Ako rozdeliť svoje financie medzi akcie a dlhopisy?
27. 3. 2024
Budujete si investičné portfólio? Jedným z prvých rozhodnutí, ktoré budete musieť urobiť je, vybrať si koľko zo svojich peňazí chcete investovať do akcií a dlhopisov. Správna odpoveď bude závisieť od mnohých faktorov, ako je napríklad úroveň vašich investičných skúseností, vek, či investičná filozofia, ktorej sa chcete držať.
Pri dlhodobom investovaní sa investori stretávajú s pojmom strategická alokácia aktív. Táto investičná stratégia určuje, aké percento vašich investícií by malo byť v akciách a aké v dlhopisoch. Pozrime sa na tieto obľúbené investičné nástroje bližšie.
Porovnanie akcií a dlhopisov
Obidva finančné nástroje môžu zvýšiť hodnotu vášho majetku, no spôsob, akým to robia a výnosy, ktoré ponúkajú, sú veľmi odlišné.
1) Vlastný kapitál vs. dlh
Vlastný kapitál je najobľúbenejším likvidným finančným aktívom (investícia, ktorú možno ľahko premeniť na hotovosť). Spoločnosti často vydávajú akcie, aby získali hotovosť na rozšírenie svojich operácií. Investori naopak získavajú príležitosť ťažiť z budúceho rastu a úspechu spoločnosti.
Nákup dlhopisov znamená vydanie dlhu, ktorý musí byť splatený spolu s úrokmi. Investovaním do dlhopisov nezískavate žiaden vlastnícky podiel v spoločnosti. V skutočnosti iba uzatvárate dohodu, že spoločnosť alebo vláda musí v priebehu vopred stanoveného času zaplatiť fixný úrok, ako aj sumu istiny.
2) Kapitálové zisky vs. fixný príjem
Akcie a dlhopisy generujú príjmy rozdielnym spôsobom. Ak chcete zarobiť peniaze z akcií, budete ich musieť predať za vyššiu cenu, ako ste zaň pôvodne zaplatili, čím dosiahnete zisk. Kapitálový zisk môžete využiť ako príjem alebo ho reinvestovať.
Dlhopisy zasa generujú hotovosť prostredníctvom pravidelného vyplácania úrokov. Frekvencia distribúcie úrokov sa môže líšiť, no najčastejšie sú úroky vyplácané kvartálne alebo raz za polroka. V niektorých prípadoch môžu byť úroky vyplatené na konci doby splatnosti dlhopisov.
Dlhopisy je možné predávať aj na trhu s kapitálovým ziskom, no pre mnohých konzervatívnych investorov je na týchto nástrojoch najatraktívnejší predvídateľný fixný príjem. Podobne, niektoré typy akcií ponúkajú fixný príjem, ktorý sa viac podobá dlhu ako majetku, no zvyčajne nejde o zdroj hodnoty akcií.
3) Inverzná výkonnosť
Ďalším dôležitým rozdielom medzi akciami a dlhopismi je to, že majú tendenciu mať inverzný vzťah z hľadiska ceny. Keď ceny akcií rastú, vo väčšine prípadov ceny dlhopisov klesajú, a naopak.
Z historických porovnaní, keď ceny akcií rastú a viac ľudí ich nakupuje (aby zarobili na tomto raste), ceny dlhopisov klesajú, nakoľko dochádza k poklesu dopytu. Naopak, keď ceny akcií klesajú, investori sa snažia uchýliť k tradičným investíciám s nižším rizikom a výnosom, za ktoré sú považované práve dlhopisy. Preto dopyt po nich rastie, čo následne zvyšuje aj ceny.
Výkonnosť dlhopisov je tiež úzko prepojená s výškou úrokových sadzieb. Ak si napríklad kúpite dlhopis s výnosom 2 % môže sa stať cennejším, keď úrokové sadzby klesnú, pretože novo emitované dlhopisy budú mať nižší výnos, ako váš dlhopis. Na druhej strane vyššie úrokové sadzby môžu znamenať, že novo vydané dlhopisy budú mať vyšší výnos ako tie vaše, čím sa zníži dopyt po vašom dlhopise a následne aj jeho hodnota...
B
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Dobrá správa pre vodičov - očakáva sa zlacnenie palív
6. 7. 2009
Z poklesu cien ropy na svetových trhoch sa môže tešiť konečne aj slovenský vodič. Po niekoľkých mesiacoch zdražovania sa tento týždeň opäť očakáva zlacnenie palív.
Minulý týždeň cena ropy klesla pod 70 dolárov
za barel (159 litrov) a ustálili sa aj pohonné látky na rotterdamskej burze.
Nafta aj benzín sa už niekoľko dní
držia na takých úrovniach, ktoré umožňujú ich mierne zlacnenie. Benzíny by
podľa odhadov mohli do polovice týždňa zlacnieť približne o 0,03 € za liter a
nafta o 0,015 € za liter.
Zmenu rozpočtu vláda odložila na september
3. 7. 2009
Doteraz nie je jasné, ako bude vyzerať. To, že prekročíme povolenú trojpercentnú hranicu deficitu je však už jasné.
Nie je to
tragédia, pretože tak urobia takmer všetky krajiny únie. Analytici upozorňujú,
že kým iné krajiny museli dotáciami zachraňovať aj banky, Slovensko tak robiť
nemuselo. Preto porovnávať bilanciu nášho hospodárenia s ostatnými krajinami
nemusí byť veľmi šťastné. Ekonómovia varujú pred zbytočným zadlžovaním krajiny,
ktoré budeme v budúcnosti splácať drahšie.
Oživenie ekonomiky možno očakávať na prelome rokov
3. 7. 2009
Kríza sa na Slovensku začala prejavovať už v poslednom štvrťroku minulého roka. Naplno sa však v reálnej ekonomike prejavila začiatkom roka. Znížil sa vývoj aj dovoz.
Optimistické odhady hovoria, že Európa sa bude z krízy
dostávať už na prelome rokov. Na vysoké rasty však môže Slovensko nadlho zabudnúť.
Ani životná úroveň nebude rásť tak rýchlo, ako v posledných rokoch.
Najpesimistickejší odhad na vývoj ekonomiky v tomto
roku má zatiaľ rezort financií. Odhad predpokladá hlbokú recesiu na úrovni
mínus 6,2 %. Dôvodom prepadu hospodárstva je výrazný výpadok vývozu. Slovensko
exportuje do Európy takmer 95 % svojho vývozu. Najväčšími obchodnými partnermi
Slovenska sú Nemecko a Česko. Vzhľadom k tomu, že kríza výrazne postihla aj
tieto krajiny, neodoberajú od nás toľko, čo doteraz. K najpostihnutejším odvetviam
patrí automobilový a strojársky priemysel.
Výroba dopravných prostriedkov sa oproti
vlaňajšku prepadla o viac ako polovicu.
Ťahúňom ekonomiky zostáva najmä elektrotechnický priemysel, ktorý napriek kríze
produkciu zvyšuje.
Podľa centrálnej banky by nasledujúce mesiace už
nemali byť pre slovenskú
ekonomiku také zlé, ako prvý polrok. Eurozóna by sa z krízy mala začať
zviechavať v priebehu prvého polroka budúceho roka. K miernemu rastu by malo dôjsť aj na Slovensku.
Insolventnými sa v tomto roku môže stať až 900 firiem
3. 7. 2009
Slovensko podľa aktualizovanej prognózy nadnárodnej poisťovacej skupiny Euler Hermes Group v tomto roku čaká 55-percentný nárast insolvenčných konaní. V tomto roku sa do insolvenčného procesu môže dostať až 900 firiem.
Ostatné krajiny z regiónu Visegrádskej štvorky sa pohybujú pod úrovňou
celosvetového indexu, ktorý predpokladá priemerný nárast insolvencií na úrovni
35 %. Slovensko čaká výraznejší nárast najmä z dôvodu mierneho oneskorenia
dopadov krízy, ktorá sa naplno v severnej Amerike a západnej Európe prejavovala
už vlani.
Zvýšená miera rizika insolvencie a druhotnej platobnej neschopnosti
vyplývajúca z hospodárskej krízy zhoršuje situáciu vo väčšine odvetví a
podnikov na Slovensku. Tento vývoj sa odrazil aj zvýšení poistných
sadzieb, v krajných prípadoch dokonca aj zrušení poistnej zmluvy. Aj napriek krízovej situácii však u nás ešte
stále poistné sadzby predstavujú menej ako jedno percento poistenej pohľadávky.
Za pozitívum možno označiť medziročný nárast počtu nahlásených
reštrukturalizácií. Podľa dostupných informácií ich doteraz súdy povolili 14 oproti desiatim za celý
minulý rok. Táto forma ochrany podniku pred veriteľmi je však podmienená
vypracovaním kvalitného reštrukturalizačného plánu.
Vzhľadom na platnú legislatívu, upravujúcu konkurzné a reštrukturalizačné
konania, ide väčšinou o vyhlásenie konkurzu zo strany samotného dlžníka. Zákon
o konkurze a reštrukturalizácii, účinný od roku 2006, totiž postavenie veriteľa, ktorý nemôže dať
dlžníka do konkurzu bez jeho notársky overeného dlhu, zhoršil.
Vlani bolo na Slovensku vyhlásených 266 konkurzov a povolených len 10
reštrukturalizácií. Ďalších 301 konkurzných konaní bolo zastavených pre
nedostatok majetku. Celkový počet 582 insolvenčných konaní dopĺňa 5 oddlžených
firiem.