Sociálne služby po zmenách
5. 10. 2021
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol predložený v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky s cieľom zvýšiť dostupnosť služieb krízovej intervencie, potreby zlepšiť legislatívny rámec a financovanie poskytovania sociálnych služieb a zrovnoprávniť ich poskytovateľov.
Cieľom predkladaného vládneho návrhu zákona je vytvoriť právne podmienky pre zvýšenie finančnej podpory na spolufinancovanie sociálnych služieb vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb krízovej intervencie, poskytovanej zo štátneho rozpočtu prostredníctvom kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a zaviesť určovanie (valorizáciu) výšky tejto finančnej podpory na príslušný kalendárny rok nariadením vlády SR, a to v záujme zabezpečenia dostupnosti a udržateľnosti sociálnych služieb krízovej intervencie. Tieto zariadenia sociálnych služieb poskytujú sociálne služby krízovej intervencie najmä ľuďom bez domova a fyzickým osobám ohrozených správaním iných osôb, t. j. aj osobám prežívajúcim násilie vo svojej domácnosti, kde zabezpečenie udržateľnosti a dostupnosti tejto sociálnej služby je v rámci zabezpečenia ich základných životných podmienok osobitne naliehavým. Poskytovaním sociálnej služby v zariadeniach krízovej intervencie, zabezpečením prístrešia, ide o realizáciu ústavného práva každého na zabezpečenie základných životných podmienok, ktoré garantuje štát.
V časti právnej úpravy súvisiacej so zavádzaním Informačného systému sociálnych služieb sa pristupuje k zmene doterajšieho registra poskytovateľov sociálnych služieb na register sociálnych služieb, v ktorom bude príslušným vyšším územným celkom vo svojom územnom obvode vedená každá sociálna služba príslušného druhu a formy podľa miesta jej poskytovania, čím sa reaguje na problémy aplikačnej praxe pri vedení registra podľa doterajšej právnej úpravy a súčasne sa zabezpečuje efektívnosť a zrozumiteľnosť vedenia tohto registra pre verejnosť. Zároveň sa v záujme komplexnosti údajov o sociálnych službách v informačnom systéme upravuje obsah a rozsah vybraných evidencií, ktoré v ňom budú vedené a súčasne sa zavádza nový druh evidencie vedený poskytovateľom sociálnej služby - evidencia žiadostí o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby podmienenej odkázanosťou, čím sa vytvárajú právne podmienky pre získavanie relevantných údajov o reálnom dopyte po vybraných sociálnych službách a ich dostupnosti.
Precizuje sa právna úprava vzniku povinnosti obce a vyššieho územného celku poskytovať neverejným poskytovateľom sociálnych služieb finančné príspevky na spolufinancovanie sociálnej služby podľa tohto zákona. Navrhovaná právna úprava, vzhľadom na problémy interpretačnej a aplikačnej praxe, explicitne ustanovuje právnu možnosť pre odkázanú fyzickú osobu, ktorej sa už poskytuje sociálna služba neverejným poskytovateľom, avšak bez finančnej podpory z verejných prostriedkov podľa tohto zákona (t. j. bez finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby (FPP), resp. pri domácej opatrovateľskej službe, aj bez finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy (FPO), kedykoľvek aj počas poskytovania tejto sociálnej služby neverejným poskytovateľom, prejaviť svoj záujem o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby novo už s finančnou podporou jej poskytovania z verejných prostriedkov. To znamená, že fyzická osoba môže kedykoľvek, i počas poskytovania sociálnej služby, požiadať o poskytnutie alebo zabezpečenie tejto sociálnej služby príslušnou obcou, resp. vyšším územným celkom, a to po zabezpečení realizácie práva tejto fyzickej osoby touto obcou, resp. vyšším územným celkom na informovaný výber poskytovateľa tejto sociálnej služby, novo už s finančnou podporou poskytovania tejto sociálnej služby z verejných prostriedkov poskytovaním finančných príspevkov na spolufinancovanie tejto sociálnej služby v pôsobnosti obce a vyššieho územného celku podľa tohto zákona.
K
Porovnanie platov 20 rokov po rozpade Československa
8. 3. 2013
Dvadsať rokov po rozdelení federácie sa na Čechov stále pozeráme ako na bohatších susedov.
Potvrdzuje to aj aktuálne porovnanie platov v Čechách a na Slovensku. Priemerný Čech zarobí mesačne o 157 eur viac ako priemerný Slovák.
Konkrétne za rok 2012 dostával priemerný Slovák mesačne 805 eur, priemerný Čech zarobil 24.422 Kč, teda 956 eur. V posledných rokoch slovenské mzdy rástli o čosi rýchlejšie ako tie české, pričom inflácia bola zhruba rovnaká. V roku 2012 však už obe krajiny zaznamenali mierny pokles reálnych miezd.
Na vkladoch v banke môžete aj prerobiť
7. 3. 2013
Slováci zarábajú na vkladoch stále menej.
Úrokové sadzby na termínovaných vkladoch klesajú v bankách aj tento rok. Od začiatku roka znižovalo sadzby celkom 11 bánk.
Dôvodov znižovania je viac. Banky načerpali lacné úvery od Európskej centrálnej banky, preto potrebujú menej peňazí od občanov a firiem a ponúkajú nižšie úrokové sadzby. Nezanedbateľným faktorom je však aj bankový odvod. Ten musia platiť banky z každého vkladu a preto banky o vklady nemajú záujem.
Pri vklade vo výške 6 500 eur na 3 roky by človek v jeden z veľkých bánk ešte v januári pri ročnej úrokovej sadzbe 1,5% zarobil po zdanení 237 eur. Po znížení na 1,1% však zarobí len 174 eur.
Neplatiť dane je na Slovensku módou
6. 3. 2013
Na Slovensku je podľa premiéra módou neplatiť dane.
Vláda chce preto v ďalšom období sústrediť sa na prijatie ďalších opatrení, ktoré by mali prispieť k zníženiu daňových únikov.
Ráta sa predovšetkým s kontrolou, s tvrdšími sankciami, ale najpodstatnejšie je presviedčať podnikateľský sektor, ľudí, že dane sa jednoducho musia platiť. Vláda ešte vlani schválila akčný plán na boj proti daňovým únikom a prvú sériu opatrení uviedla do praxe v októbri 2012.
Druhý balík sa pripravuje k prvému októbru 2013 a tretí balík bude v praxi v roku 2014.
Slovensko má najvyšší dlh vo svojej histórii, viac než 7000 eur na jedného obyvateľa
6. 3. 2013
Dlh Slovenska podľa Eurostatu prvý krát od vzniku samostatnej republiky prekonal hranicu 50% HDP v roku 2000.
Odvtedy v pomere k HDP neustále klesal až k hranici 28% v roku 2008. Potom prišla kríza.
Počítadlo na cenaštátu.sk už presiahlo hranicu 7 000 eur na jedného obyvateľa.
Podľa MF dosiahol dlh svoje historické maximum v pomere k HDP v minulom roku (52,1%). Aj keď v ďalších rokoch má rásť o čosi pomalšie, budeme sa pohybovať čoraz bližšie k dočasnej ústavnej hranici dlhovej brzdy 60% HDP.
Podľa INESS celkový dlh SR v tomto roku dosiahne takmer 150% našich daňovo-odvodových príjmov. To znamená, že na jeho uhradenie by všetky firmy aj pracujúci museli platiť dane a odvody rok a pol tak ako doteraz bez toho, aby štát poskytol akúkoľvek službu – teda žiadne dôchodky, žiadne diaľnice, žiadne zdravotníctvo, žiadne školstvo...