Ako rozdeliť svoje financie medzi akcie a dlhopisy?
27. 3. 2024
Budujete si investičné portfólio? Jedným z prvých rozhodnutí, ktoré budete musieť urobiť je, vybrať si koľko zo svojich peňazí chcete investovať do akcií a dlhopisov. Správna odpoveď bude závisieť od mnohých faktorov, ako je napríklad úroveň vašich investičných skúseností, vek, či investičná filozofia, ktorej sa chcete držať.
Pri dlhodobom investovaní sa investori stretávajú s pojmom strategická alokácia aktív. Táto investičná stratégia určuje, aké percento vašich investícií by malo byť v akciách a aké v dlhopisoch. Pozrime sa na tieto obľúbené investičné nástroje bližšie.
Porovnanie akcií a dlhopisov
Obidva finančné nástroje môžu zvýšiť hodnotu vášho majetku, no spôsob, akým to robia a výnosy, ktoré ponúkajú, sú veľmi odlišné.
1) Vlastný kapitál vs. dlh
Vlastný kapitál je najobľúbenejším likvidným finančným aktívom (investícia, ktorú možno ľahko premeniť na hotovosť). Spoločnosti často vydávajú akcie, aby získali hotovosť na rozšírenie svojich operácií. Investori naopak získavajú príležitosť ťažiť z budúceho rastu a úspechu spoločnosti.
Nákup dlhopisov znamená vydanie dlhu, ktorý musí byť splatený spolu s úrokmi. Investovaním do dlhopisov nezískavate žiaden vlastnícky podiel v spoločnosti. V skutočnosti iba uzatvárate dohodu, že spoločnosť alebo vláda musí v priebehu vopred stanoveného času zaplatiť fixný úrok, ako aj sumu istiny.
2) Kapitálové zisky vs. fixný príjem
Akcie a dlhopisy generujú príjmy rozdielnym spôsobom. Ak chcete zarobiť peniaze z akcií, budete ich musieť predať za vyššiu cenu, ako ste zaň pôvodne zaplatili, čím dosiahnete zisk. Kapitálový zisk môžete využiť ako príjem alebo ho reinvestovať.
Dlhopisy zasa generujú hotovosť prostredníctvom pravidelného vyplácania úrokov. Frekvencia distribúcie úrokov sa môže líšiť, no najčastejšie sú úroky vyplácané kvartálne alebo raz za polroka. V niektorých prípadoch môžu byť úroky vyplatené na konci doby splatnosti dlhopisov.
Dlhopisy je možné predávať aj na trhu s kapitálovým ziskom, no pre mnohých konzervatívnych investorov je na týchto nástrojoch najatraktívnejší predvídateľný fixný príjem. Podobne, niektoré typy akcií ponúkajú fixný príjem, ktorý sa viac podobá dlhu ako majetku, no zvyčajne nejde o zdroj hodnoty akcií.
3) Inverzná výkonnosť
Ďalším dôležitým rozdielom medzi akciami a dlhopismi je to, že majú tendenciu mať inverzný vzťah z hľadiska ceny. Keď ceny akcií rastú, vo väčšine prípadov ceny dlhopisov klesajú, a naopak.
Z historických porovnaní, keď ceny akcií rastú a viac ľudí ich nakupuje (aby zarobili na tomto raste), ceny dlhopisov klesajú, nakoľko dochádza k poklesu dopytu. Naopak, keď ceny akcií klesajú, investori sa snažia uchýliť k tradičným investíciám s nižším rizikom a výnosom, za ktoré sú považované práve dlhopisy. Preto dopyt po nich rastie, čo následne zvyšuje aj ceny.
Výkonnosť dlhopisov je tiež úzko prepojená s výškou úrokových sadzieb. Ak si napríklad kúpite dlhopis s výnosom 2 % môže sa stať cennejším, keď úrokové sadzby klesnú, pretože novo emitované dlhopisy budú mať nižší výnos, ako váš dlhopis. Na druhej strane vyššie úrokové sadzby môžu znamenať, že novo vydané dlhopisy budú mať vyšší výnos ako tie vaše, čím sa zníži dopyt po vašom dlhopise a následne aj jeho hodnota...
B
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Biznisom pre banky budú malé podniky
8. 10. 2009
V regióne strednej a východnej Európy podľa výsledkov analýzy zaostáva hustota malých a stredných podnikov na počet obyvateľov za krajinami západnej Európy v priemere o pätinu.
Menšie podniky sú podľa jednej zo štúdií renomovanej konzultačnej spoločnosti chrbtovou kosťou ekonomiky a ich počet v regióne by sa v budúcnosti mal zvýšiť.
Výraznejšia orientácia na poskytovanie služieb malým a stredným podnikom môže bankám v strednej a východnej Európe pomôcť dosahovať lepšie výsledky.
Úspešné banky súčasnú hospodársku a finančnú krízu využijú na to, aby reštrukturalizovali svoj obchodný model.
Podľa predpokladov spolu s rastúcim počtom menších podnikov bude v strednej Európe pribúdať aj počet klientov peňažných ústavov.
Podnikanie mnohých firiem v súčasnosti negatívne ovplyvňuje kríza, problémy podnikov podľa štúdie vyvrcholili v uplynulých mesiacoch. S dôsledkami krízy sa zatiaľ lepšie vyrovnávali veľké firmy. Banky na Slovensku kríza tak výrazne nezasiahla ako banky vo vyspelých krajinách.
Peňažné ústavy však podnikajú obozretnejšie a tým sťažili prístup k pôžičkám. Podľa údajov Národnej banky Slovenska úvery pre podnikový sektor v auguste oproti júlu síce vzrástli o vyše štvrtinu na 761 miliónov €, celkový objem pôžičiek podnikateľom v ôsmom mesiaci však klesol medziročne o viac ako dve percentá.
Živnostníkov trápia súdy aj vzdelávanie
8. 10. 2009
Vzdelávanie pracovnej sily v oblasti malých a stredných podnikov patrilo k jednej z hlavných tém dnešného stretnutia prezidenta SR s predstaviteľmi živnostníkov, a zástupcov reprezentujúcich malé a stredné podniky. K problémom, ktoré im bránia v podnikaní zaradili aj vymožiteľnosť práva, súdy a problémy s bankami.
Zástupcov Slovenskej asociácie malých podnikov (SAMP), Slovenskej živnostenskej komory (SŽK) a Slovenského živnostenského zväzu (SŽZ) najviac v súčasnosti zaujíma vývoj na trhu práce. Čiže naša nastupujúca generácia pre remeslá a služby.
Tento záujem sa premietol do zákona o odbornom vzdelávaní, o odbornom školstve, do ktorého sú a budú živnostenské združenia plne zapojené. Cieľom živnostníkov je dosiahnuť, aby na trhu práce bola aj remeselná zručnosť, aj kvalita a záujem o vzdelávanie.
Počas stretnutia živnostníci predstavili hlave štátu projekt vzdelávania pre oblasť malého a stredného podnikania.
Nový pohľad na prípravu pracovnej sily pre malé a stredné podniky v sebe spája aj teoretickú, aj praktickú účasť konkrétnych firiem. Malé podniky by mali byť personálne vybavené tak, že aj veľkí investori, ktorí budú siahať po malých podnikoch ako subdodávateľoch, nájdu kvalitnú pracovnú silu.
Podnikateľské prostredie v súčasnosti kazí najmä čierna práca a slabá vzdelanostná úroveň pracovnej sily. Preto sú práve na vzdelávanie smerované aj finančné toky v Európskej únii. Smerom k personálnemu vzdelávaniu treba nasmerovať aj naše zákony.
Prezident na záver vyzval zástupcov živnostníkov a malých a stredných podnikov, aby sa pri každom schvaľovaní zákonov, ktoré sa ich týkajú, zastavili v Prezidentskom paláci a prediskutovali s ním pozitíva aj negatíva, ktoré im tieto návrhy prinášajú.
Tempo prepadu výroby sa v auguste spomalilo
8. 10. 2009
Priemysel na Slovensku v auguste tempo prepadu výroby výrazne spomalil a dosiahol najlepší výsledok od začiatku roka. Podľa informácií Štatistického úradu lepšie výsledky zaznamenala predovšetkým výroba automobilov. Mierne si pohoršila výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov, aj keď v auguste vzrástla o dve tretiny.
Po očistení od ťažby a dobývania a dodávok energií sa celkovo samotná priemyselná výroba v auguste prepadla o 4,2 percenta.
Za miernejším poklesom celkovej priemyselnej výroby na Slovensku v auguste stojí na jednej strane bázický efekt, keď výroba v auguste 2008 výrazne spomalila, čo vytvorilo pozitívnejšiu porovnávaciu bázu pre tento rok, ako aj vplyv šrotovného v Európe.
V lete zaznamenáva priemyselná výroba výraznejšie výkyvy najmä pre rôzne načasovanie dovoleniek. Pozitívne je, že medzimesačný sezónne očistený rast zaznamenali skoro všetky odvetvia.
Predpokladá sa, že medzimesačné zmeny v mesiacoch september a október už nebudú také pozitívne, ale v závere roka by mal byť pre nízku porovnávaciu bázu medziročný rast výroby v priemysle badateľný.
Štát pomôže Sociálnej poisťovni
7. 10. 2009
V nasledujúcich troch rokoch by štát mal pomôcť Sociálnej poisťovni (SP) sumou presahujúcou 4,71 miliardy eur.
Podľa návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2010 s výhľadom do roku 2012, ktorý schválila vláda, by v budúcom roku mala poisťovňa od štátu dostať takmer 1,52 mld. €, v roku 2011 ďalších 1,63 mld. € a v ďalšom roku 1,56 mld. €. Pôjde o zdroje zo štátnych finančných aktív, ako aj zo štátneho rozpočtu.
V budúcom roku by príjmy poisťovne mali dosiahnuť približne 6,078 mld. € a výdavky takmer 6,080 mld. €. Vďaka prevodu prebytku z tohto roka by mala poisťovňa rok 2010 uzatvoriť s prebytkom 385,8 mil. €.