Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Daň z príjmov po zmenách
14. 5. 2020
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 104/2020 Z. z. o rozsahu a osobitných podmienkach uplatňovania opatrení v oblasti dane z príjmov v súvislosti s pandémiou nadobudlo účinnosť v tomto období.
Nariedenie stanovuje, že daňovník, ktorý nepredloží vyhlásenie o neplatení preddavkov na daň spĺňajúc zákonné ustanovenie, do lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov platí preddavky na daň z príjmov vypočítané podľa daňového priznania k dani z príjmov podaného v období od 1. januára 2020 do skončenia obdobia pandémie, ak sú splnené nasledovné podmienky:
a) posledný deň lehoty na podanie daňového priznania uplynie počas obdobia pandémie, a
b) výška preddavku na daň z príjmov vypočítaná podľa takto podaného daňového priznania je nižšia ako výška preddavku na daň z príjmov vypočítaná na základe poslednej známej daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím obdobím.
Minimálka zvyšuje náklady všetkým
11. 5. 2020
Tohtoročné skokové zvýšenie minimálnej mzdy vzniklo po tradičnej nezhode medzi odborármi a zamestnávateľmi. Zamestnanci ju chceli vyššiu, firmy zase nižšiu. Konečnú sumu 580 eur tak nakoniec stanovila vláda. A pri jej určovaní bola o päť percent štedrejšia, než jej ukladal zákon o minimálnej mzde.
Kollár: 13. dôchodky budú
4. 5. 2020
Predseda Národnej rady Boris Kollár deklaroval podporu sociálnych opatrení a vyplácanie 13. dôchodkov. Podpredseda Smeru-SD Richard Raši ocenil, že sa nezrušili vlaky zadarmo pre dôchodcov. Uviedli to v nedeľnej diskusnej relácii televízie TA3 V politike.
Raši kritizoval transformáciu funkčného úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu na ministerstvo, označil to za nevhodné vzhľadom na finančné dosahy krízy a nové výdavky. Strana Za ľudí podľa neho potrebuje niekam umiestniť svojich ľudí.
"My budeme garantom sociálnych istôt pre občanov počas celých štyroch rokov," uviedol Kollár a deklaroval, že 13. dôchodky budú. Dodal, že osobne bude proti zákonu, ktorý by ich zrušil. Poznamenal, že vláda sa bude sústreďovať aj na menej rozvinuté regióny a hladové doliny. Hoci nie sú výjazdové rokovania kabinetu v programovom vyhlásení vlády, neznamená to, že nebudú vôbec. Podotkol, že vláda na nich v minulosti veľa nasľubovala a nie všetko splnila.
Pracovný trh zamrzol. Nezamestnanosť bude naďalej rásť
22. 4. 2020
Nezamestnanosť v marci vzrástla, noví nezamestnaní však zatiaľ výrazne nepribúdajú, dopyt zamestnávateľov však takmer úplne zmrzol. Myslí si to analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR) v pondelok informovalo o zvýšení evidovanej miery nezamestnanosti v marci v porovnaní s februárom o 0,14 percentuálneho bodu (p. b.) na úroveň 5,19 percenta. „Už prvý mesiac aplikácie viacerých opatrení na spomalenie šírenia pandémie nového koronavírusu, ktoré odstavili významnú časť ekonomiky, priniesol nárast nezamestnanosti,“ zhodnotil Koršňák s tým, že v súlade s očakávaniami bol tento nárast zatiaľ iba mierny a ani zďaleka nedosahoval rozsah ako v iných krajinách s flexibilnejším trhom práce, ako napríklad USA či Rakúsko. Nárast nezamestnanosti na Slovensku podľa analytika výrazne stlmili legislatívne obmedzenia ako výpovedná doba, ale aj ohlásená pomoc zamestnávateľom.