Zmeny zákona o sociálnom poistení novelou zákona č. 467/2019 Z. z.
7. 1. 2021
Novela zákona č. 467/2019 Z. z. priniesla okrem zmien účinných v roku 2019 aj zmeny účinné od 1. 1. 2021.
• Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia, od 15. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby, ktorá nevyhnutne potrebuje ošetrovanie inou fyzickou osobou alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti a od 91. dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby vyžadujúcej ošetrovanie inou fyzickou osobou z dôvodu potreby poskytovania osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí danej osoby do skončenia tohto ošetrovania.
Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie rovnako ako zamestnancovi, ale aj obdobia, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok, ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO a obdobia trvania dobrovoľnej vojenskej prípravy, ak v tomto období podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO.
• Poistenec má nárok na ošetrovné, ak osobne a celodenne ošetruje chorého príbuzného v priamom rade, choré dieťa, ktoré nie je príbuzný v priamom rade, chorého súrodenca, manžela, manželku alebo rodiča manžela či manželky, ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou alebo vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou z dôvodu potreby poskytovania osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí osoby (§ 12b zákona č. 576/2004 Z. z. v platnom znení), ak neprejavil písomný nesúhlas s vykonávaním ošetrovania poistencom, prípadne sa stará o dieťa do dovŕšenia jedenásteho roku veku, alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, ak dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia [§ 2 ods. 1 písm. m) a n) a § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z. v platnom znení], predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie, alebo fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia, resp. bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.
Ošetrovné sa vyplatí za to isté obdobie osobného a celodenného ošetrovania jednej fyzickej osoby alebo viac fyzických osôb uvedených v § 39 ods. 1 písm. a) prvom bode zákona č. 461/2003 Z. z. v z.n.p. len raz a len jednému poistencovi a v tom istom prípade len raz a len jednému poistencovi, osôb uvedených v § 39 ods. 1 písm. a) druhom bode citovaného právneho predpisu len raz a len jednému poistencovi.
Ošetrovné, na ktoré vznikol nárok z dôvodu osobného a celodenného ošetrovania tej istej fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) druhom bode, sa za obdobie 12 mesiacov od vzniku prvého nároku na výplatu tohto ošetrovného v tomto období vyplatí v úhrne všetkým poistencom najviac za 90 dní.
• Poistenec nemá nárok na výplatu ošetrovného podľa § 39 ods. 1 písm. a) druhého bodu za dni, počas ktorých má nárok na výplatu ošetrovného podľa § 39 ods. 1 písm. a) prvého bodu.
Zamestnanec, povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO, dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti nie sú povinní platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti v období, počas ktorého sa im poskytuje materské, od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania zákonom uvádzanej fyzickej osoby alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo potreby tejto starostlivosti, najdlhšie do 14 dní od uvedenej starostlivosti a od prvého dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby do skončenia tohto ošetrovania, najdlhšie do 90. dňa tohto ošetrovania.
• Ak potreba osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2020 alebo potreba osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) vznikla pred 1. januárom 2021 a trvá aj po 31. decembri 2020, prerušenie povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca alebo povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO z dôvodu potreby tohto ošetrovania alebo potreby tejto starostlivosti a vylúčenie povinnosti platiť poistné z dôvodu potreby tohto ošetrovania alebo potreby tejto starostlivosti sa posudzuje podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2020.
K
Valorizácia prídavku na dieťa
11. 1. 2010
Od 1. januára rodičia dostanú od štátu vyšší prídavok na dieťa. Z pôvodnej sumy 21,25 € (640 Sk) tento príspevok vzrástol na 21,99 € (662,47 Sk). Príplatok k prídavku na dieťa zo sumy 9,96 € stúpol na 10,30 €. Pod tento len symbolický rast sa podpísala iba 3,5-percentná valorizácia životného minima na neplnoleté dieťa (z 81,66 € na 84,52 €).
Od tejto valorizácie závisí aj úprava tejto dávky na deti. O spôsobe zvyšovania dávky ešte vlani rozhodla vláda. Rodičia, ktorí doteraz poberali prídavky, nemusia žiadať o ich zvýšenie, úrady tak urobia automaticky. Prídavok na dieťa je štátnou sociálnou dávkou, ktorou štát prispieva rodičovi, či inej oprávnenej osobe, na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Podmienkou je, aby dieťa i rodič mali prechodný alebo trvalý pobyt na území Slovenska. Príplatok k prídavku je zase určený pre ľudí na dôchodku, ktorí sa ako rodičia starajú naďalej o svoje nezaopatrené dieťa.
Okrem rodiča a osoby, ktorej dieťa bolo zverené do náhradnej rodičovskej starostlivosti rozhodnutím súdu, o prídavok na dieťa môže požiadať aj plnoleté dieťa, ktoré ešte nie je zaopatrené. Možné je to napríklad vtedy, ak rodičia umreli alebo sú nezvestní, alebo ak toto dieťa uzatvorilo manželstvo, či jeho manželstvo zaniklo. Platí zásada, že na jedno dieťa môže poberať prídavky iba jedna osoba, aj keď je oprávnených osôb viac. Napríklad manželia sa preto musia dohodnúť, na čie meno, adresu a účet má štát prídavky zasielať.
V Českej republike uvažujú o daňovej amnestii
8. 1. 2010
Experti českého ministerstva financií a Českej daňovej správy pripravujú analýzu, ktorá by mala odhaliť, či by sa Česku oplatilo vyhlásiť daňovú amnestiu pre domáce firmy a ľudí, ktorí ukryli svoj majetok v daňových rajoch. Daňová amnestia je momentálne vo svete jeden z obľúbených spôsobov, ako trochu pomôcť zdecimovaným štátnym pokladniciam.
Doteraz amnestiu vyhlásili Spojené štáty, Británia a Taliansko. Tí, ktorí skrývali majetky v daňových rajoch, môžu na základe amnestie previesť majetok beztrestne domov, ale musia ho riadne zdaniť. Ak tak napriek amnestii neurobia a štát to zistí, hrozia im exemplárne tresty.
Českí strážcovia daňových únikov odhadujú, že z ČR sú do daňových rajov prevedené desiatky miliárd českých korún. Vďaka daňovej amnestii by sa mohli vrátiť, zdaniť a pomôcť štátnej pokladnici. Je to však politické rozhodnutie a morálny hazard s ľuďmi, ktorí poctivo platia.
Daňové úniky v Česku môžu byť stíhané do troch rokov, čo je napríklad polovičné obdobie v porovnaní s Talianskom. Dlhšia „premlčacia“ lehota je aj na Slovensku alebo v Nemecku.
Pokiaľ teda niektorý Čech ukryl peniaze pred viac než tromi rokmi, určite daňovú amnestiu nevyužije. ČR sa snaží rokovať s daňovými rajmi o poskytovaní rozsiahlejších informácií. Takýto postup by mohol zastrašiť novších daňových hriešnikov pred daňovými únikmi.
Simulácia kolapsu svetového finančného systému
8. 1. 2010
Na to, aby sa zrútil celý bankový systém, by postačil finančný kolaps iba 2 700 firiem hocikde na svete. Najhorší možný scenár vývoja si pre svoje potreby simulovala Európska centrálna banka (ECB) spolu s centrálnou bankou Veľkej Británie. Cieľom simulácie je prispieť k rozoznaniu vzniku finančných kríz, aby na ne boli menové autority nabudúce lepšie pripravené.
Ekonóm britskej centrálnej banky predstavil výsledok skúmania na workshope, ktorý usporiadala ECB. Na svoj pokus použili obidve centrálne banky údaje, ktoré im dodalo 17 bánk z Veľkej Británie, asi 120 bánk z ostatných častí sveta a približne 50 000 firiem. Simulácia ukázala, že systém skolabuje v 4/10 % prípadov, keď si v priemere dvetisícsedemsto firiem prestane plniť svoje finančné záväzky. Výskum ukázal aj to, že riziká vzniku relatívne malých šokov sa zvyšujú, ak sú banky nútené panicky vypredávať aktíva, aby si zlepšili finančnú situáciu.
V prípade, že výskum prinesie požadovaný výsledok, mohlo by byť možné včas identifikovať kľúčové inštitúcie, ktorých pád by viedol k dominovému efektu a odštartoval sériu bankrotov. Podstatné je odhaliť, ako obmedziť škody vtedy, ak by kríze nešlo zabrániť.
(Zdroj: PRAVDA, HNONLINE)
Nezatajujte podnájomníkov
7. 1. 2010
Podnájomníkov v byte alebo aj v izbe je potrebné zaregistrovať na daňovom úrade. Neoplatí sa privyrábať si poskytovaním ubytovania na čierno. Pokuta, ktorá hrozí v prípade, že to „daňováci“ odhalia, môže dosiahnuť až 3 319 €. Prenajímateľ sa musí zaregistrovať na miestne príslušnom daňovom úrade podľa svojho trvalého bydliska.
Ohlásením prenájmu nevzniká povinnosť automaticky platiť daň. Zdaňuje sa iba tá časť, ktorá prevyšuje zákonom stanovený limit na oslobodenie dane z príjmu z prenájmu, ktorá je na tento rok 925,95 €.
Na ohlásenie prenájmu je lehota 30 dní od konca mesiaca, v ktorom prenajímateľ začal byt či izbu prenajímať. Registrácia na daňovom úrade je od 1. januára 2010 povinná aj vtedy, ak je podnájomník iba v jednej izbe. Rozhodnutie Ministerstva financií vychádzalo z častého obchádzania zákona.
Mnohí majitelia bytov formálne prenajali napríklad 99 % percent plochy bytu, čím sa vyhli registráciu a plateniu daní.
Na daňovom úrade sa dá prihlásiť osobne alebo poštou. Stačí vyplniť príslušné tlačivo „Prihláška na registráciu daňovníka“. Tlačivo majú na daňových úradoch aj na stránke riaditeľstva.
Pri registrácii je potrebné predložiť aj originál zmluvy o nájme alebo aspoň originál zápisnice o nájme, ktorú daňový úrad po overení údajov majiteľovi vráti. Na základe zmluvy alebo zápisnice daňový úrad pridelí prenajímateľovi daňové identifikačné číslo DIČ. Za podanie prihlášky na registráciu ani za úradné osvedčenie sa neplatí.