Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Ochrana pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu
23. 9. 2020
Hlavným cieľom novely zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu je transpozícia smernice o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice, ktorá sleduje ochranu finančného systému a posilnenie mechanizmu zavedeného na predchádzanie legalizácii príjmu z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu v rámci Európskej únie.
Zákon reviduje existujúce pravidlá zamerané na predchádzanie legalizácii a financovaniu terorizmu a jeho cieľom je vo všeobecnosti zlepšiť prístupnosť k registru konečných užívateľov výhod prijať prísnejšie opatrenia na zníženie rizík legalizácie a financovania terorizmu spojených s anonymnými predplatenými nástrojmi, monitorovať neobvyklé obchodné operácie vykonávané prostredníctvom virtuálnej meny a sprecizovať postup finančnej spravodajskej jednotky pri výmene informácií s príslušnými orgánmi členských štátov potrebných pri predchádzaní a odhaľovaní legalizácie a financovania terorizmu.
S ohľadom na riziká, ktoré predstavujú virtuálne meny, ustanovuje sa medzi povinné osoby zaradiť subjekty poskytujúce služby spojené s virtuálnymi menami, pričom podmienkou poskytovania uvedených služieb bude získanie živnostenského oprávnenia. Z dôvodov právnej istoty sa doplnili definície virtuálnej meny, poskytovateľa služieb peňaženky virtuálnej meny a poskytovateľa služieb zmenárne virtuálnej meny. Právna úprava si v tejto súvislosti vyžiadala aj zmenu zákonov uvedených v ďalších článkoch zákona.
Rozširuje sa okruh politicky exponovaných osôb o osoby s celoštátnym alebo regionálnym významom, na základe čoho sa medzi politicky exponované osoby budú zaraďovať napr. predstavitelia územnej samosprávy, resp. funkcionári prokuratúry. Pre zjednodušenie procesu identifikácie politicky exponovaných osôb sa tiež zavádza povinnosť vytvoriť a viesť oficiálny zoznam významných verejných funkcií v podmienkach Slovenskej republiky, ktorý bude verejne dostupný na webovej stránke finančnej spravodajskej jednotky.
Vzhľadom na identifikované nízke riziko legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu sa doplnili možnosti zjednodušenej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi za splnenia ustanovených podmienok pri dlhodobom investičnom sporení a pri poskytovaní platobnej iniciačnej služby, pri ktorej už bola vykonaná identifikácia klienta.
Zákon spresňuje prístup do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci (tzv. register konečných užívateľov výhod), pričom údaje o konečnom užívateľovi výhod budú verejne prístupné. Takisto sa ustanovuje povinnosť povinných osôb a príslušných orgánov ohlasovať zdrojovým registrom všetky nezrovnalosti, ktoré zistia medzi informáciami o vlastníckych právach dostupných v tomto registri a informáciami o vlastníckych právach, ktoré budú mať k dispozícii.
Precizuje sa tiež spôsob a postup finančnej spravodajskej jednotky pri výmene informácií s príslušnými orgánmi v rámci medzinárodnej spolupráce, upravuje sa situácia, kedy má povinná osoba pobočku na území tretieho štátu ktorého právne predpisy nedovoľujú vykonávanie rovnocenných opatrení, explicitne sa zavádza povinnosť poskytovať výsledky národného hodnotenia rizík Európskej komisii, európskym orgánom dohľadu, resp. ostatným členským štátom a povinným osobám.
S cieľom obsahovo a systematicky previazať zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a zákon o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) sa explicitne ustanovuje prelomenie mlčanlivosti notárov na účely predchádzania a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu aj v Notárskom poriadku.
Zmeny v sociálnom poistení
23. 9. 2020
Z dôvodu potreby operatívnej úpravy podmienok nároku na pandemické ošetrovné sa ustanovilo, aby zákon, ktorým sa mení zákon o sociálnom poistení schválený 17. 9. 2020, nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia.
Návrh vládnej novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov reflektuje potrebu jednoznačného ustanovenia podmienok nároku na pandemické ošetrovné v školskom roku 2020/2021.
V súlade s vyššie uvedeným sa ustanovilo, že v čase riadne prebiehajúceho výchovno-vzdelávacieho procesu, t.j. neobmedzenej prevádzky škôl a predškolských zariadení, pandemické ošetrovné nepatrí v prípadoch, kedy by zákonný zástupca dieťaťa neprejavil záujem o účasť dieťaťa na prebiehajúcom výchovno-vzdelávacom procese v predškolskom zariadení alebo v škole z dôvodu obavy o jeho zdravie, resp. v prípade, ak dieťa nie je možné do predškolského zariadenia alebo školy umiestniť z kapacitných dôvodov (takáto možnosť aktuálne neexistovala).
V zmysle tohto zákona má mať zákonný zástupca aj naďalej nárok na pandemické ošetrovné v prípadoch, kedy počas trvania krízovej situácie budú predškolské zariadenia, školy alebo ich časti (napr. konkrétne triedy) uzatvorené na základe rozhodnutia príslušného orgánu.
Za účelom zníženia administratívnej záťaže sa tiež zmenil systém overovania podmienok nároku na pandemické ošetrovné, a to tak, že príslušný okresný úrad bude poskytovať informácie Sociálnej poisťovni len o deťoch, ktoré sa nezúčastňujú výchovno-vzdelávacieho procesu.
Zmeniť sa musia dane aj dôchodky
21. 9. 2020
Naša ekonomika dostane najbližších sedem rokov z rozpočtu, eurofondov a ďalších finančných nástrojov viac ako 40 miliárd eur, ktorých využitie je podmienené zavádzaním reforiem.
Pomocnú ruku našej ekonomike by mohla v prípade prehlbujúcich sa problémov podať aj Národná banka Slovenska. „Premýšľame nad úľavami obmedzujúcich podmienok na to, aby mohli banky vôbec úverovať. Nechcem predbiehať, no ešte v septembri budú na stole opatrenia, ktoré by mohli situáciu trochu zlepšiť,“ uviedol počas HN konferencie Finančné riadenie podnikov viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor s tým, že posledné slovo bude mať Banková rada NBS. Tá podmienky poskytovania úverov sprísnila v novembri. Napríklad žiadatelia o akýkoľvek nový úver musia mať od januára podiel celkových splátok k príjmu menší ako 60 percent.
Veřejné finance se letos propadnou do schodku 6,4 procent HDP
16. 9. 2020
Veřejné finance letos skončí ve schodku 6,4 procenta hrubého domácího produktu (HDP), odhaduje v makroekonomické prognóze ministerstvo financí. Celkový veřejný dluh by pak měl stoupnout na 39,4 procenta HDP. Důvodem je propad daňových příjmů, nárůst výdajů rozpočtu kvůli zmírnění dopadů šíření koronaviru a s tím spojený vyšší schodek státního rozpočtu, uvedl úřad.
Loni veřejné finance skončily v přebytku 0,3 procenta HDP a celkový veřejný dluh činil 30,2 procenta HDP. Podle pravidel EU by se neměly dostat veřejné finance do deficitu většího než tři procenta HDP a dluh by neměl přesáhnout 60 procent HDP. Kvůli dopadům šíření koronaviru na příjmy státu ministerstvo financí letos prosadilo vedle navýšení schodku rozpočtu ze 40 na 500 miliard korun také novelu zákona o rozpočtové odpovědnosti. Podle ní je pro příští rok možné zvýšit strukturální deficit na čtyři procenta hrubého domácího produktu (HDP). To je deficit veřejných financí očištěný o vliv hospodářského cyklu. Změnu kritizovala Národní rozpočtová rada.