Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Nová právna úprava kolektívnych zmlúv
23. 6. 2009
Podľa navrhovanej právnej úpravy by sa extenzie kolektívnych zmlúv mali zmeniť tak, aby sa kolektívne zmluvy vyššieho stupňa stali záväzné pre všetkých zamestnávateľov v odvetví, ktorí sú označení rovnakým kódom odvetvia, akým je označená kolektívna zmluva vyššieho stupňa.
Ministerstvo
práce touto úpravou sleduje zvýšiť počet zamestnancov pokrytých kolektívnymi
zmluvami, keďže po roku 2004 pokrytie výrazne kleslo. Zároveň sa majú rozšíriť
podmienky, za ktorých nemôže byť rozširovanie zmlúv vykonané na jednotlivých
zamestnávateľov. Oslobodení od extenzie by mali byť zamestnávatelia, ktorí sú
ku dňu účinnosti rozšírenia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v úpadku a
zamestnávatelia, ktorí ku dňu účinnosti rozšírenia vykonávajú podnikateľskú
činnosť kratšiu ako 24 mesiacov, ak nejde o právneho nástupcu iného
zamestnávateľa.
Nová právna
úprava chce umožniť dobrovoľné pristúpenie ku kolektívnej zmluve vyššieho
stupňa aj zamestnávateľom, ktorí nie sú združení vo zväze zamestnávateľov, ak s
tým zmluvné strany kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa súhlasia.
Navrhovaná
právna úprava rozširovania (extenzie) rešpektuje základné zásady zakotvené v
medzinárodných dokumentoch a je porovnateľná s právnymi úpravami rozširovania
záväznosti kolektívnych zmlúv v krajinách EÚ.
Navrhovaná
novela by mala nadobudnúť účinnosť od 1. decembra t.r.
Obchodník musí umožniť platbu kartou pri akejkoľvek sume
23. 6. 2009
Ak obchodník informuje o možnosti platiť pri jeho pokladnici kartou, musí takúto platbu umožniť bez ohľadu na jej výšku. Tvrdí to Slovenská obchodná inšpekcia. Niektorí obchodníci však toto pravidlo nedodržiavajú a stanovujú si minimálnu hodnotu nákupu.
Za porušovanie
tejto povinnosti hrozia obchodníkom
sankcie. Ak obchodník viackrát odmietne platobnú kartu pre nízku hodnotu
nákupu, môže s ním banka okamžite rozviazať zmluvu.
Banky nevidia dôvod na to, aby obchodníci odmietali používanie platobných
kariet pre nízke sumy.
Niektoré banky majú pri svojich termináloch definované technické minimum,
pod ktoré nie je možné platbu spracovať. Okrem technického minima obchodníci
poznajú aj ekonomické minimum, keď je platba kartou pre nich rentabilná. Toto
je vyššie ako technické minimum.
Podnikatelia obhajujú tieto limity vysokým podielom nákladov na celkovej
sume transakcie, ak je hodnota nákupu príliš nízka.
Tieto argumenty mohli byť podložené v minulých rokoch, najmä pre výšku
telekomunikačných nákladov spojených s jednou transakciou. V súčasnosti sú už
však takéto argumenty neopodstatnené.
Ministerstvo financií pre úpravu tejto situácie pripravuje návrh zákona
o platobných službách. Novela by mala
podporiť platby kartou, no
nemala by znevýhodniť platbu v hotovosti pred platbami kartou. Ak návrh zákona prejde, obchodník už nebude
môcť od zákazníka žiadať zaplatenie samostatného poplatku za to, že platí
kartou. Podľa návrhu zákona banky, ktoré podnikateľom poskytujú terminál,
nebudú môcť obchodníkom brániť v tom, aby zákazníkom platiacim kartou
poskytovali benefity, napríklad v podobe zľavy.
Problém minimálnych limitov na platbu kartou novopripravovaná legislatíva
však nevyrieši. Takéto skutočnosti nie sú upravené v právnom poriadku
Slovenskej republiky, neupravuje ich ani návrh zákona o platobných službách.
Hovorca Slovenskej bankovej asociácie tento nedostatok potvrdil. Pripomenul, že zákon len prenáša európsku
direktívu o platobných službách do našej legislatívy. Hovorca avizoval, že v
druhej polovici roka by mala byť zverejnená smernica o elektronických
peniazoch. Pre obchodníka sú podľa neho
menej nákladné a sú vhodné najmä pri
platení menších nákupov.
Odvody živnostníka do zdravotnej poisťovne
22. 6. 2009
Veľa živnostníkov patrí v problematike zdravotných odvodov medzi začiatočníkov. Živnostníkov zaujíma, aké zdravotné odvody si musia platiť a či ich musia platiť preddavkov alebo raz za rok? Medzi časté otázky patrí otázka, či sa musia prihlásiť do zdravotnej poisťovne.
Zdravotné poistenie sa
platí formou mesačných preddavkov a za kalendárny rok sa zúčtováva v ročnom
zúčtovaní poistného. Každý platiteľ poistného je povinný sám si vypočítať,
platiť a odvádzať preddavok na poistné na účet príslušnej zdravotnej poisťovne
v každom kalendárnom mesiaci. Začínajúci živostnostníci, ktorí si nemajú z čoho
vypočítať základ dane, si sami stanovia výšku preddavku na poistné. Minimálna
výška poistného sa odvíja od výšky minimálnej mzdy.
Na verejné zdravotné
poistenie je minimálny preddavok u SZČO pre rok 2009 vo výške 41,37 € (pre SZČO
so zdravotným postihnutím 20,68 €). Osoby samostatne zárobkovo činné sú povinné
uhradiť preddavky do 8. dňa nasledujúceho mesiaca. Poistenec je povinný oznámiť
zdravotnej poisťovni v lehote do 8 dní
všetky zmeny, ktoré majú vplyv na poistenie a odvody.
Zdravotné poistenie a osoby dobrovoľne nezamestnané
22. 6. 2009
Zdravotné poistenie musia platiť aj osoby, ktoré prišli o prácu, ale nechcú ísť na úrad práce.
Tieto
osoby sa stanú dobrovoľne nezamestnanými, resp. samoplatiteľmi. Samoplatitelia
sú povinní odvádzať pravidelne mesačné preddavky na zdravotné poistenie vo
výške 26,74 €.