Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Systém, ktorý vypláca vyššie dávky ako priemerná mzda, je nesolidárny
4. 8. 2009
Hospodárenie Sociálnej poisťovne je podľa analytika Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií dlhodobo neudržateľné. Nároky na výplatu starobných dôchodkov presahujú príjmy poisťovne. Aj bez zavedenia druhého piliéra.
Podľa
analytika je potrebné eliminovať
zásluhovosť vo výplate dávok budúcim dôchodcom. Dôchodkový systém by mal byť
solidárny. A systém, ktorý dôchodky vypláca vyššie, ako je čistá priemerná
mzda, podľa analytika solidárny nie je. Preto by bolo vhodné spomaliť tempo
valorizácie dôchodkových dávok na rast cenovej úrovne. INESS navrhuje tiež zaviesť
stabilizačné vzorce, ktoré budú upravovať objem vyplatených dávok podľa počtu
pracujúcich a zaplatených odvodov. Podľa analytika pozitívne zmeny zrejme do
roku 2011 nenastanú.
Príplatok pri narodení dieťaťa získalo takmer 19,6 tisíc rodičov
3. 8. 2009
Príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa získalo v prvom polroku tohto roka takmer 19,6 tisíc rodičov v celkovej sume 678,49 €. Príplatok získali rodičia, ktorým sa narodilo prvé, druhé alebo tretie dieťa.
Na tejto
dávke úrady práce a sociálnych vecí za šesť mesiacov vyplatili vyše 13,4
milióna €.
Príspevok pri narodení dieťaťa, na ktorý majú rodičia pri narodení každého
dieťaťa nárok, dostalo v rovnakom období takmer 26,6 tisíc rodičov. Na túto
dávku išlo v prvom polroku takmer 4,1 milióna €. Príspevok pri narodení dieťaťa
dosahuje 151,37 €. Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnilo Ústredie práce,
sociálnych vecí a rodiny SR.
Príplatok k
príspevku aj pre druhorodené a treťorodené deti vláda zaviedla od začiatku
tohto roka. Do konca minulého roka tento príplatok bol určený len prvorodičkám.
Podmienkou na výplatu tejto dávky je, aby sa dieťa dožilo aspoň 28 dní.
Pri narodení
dieťaťa je poskytovanie príspevku vylúčené v prípade, ak v období pred narodením druhého
dieťaťa alebo tretieho dieťaťa sa staršiemu dieťaťu alebo deťom nariadila súdom
ústavná starostlivosť alebo náhradná starostlivosť alebo boli deti osvojené a
táto situácia sa do narodenia druhého alebo tretieho dieťaťa nezmenila.
Nárok na
príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa nevzniká maloletej matke, ktorá súdom
nemá priznané rodičovské práva a
povinnosti podľa zákona o rodine. Príplatok k príspevku nedostane ani matka, ktorá
sa od začiatku štvrtého mesiaca tehotenstva do pôrodu nezúčastňovala raz za
mesiac na preventívnych prehliadkach u gynekológa.
Nová výška preddavku na zdravotné poistenie
2. 8. 2009
Samostatne zárobkovo činné osoby najneskôr 8. augusta tohto roka musia zaplatiť do svojej zdravotnej poisťovne preddavky na zdravotné poistenie v novej výške.
SZČO si novú
sumu predavkov vypočítali v rámci ročného zúčtovania poistného na zdravotné
poistenie za rok 2008. Novo stanovené preddavky tieto osoby budú platiť do
zdravotnej poisťovne za obdobie od júla tohto roka do júna budúceho roka.
v súčasnosti
minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie predstavuje 41,37 eura.
Najnižším základom na platenie preddavkov je minimálna mzda, ktorá aktuálne
predstavuje 295,5 eura. Trojnásobok priemernej mzdy je maximálnym vymeriavacím
základom, teda 2006,17 eura. Najvyššia možná suma preddavku na zdravotné
poistenie tak je na úrovni 280,86 eura.
Zmena podmienok na odvádzanie 2 %
31. 7. 2009
Firmy z budúcoročných príjmov už nebudú odvádzať dve percentá z dane tretiemu sektoru za súčasných podmienok.
Ministerstvo financií navrhuje, aby asignácia dane
postupne zanikla a aby ju nahradili priame finančné dary zo ziskov firiem. Rezort tvrdí, že okrem zvýšenia príjmov do
štátneho rozpočtu mu ide aj o zvýšenie filantropie a zastavenie zneužívania
darovaných peňazí. Mimovládne organizácie s týmto návrhom súhlasia. Niektoré
však z nového návrhu majú obavy.
Vlani štát prišiel
kvôli darovaným dvom percentám o vyše 49
miliónov eur, teda skoro o 1,5 miliardy korún. Z toho firmy dali vyše miliardy.
Tento výpadok sa v najbližších rokoch bude
znižovať. Ak budú právnické osoby chcieť poukázať v daňovom priznaní za rok
2010 dve percentá z ich dane tretiemu sektoru, budú musieť preukázať, že
prijímateľovi dane zároveň dali aj finančný dar z ich majetku vo výške pol
percenta z dane. Ak tak neurobia, na účet prijímateľa štát prevedie len 1,5
percenta z odvedenej dane firmy. Takýto pomer bude platiť dva roky. V ďalších
rokoch sa daň bude postupne o pol percenta znižovať a zároveň o pol percenta sa
budú zvyšovať priame finančné dary. Asignácia by mala úplne zaniknúť v roku
2018.
Podľa
rezortu financií nejde len o zvýšenie príjmov do rozpočtu, ale aj o zastavenie
zneužívania peňazí. K zneužívaniu peňazí dochádzalo najmä prostredníctvom darovania peňazí rôznym
nadáciám, ktoré si založili firmy a využívali peniaze samy pre seba. Tieto
skúsenosti potvrdzujú jednak daňové kontroly a jednak vyplývajú z podnetov
od ľudí.
Preto novela
zákona zakazuje použiť darované peniaze na obstaranie nehnuteľnosti a na
reklamu, ak to nesúvisí s vymedzenou činnosťou mimovládky.
Zamestnávatelia
žiadajú, aby sa popri zrušení asignácie zaviedla zároveň daňová odpočítateľnosť
poskytnutých finančných darov z daňového základu v plnej výške. Obávajú sa, že
inak sa počet darcov zníži a tretí sektor utrpí. Ministerstvo financií to zatiaľ neplánuje.
Rezort však
s mimovládkami rokuje o zákonných možnostiach na vytvorenie charitatívnej
lotérie a charitatívnej reklamy.