto raste), ceny dlhopisov klesajú, nakoľko dochádza k poklesu dopytu. Naopak, keď ceny akcií klesajú, investori sa snažia uchýliť k tradičným investíciám s nižším rizikom a výnosom, za ktoré sú považované práve dlhopisy. Preto dopyt po nich rastie, čo následne zvyšuje aj ceny.
Výkonnosť dlhopisov je tiež úzko prepojená s výškou úrokových sadzieb. Ak si napríklad kúpite dlhopis s výnosom 2 % môže sa stať cennejším, keď úrokové sadzby klesnú, pretože novo emitované dlhopisy budú mať nižší výnos, ako váš dlhopis. Na druhej strane vyššie úrokové sadzby môžu znamenať, že novo vydané dlhopisy budú mať vyšší výnos ako tie vaše, čím sa zníži dopyt po vašom dlhopise a následne aj jeho hodnota...
B
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Investorov zaujímajú slovenské štátne dlhopisy
7. 9. 2009
Medzi investormi pretrváva záujem o slovenské štátne dlhopisy. Potvrdzujú to aj výsledky pondelkovej aukcie štátnych dlhopisov zo série 210. Z celkového dopytu 1,053 miliardy eur akceptovala Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity ponuky investorov na úrovni 299 milióna eur. Takýto dopyt zo strany investorov nepredpokladala ani samotná agentúra.
Výnosy požadované investormi v aukciách sú však väčšie ako "fair" výnosy podľa ratingu aj podľa ekonomických ukazovateľov Slovenska. Vysoký záujem o slovenské štátne dlhopisy prejavili investori aj v predchádzajúcej aukcii, ktorá bola koncom augusta.
Záujem o emisiu štátnych dlhopisov so splatnosťou v januári 2015 prejavili aj zahraniční investori. Agentúra akceptovala dopyt po štátnych dlhopisoch v celkovej výške 2 milióny eur. Ďalší vývoj výnosnosti dlhopisov na trhu pritom bude určujúci aj pre ďalšie plánované emisie.
Návrh nového zákona na ochranu spotrebiteľov na finančnom trhu
4. 9. 2009
Nový zákon, ktorý pripravil rezort financií upravuje práva spotrebiteľov na finančnom trhu ako aj niektoré povinnosti finančných inštitúcií pri poskytovaní a sprostredkovaní finančných služieb spotrebiteľom.
Tento návrh narazil na kritiku viacerých profesijných organizácií. Celkové prepracovanie zákona požaduje aj Národná banka Slovenska. Návrh by mal byť prepracovaný tak, aby z hľadiska vecného riešenia bol plne v súlade s vládou schváleným vecným zámerom zákona, aby z ekonomického hľadiska náklady na systém boli primerané jeho celospoločenskému prínosu a aby zároveň z legislatívneho hľadiska plne zodpovedal platným legislatívnym pravidlám.
Na základe zákona by mal vzniknúť aj Úrad pre ochranu finančného spotrebiteľa a Národná akadémia finančného vzdelávania. Na systéme ochrany práv spotrebiteľov sa okrem týchto dvoch nových inštitúcií má podieľať aj Fond ochrany vkladov a Garančný fond investícií.
Jedným z hlavných práv, ktoré by mal zákon spotrebiteľom garantovať, je právo na ochranu pred porušovaním povinností zo strany finančných inštitúcií a nekalým konaním finančných inštitúcií. Zákon upravuje podrobne napríklad poskytovanie odbornej starostlivosti pre klientov ako aj postup v prípade sťažnosti proti finančnej inštitúcii. Venuje sa tiež problematike zneužívania informácií, či dôslednému plneniu informačných povinností.
Ochranu práv spotrebiteľa návrh zákona upravuje vo vzťahu ku všetkým inštitúciám finančného trhu, a to jednak vo vzťahu k subjektom, ktorých činnosť povoľuje a dohliada centrálna banka, ako aj vo vzťahu k nelicencovaným subjektom pôsobiacim na finančnom trhu.
Slovenské hospodárstvo by sa malo opäť naštartovať v roku 2010
3. 9. 2009
Slovenská ekonomika sa odrazila od dna. Nahor ju v druhom kvartáli ťahala najmä spotreba verejnej správy a výdavky domácností. Firmy naopak výrazne okresali svoje investície. Aj keď podľa analytikov sa zdá, že štruktúra HDP bola v druhom štvrťroku menej zdravá ako očakávali, najhoršie podľa ekonómov máme za sebou.
Štát v druhom kvartáli minul na zdravotníctvo či transfery medziročne o 3,7 percenta viac. Väčšie výdavky spotrebiteľov sa prejavili 0,7-percentným rastom konečnej spotreby domácností.
Kľúčovým ukazovateľom pre slovenské hospodárstvo je však zahraničný dopyt. V prvom polroku záujem o naše produkty a služby v zahraničí výrazne klesol - medziročne o 22,9 percenta. O 22,6 percenta sa znížil aj dovoz. Klesali tiež investície, a to najviac v nefinančných korporáciách. Pokles bol o 14,7 percenta. Práve tento pokles má podľa jedného z analytikov najväčšiu vinu na mínusovom raste HDP. Medziročne sa tvorba hrubého fixného kapitálu prepadla najviac od roku 2000.
Hospodárstvo Slovenska sa však spomedzi celej európskej dvadsaťsedmičky zotavuje najlepšie. V druhom štvrťroku došlo iba k 5,3-percentnému poklesu HDP. Augustový rýchly odhad včera potvrdil Štatistický úrad. Ekonomika medzikvartálne vzrástla o 2,2 percenta. Analytici odhadujú, že tretí a štvrtý kvartál budú o čosi lepšie.
Prispieť k tomu môže aj rozbehnutá výstavba diaľnic. Stále však platí, že naša ekonomika bude citlivo reagovať na výkyvy, najmä v automobilovom priemysle.
Relatívne skoré preklopenie hospodárstva do plusových hodnôt začínajú očakávať aj štatistici. Podľa nich plusové hodnoty možno očakávať už v roku 2010.
Oživenie procesov súvisiacich s rastom ekonomiky je celosvetová tendencia. Badať ju aj v USA, ktoré kríza zasiahla naozaj hlboko.
Ťažká jeseň pre živnostníkov
3. 9. 2009
Združenie podnikateľov Slovenska očakáva, že jeseň bude pre živnostníkov ťažká a ukončiť, či pozastaviť živnosť môže až 10 % živnostníkov. Počet zrušených a pozastavených živností v porovnaní s minulým rokom narástol.
Počet vydaných živnostenských oprávnení sa výrazne neprepadol aj vďaka štátnemu príspevku na podnikanie, ktorý môže dosiahnuť výšku až 3775,24 €. V priebehu prvých siedmich mesiacov tohto roka podľa štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny požiadalo o štátny príspevok vyše 7000 ľudí, z toho vyše 5200 osôb už podnikateľskú činnosť vykonáva.
Najväčší záujem o poskytnutie príspevku bol v sekciách priemyselná výroba, stavebníctvo a odborné a technické zručnosti. Najnižší záujem bol v oblasti dopravy, skladovania a zábavného priemyslu. Do popredia sa popri tradičných odvetviach dostávajú aj nové pracovné pozície. Pribúda záujemcov o poskytovanie poradenstva v oblasti zavádzania informačných technológií.
Počet osôb, ktoré zrušili svoje živnostenské oprávnenie však stúpa. Kým v priebehu celého minulého roka bolo zrušených vyše 35 000 tisíc živnosti, k prvému polroku tohto roku ich Odbor živnostenského podnikania eviduje už vyše 24 000. K pohybu dochádza najmä v prípade fyzických osôb.
Napriek všetkým problémom, s ktorými musia živnostníci zápasiť, úrady práce očakávajú v najbližších týždňoch nárast počtu žiadateľov o príspevok na podnikanie. Lehotu troch mesiacov evidencie na úrade práce, po ktorej možno požiadať o príspevok, dosiahne v najbližších dňoch mnoho absolventov škôl.