Ako rozdeliť svoje financie medzi akcie a dlhopisy?
27. 3. 2024
Budujete si investičné portfólio? Jedným z prvých rozhodnutí, ktoré budete musieť urobiť je, vybrať si koľko zo svojich peňazí chcete investovať do akcií a dlhopisov. Správna odpoveď bude závisieť od mnohých faktorov, ako je napríklad úroveň vašich investičných skúseností, vek, či investičná filozofia, ktorej sa chcete držať.
Pri dlhodobom investovaní sa investori stretávajú s pojmom strategická alokácia aktív. Táto investičná stratégia určuje, aké percento vašich investícií by malo byť v akciách a aké v dlhopisoch. Pozrime sa na tieto obľúbené investičné nástroje bližšie.
Porovnanie akcií a dlhopisov
Obidva finančné nástroje môžu zvýšiť hodnotu vášho majetku, no spôsob, akým to robia a výnosy, ktoré ponúkajú, sú veľmi odlišné.
1) Vlastný kapitál vs. dlh
Vlastný kapitál je najobľúbenejším likvidným finančným aktívom (investícia, ktorú možno ľahko premeniť na hotovosť). Spoločnosti často vydávajú akcie, aby získali hotovosť na rozšírenie svojich operácií. Investori naopak získavajú príležitosť ťažiť z budúceho rastu a úspechu spoločnosti.
Nákup dlhopisov znamená vydanie dlhu, ktorý musí byť splatený spolu s úrokmi. Investovaním do dlhopisov nezískavate žiaden vlastnícky podiel v spoločnosti. V skutočnosti iba uzatvárate dohodu, že spoločnosť alebo vláda musí v priebehu vopred stanoveného času zaplatiť fixný úrok, ako aj sumu istiny.
2) Kapitálové zisky vs. fixný príjem
Akcie a dlhopisy generujú príjmy rozdielnym spôsobom. Ak chcete zarobiť peniaze z akcií, budete ich musieť predať za vyššiu cenu, ako ste zaň pôvodne zaplatili, čím dosiahnete zisk. Kapitálový zisk môžete využiť ako príjem alebo ho reinvestovať.
Dlhopisy zasa generujú hotovosť prostredníctvom pravidelného vyplácania úrokov. Frekvencia distribúcie úrokov sa môže líšiť, no najčastejšie sú úroky vyplácané kvartálne alebo raz za polroka. V niektorých prípadoch môžu byť úroky vyplatené na konci doby splatnosti dlhopisov.
Dlhopisy je možné predávať aj na trhu s kapitálovým ziskom, no pre mnohých konzervatívnych investorov je na týchto nástrojoch najatraktívnejší predvídateľný fixný príjem. Podobne, niektoré typy akcií ponúkajú fixný príjem, ktorý sa viac podobá dlhu ako majetku, no zvyčajne nejde o zdroj hodnoty akcií.
3) Inverzná výkonnosť
Ďalším dôležitým rozdielom medzi akciami a dlhopismi je to, že majú tendenciu mať inverzný vzťah z hľadiska ceny. Keď ceny akcií rastú, vo väčšine prípadov ceny dlhopisov klesajú, a naopak.
Z historických porovnaní, keď ceny akcií rastú a viac ľudí ich nakupuje (aby zarobili na tomto raste), ceny dlhopisov klesajú, nakoľko dochádza k poklesu dopytu. Naopak, keď ceny akcií klesajú, investori sa snažia uchýliť k tradičným investíciám s nižším rizikom a výnosom, za ktoré sú považované práve dlhopisy. Preto dopyt po nich rastie, čo následne zvyšuje aj ceny.
Výkonnosť dlhopisov je tiež úzko prepojená s výškou úrokových sadzieb. Ak si napríklad kúpite dlhopis s výnosom 2 % môže sa stať cennejším, keď úrokové sadzby klesnú, pretože novo emitované dlhopisy budú mať nižší výnos, ako váš dlhopis. Na druhej strane vyššie úrokové sadzby môžu znamenať, že novo vydané dlhopisy budú mať vyšší výnos ako tie vaše, čím sa zníži dopyt po vašom dlhopise a následne aj jeho hodnota...
B
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Leniency program
30. 6. 2009
Podnikatelia, ktorým hrozí sankcia za dohodu obmedzujúcu konkurenciu na trhu, môžu po priznaní získať úľavu z pokuty alebo vyviaznu bez peňažného trestu. Vyplýva to z upravených pravidiel takzvaného leniency programu. Informáciu poskytol Protimonopolný úrad (PMÚ).
Úrad z trestu bude môcť zľaviť už vtedy, ak mu účastník kartelu poskytne
informáciu o tom, kde nájde rozhodujúci dôkaz o nezákonnom konaní.
O leniency na Slovensku mohli doteraz žiadať iba podnikatelia, ktorí dodali
priamy dôkaz o existencii kartelovej dohody. Nové podmienky, za ktorých môžu
firmy požiadať o uplatnenie programu zhovievavosti sa začali využívať tento
mesiac.
Leniency program umožňuje pokutu neuložiť alebo znížiť tým podnikateľom, ktorí spolupracujú s
úradom pri odhaľovaní a dokazovaní kartelových dohôd. Firmy doteraz žiadosť o
jeho uplatnenie podložiť priamo dôkazom, ktorý preukazuje nezákonné konanie. Po
novom však PMÚ prijíma žiadosti aj v prípadoch, keď podnikateľ predloží
informácie pre vykonanie takzvanej cieľovej inšpekcie. Počas tejto
inšpekcie úrad následne zabezpečí
rozhodujúci dôkaz o karteli.
Ak chce podnikateľ antimonopolnému úradu napomáhať pri odhalení kartelu,
musí začať spolupracovať ako prvý z jeho účastníkov. Podľa nových pravidiel
leniency programu stačí úplnú žiadosť o jeho uplatnenie podať na súťažnom
orgáne v jednej krajine Európskej únie. V prípade, že účasť na programe chce
rozšíriť aj na ďalšie štáty, stačí mu následne predložiť iba stručnejšiu
súhrnnú žiadosť v príslušnej krajine.
Pozitívna nálada v ekonomike
29. 6. 2009
V júni po prvýkrát za posledných deväť mesiacov vzrástla dôvera podnikov a spotrebiteľov v slovenskú ekonomiku.
Podľa informácií Štatistického úradu sa indikátor ekonomického sentimentu zvýšil z májových 66,3 na 67,6 bodu. Pozitívny vývoj ovplyvnilo zvýšenie dôvery v priemysle, v službách a u spotrebiteľov.
Podľa jedného z analytikov je napriek tomu predčasné hovoriť o trvalom
zlepšení. Aktuálny vývoj skôr naznačuje stabilizáciu pesimizmu blízko
rekordných úrovní.
V medziročnom porovnaní zostávajú nálady v slovenskej ekonomike naďalej
značne negatívne. Ukazovateľ ekonomického sentimentu bol oproti rovnakému
obdobiu minulého roka nižší o 29,3 a oproti dlhodobému priemeru o 32,8
bodu. Aj napriek medzimesačnému
zlepšeniu je v očakávaniach občanov viac pesimizmu ako pred rokom (o 26,9
bodu).
Podľa analytika aktuálny vývoj
ukazovateľa naznačuje, že Slovensko si v prvom polroku 2009 postupne zvyká na
život v zlých časoch. Alfou a omegou trvalého obratu bude oživenie
hospodárstva Eurozóny, ktoré v
optimistickejšom prípade možno očakávať
v polovici budúceho roka.
Pod zmierneniu pesimizmu podnikateľov sa podľa analytika podpísalo aj plnohodnotné členstvo Slovenska v eurozóne.
Toto členstvo zvýhodňuje priemysel aj v rámci geografickej optimalizácie
výrobných kapacít.
Konkurencia na svetových trhoch znižuje ceny produktov
26. 6. 2009
Nedostatkom globálneho dopytu po svojich produktoch trpia aj slovenské priemyselné firmy. Ceny produktov výrazne znižuje ostrá konkurencia na svetových trhoch a obrovská ponuka bez spotrebiteľskej vôle kupovať.
Podľa údajov Štatistického
úradu SR (ŠÚ) v máji boli ceny priemyselných výrobcov pre tuzemsko medziročne
nižšie až o 2,4 %, kým v apríli boli nižšie o 0,8 %.
Ceny exportných priemyselných výrobcov na Slovensku sa medziročne znížili dokonca
až o viac ako dvanásť percent.
Vo všeobecnosti sa považujú za barometer pomeru medzi dopytom a ponukou v
ekonomike indexy cenovej úrovne. Hospodárstvo v čase výrazného prepadu dopytu
čelí spomaleniu inflácie prípadne až deflácii.
V situácii, keď priemyselné ceny
klesajú, čelia firmy o to intenzívnejšiemu
negatívnemu tlaku na vývoj tržieb a ziskovosti, dokonca aj ak sa im podarí
zachovať fyzický objem výroby.
Rovnaký vývoj bude pravdepodobne pokračovať aj v
najbližších mesiacoch. Negatívny príspevok
medziročného poklesu cien na svetových komoditných trhoch by sa mohol zmierniť
na jeseň.
Sledovanie tohto vývoja má zmysel nie len pre
spotrebiteľov ale aj pre zamestnancov.
Ak sa aj firme podarí udržať fyzický objem predaja a výroby,
v deflačnom prostredí čelí tlaku klesajúcich tržieb a ziskovosti. To
môže znamenať prehodnotenie investičných plánov, v horšom prípade viesť
k pokračujúcemu tlaku na optimalizáciu nákladov, vrátane mzdových nákladov
a zamestnanosti.
Záujemcovia môžu začať podávať žiadosti o bezúročný úver na zatepľovanie
26. 6. 2009
Záujemcovia o štátnu podporu pri zatepľovaní domov a bytov môžu od budúceho týždňa začať podávať žiadosti o bezúročný úver. Umožní to novela zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania (ŠFRB). Novela nadobudne účinnosť od začiatku júla.
Vláda vyčlenila na podporu zatepľovacieho programu celkovo 71
mil. eur. Prostriedky budú môcť záujemcovia využiť na prefinancovanie
zateplenia bytov či domov vo forme bezúročného úveru so splatnosťou maximálne
15 rokov. Úver navyše budú môcť občania a obce využiť na prefinancovanie až 100
% oprávnených nákladov zateplenia.
Formuláre žiadostí o úver sú dostupné aj na internetovej stránke
ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, na stránke samotného fondu aj na
mestských úradoch, ktoré budú žiadosti prijímať.
Po uzatvorení úverovej zmluvy musia však byť
jednotlivé projekty zatepľovania ukončené do dvoch rokov. Žiadosť sa podáva výhradne na mestských
úradoch. Pracovníci úradov majú desať
dní na to, aby projekt vyhodnotili. Ak je v poriadku, zasielajú ho na Štátny
fond rozvoja bývania. V prípade, že projekt podmienky nespĺňa, má byť vrátený do piatich dní žiadateľovi na
prepracovanie. O jednotlivých
žiadostiach má ŠFRB rozhodovať podľa poradia doručenia do 60 dní. Ministerstvo
výstavby chce, aby vyhodnocovanie žiadostí prebiehalo ešte rýchlejšie.