Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Pokračujú bilaterálne rokovania o minimálnej mzde
4. 9. 2009
Pri vyjednávaní o výške minimálnej mzdy v budúcom roku sú odborári neoblomní. Ani včerajšie rokovanie sociálnych partnerov u premiéra tak nevyriešilo, koľko budú zarábať približne tri percentá zamestnancov. Rozhodnúť by sa o tom malo budúci týždeň na ďalších, tentoraz bilaterálnych rokovaniach.
Podľa informácií by mal premiér samostatne rokovať s tými, ktorí nechcú ustúpiť.
Republiková únia zamestnávateľov chce ponechať súčasnú výšku minimálnej mzdy, teda 295,50 €. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení aj ministerstva práce by v prípade kompromisného riešenia, čiže rastu miezd na úrovni od troch do štyroch percent, nerobila problémy. Odborári sú ochotní ustúpiť len v tom prípade, ak zamestnávatelia dajú garanciu zamestnanosti. Prezident asociácie zamestnávateľských zväzov takúto garanciu vylučuje.
Daňové úniky
3. 9. 2009
Štát nevyberá na daniach toľko peňazí, koľko by mohol. O koľko peňazí prichádza štátny rozpočet v dôsledku daňových únikov, ukáže analýza, ktorú pripravuje rezort financií.
V budúcom období sa preto rezort chce viac sústrediť aj na zmenu procedúr, ktorú umožnia zlepšiť výber daní a zlepšiť pri výbere daní vymožiteľnosť práva.
K dohode o minimálnej mzde zatiaľ nedošlo
3. 9. 2009
Ani na dnešnom rokovaní s premiérom sociálni partneri nedospeli k dohode na výške minimálnej mzdy platnej pre budúci rok. Kým zamestnávatelia sú proti akémukoľvek zvyšovaniu minimálnej mzdy, odborári trvajú na jej raste o 8,1 %. Rokovania o minimálnej mzde majú pokračovať na budúci týždeň. Opäť by sa ich mal zúčastniť aj premiér.
Vláda má záujem, aby ku kompromisnej výške minimálnej mzdy dospeli samotní sociálni partneri a nemusel o nej direktívne rozhodnúť kabinet.
Ak dôjde k situácii, že sa sociálni partneri počas roka nedohodnú na sume minimálnej mzdy pre ďalší rok sami, vstupuje do ich rokovaní ministerstvo práce a o jej konečnej výške rozhodne napokon vláda, ktorá zohľadní stanoviská sociálnych partnerov, vývoj podielu čistej minimálnej mzdy z čistej priemernej mzdy najmenej za predchádzajúce dva kalendárne roky, ako aj očakávaný vývoj ekonomickej a sociálnej situácie v SR.
Reálna mzda na Slovensku stúpla napriek kríze
3. 9. 2009
Reálna mzda na Slovensku stúpla napriek kríze. Pod skutočnosť, že podľa štatistík na Slovensku zarábame reálne viac, sa podpísal stúpajúci počet nezamestnaných a zvyšujúce sa platy štátnych úradníkov.
Dobrou správou je, že sa nerealizujú všetky firmami ohlásené hromadné prepúšťania firmy. Ekonomika sa totiž začína prebúdzať a potrebuje ľudí.
Ten, kto si udržal prácu, zarába rovnako alebo si prilepšil len mierne. Zamestnanci priemyslu, ktorým reálne mzdy klesli, však budú musieť obmedziť svoju životnú úroveň. Odborníci však očakávajú, že mzda sa bude, aj keď mierne, zvyšovať.
Podľa údajov Štatistického úradu nominálna mesačná mzda v hospodárstve v druhom štvrťroku stúpla medziročne o 2,8 percenta na 732,50 eura. O viac ako 7 percent, teda najrýchlejšie rástli platy vo vzdelávaní a v administratívnych službách. Tieto odvetvia sú s verejnou správou silne prepojené, keďže veľkú časť administratívnych pracovníkov tvoria štátni úradníci a valorizáciu platov v školstve určuje ministerstvo školstva.
Rezort financií neplánuje platy úradníkov znižovať. Mzdy sa zvýšili v odvetviach (napríklad školstvo), ktoré boli dlhodobo podhodnotené a mali by sa zvyšovať.
Štatistici predpovedajú, že za celý rok priemerný plat vzrastie o viac ako tri percentá na vyše 745 eur. Podľa zamestnávateľov platy budú skôr stagnovať a priemer môžu potiahnuť hore opäť koncoročné odmeny a rôzne príplatky. Predpokladá sa však, že ak v budúcom roku vláda splní sľuby o úspornom rozpočte, siahne aj na platy úradníkov. Očakáva sa, že rast miezd vo verejnom sektore sa v budúcom roku utlmí a naopak, mzdy sa oživia v súkromnom sektore.