Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Cena slovenskej pracovnej sily pre podnikateľov zdražela
18. 6. 2009
Náklady firiem na pracovnú silu v prvom kvartáli 2009 narástli o 7,7 percenta medziročne, čo znamená, že spomedzi štátov V4 je od nás drahšia iba Česká republika. Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnil Eurostat.
Nárast môže byť spôsobený jednak zvýšením
platov zamestnancov verejného sektora, a jednak vplyvom vyplatenia odstupného pri prepúšťaní spôsobenom globálnou
krízou, čo znamená jednoznačné zvýšenie vyplácaným prostriedkov. Za rastom
personálnych nákladov môže stáť aj prepúšťanie nízkopríjmových skupín
zamestnancov a vyplácanie odmien za predchádzajúci rok v prvých mesiacoch roka
2009.
Zavedenie eura tiež zapôsobilo ako dvojsečná
zbraň. Aj keď jeho silný kurz z
hľadiska ceny pracovnej sily škodil, jeho stabilita je do budúcnosti považovaná
za dlhodobejšiu výhodu.
Hoci cena pracovnej sily patrí medzi
najdôležitejšie faktory konkurencieschopnosti krajiny v regióne, netreba
zabúdať ani na ostatné indície, podľa ktorých Slovensko môže na atraktívnosti
získať.
Popularita kreditných kariet narastá aj na Slovensku
16. 6. 2009
Aj na Slovensku pomaly narastá povedomie o kreditných kartách a ich správnom využívaní. Narastá aj ich podiel na celkovom kartovom portfóliu.
Napriek
tomu v porovnaní s inými krajinami má Slovensko v tejto oblasti určité
medzery. V obehu je u nás okolo 4 mil.
kariet debetných. V rámci nich už
potenciál rastu MasterCard veľmi nepredpokladá vzhľadom na to, že ich
penetrácia je takmer 100-percentná. Naopak, priestor rásť majú stále kreditné
karty. Tých je v obehu zhruba 1,3 mil. kusov a ich podiel
sa pomaly zvyšuje.
Slovenské platobné prostredie je ovplyvnené vstupom Slovenska do eurozóny.
Ľudia používajú platobné karty na bežné nákupy oveľa častejšie, ako počas
minulých rokov. Podľa odhadov ku koncu tohto roka transakcie na platobných
termináloch prevýšia počet výberov hotovosti z bankomatov.
Spoločnosť MasterCard Europe je subjekt zodpovedný za riadenie obchodnej
činnosti MasterCard Worldwide v Európe. MasterCard rozvíja a uvádza na trh
platobné riešenia, spracováva každoročne viac ako 18 miliárd platieb a
poskytuje analytické a poradenské služby zákazníkom z radov finančných
inštitúcií a obchodníkov. Prostredníctvom svojho portfólia značiek, medzi ktoré
patrí MasterCard, Maestro a Cirrus, slúži MasterCard Worldwide spotrebiteľom a
podnikom vo viac ako 210 krajinách a územiach.
Nároky na sprostredkovateľov finančných služieb sa zvyšujú
16. 6. 2009
Nový zákon o finančnom sprostredkovaní zvyšuje nároky na tých, ktorí klientovi núkajú akýkoľvek finančný produkt, či už ide o poistku, úver alebo investíciu.
Niektorým sa nepáči vzdelávanie, ktoré musia podstúpiť, ďalším poplatky za
registráciu či príliš veľa informácií, ktoré majú poskytnúť klientom. Zatiaľ sú stále možnosti, ako z nepohodlných paragrafov
vykľučkovať. Národná banka Slovenska
(NBS) preto nevylučuje, že zákon ešte pred nadobudnutím účinnosti upraví.
Hlavným poslaním nového zákona ochrana klienta. NBS pravidelne vyhodnocuje
sťažnosti od nespokojných investorov či poistencov. Ukazuje sa však, že mnohí
klienti nepoznajú podstatu finančných produktov. Svoj podiel na tom majú práve
sprostredkovatelia. Podľa sprostredkovateľov by viac pomohlo finančné
vzdelávanie na základných a stredných školách a vo verejnoprávnych médiách.
O klienta by malo byť postarané lepšie, ak sa zákonom o finančnom
sprostredkovaní začnú účastníci trhu riadiť. Agenti a poradcovia by mali byť
dôveryhodné osoby zaregistrované v NBS. Mali by byť pravidelne preskúšavaní a
vzdelaní. Ako bude vyzerať ich
vzdelávanie zatiaľ nie je známe.
Zákon striktne oddelil poradenstvo a sprostredkovanie. To však neznamená, že
sprostredkovatelia nemusia klientovi radiť a vysvetľovať.
Novela zákona o dôchodkovom sporení núti DSS k opatrnosti
15. 6. 2009
Penzijné spoločnosti sa postupne zbavujú rizikovejších investícií do akcií. Okrem hospodárskej krízy a veľkých výkyvov na finančných trhoch to spôsobila aj novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení.
Novela pre klientov DSS
momentálne zaručuje menšie riziko, ale zároveň môže znamenať aj nižší výnos v
budúcnosti.
Miera zhodnotenia v dôchodkových fondoch sa bude po novom posudzovať na
polročnej báze. Ak DSS-ka zaručí plusový výnos za šesť mesiacov, môže si
účtovať poplatok 5,6 %. Ak fond bude v červených číslach, musí klientom
doplatiť z majetku spoločnosti.
VÚB Genereali akcie už vypredáva, ING DSS zatiaľ čaká. Penzijné spoločnosti
sa teraz zameriavajú na štátne dlhopisy alebo štátne pokladničné pouážky, ktoré
sú bezpečnejšie.