Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Slovenská vláda dane zvyšovať neplánuje
8. 7. 2009
V rozhovore pre britský denník Financial Times to povedal minister financií Ján Počiatek s tým, že stúpnuť by mohli možno iba dane z hazardných hier či alkoholu.
Minister nevylúčil možnosť zvýšenia maximálnej hranice vymeriavacieho základu
pre výpočet sociálnych odvodov, ktorým by sa zvýšil podiel odvodov od bohatších
Slovákov. Zároveň však dodal, že to neznamená, že slovenský daňový systém je
nastavený správne. Slovensko má totiž v
rámci Európy jeden z najnižších podielov výberu daní na celkovom hrubom domácom
produkte (HDP). V budúcnosti sa preto bude musieť vziať do úvahy aj táto
skutočnosť. Slovensko v budúcnosti bude musieť podrobnejšie preskúmať svoj
daňový systém, keďže jeho rozpočtový deficit v dôsledku hospodárskej krízy
prudko stúpa.
(Zdroj: HNONLINE, SME, PRAVDA)
Z existenčných dôvodov sú ľudia ochotní pracovať pod cenu
7. 7. 2009
Pre firmy dobrá správa, pre zamestnancov a uchádzačov o prácu zlá. Trh práce zapĺňajú ľudia, ktorí sú ochotní z existenčných dôvodov pracovať pod cenu.
Očakávania žiadateľov na výšku platu už
"podliezli" úroveň z prvého kvartálu roka. Podľa pracovného portálu
Profesia.sk mzdy každoročne rástli v priemere o viac ako 10 %. Nový trend sa
neprejavuje len v odvetviach priemyselnej výroby či dopravy, ktoré hospodárska
kríza zasiahla ako prvé, ale aj vo firmách. Očakávania záujemcov o prácu sa
prispôsobili momentálnej situácii na trhu.
Platové otázky nekladú tak direktívne, skôr je pre nich podstatné dostať
sa do pracovného pomeru. Najvýraznejší pokles nárokov bol zaznamenaný u
absolventov. Kým v minulosti si cenu práce výrazne nadhodnocovali, v súvislosti
s krízou ich mzdové požiadavky klesajú. Aktuálna situácia na trhu zatiaľ
nenasvedčuje, že by mzdy mali rásť.
Platové očakávania uchádzačov o prácu klesajú
6. 7. 2009
Oproti minulým rokom od začiatku tohto roka platové očakávania uchádzačov o prácu klesajú. Platové očakávania rástli medziročne v priemere o 11 %, tento rok sa ich rast spomalil a za posledné tri mesiace prvýkrát klesli o 1 %.
Začiatkom roka 2006 boli priemerné očakávané platy na
úrovni 555 eur, v prvom štvrťroku tohto roka dosiahli hodnotu 760 eur. V
súčasnosti sa pohybujú na úrovni 756 eur.
V posledných rokoch bol vysoký rast platových očakávaní daný najmä prudkým rozvojom ekonomiky,
rastom zamestnanosti, príchodom zahraničných investorov aj čím ďalej vypuklejším nedostatkom
kvalifikovaných kandidátov na trhu.
Priemerné očakávané platy rástli najviac u
ľudí so základným vzdelaním, a to o necelých 7 %. Medziročný rast, na úrovni 5
%, bol zaznamenaný u ľudí so stredoškolským vzdelaním s maturitou a
vysokoškolským vzdelaním. Najmenej rástli platové očakávania uchádzačov so
stredoškolským vzdelaním bez maturity.
O príspevky na podporu podnikania zatiaľ nie je záujem
6. 7. 2009
Príspevok na podporu samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý od začiatku marca zaviedla vláda ako jedno z protikrízových opatrení, využila do konca mája len jedna osoba.
Ministerstvo práce očakávalo,
že už v tomto roku o tento príspevok požiada päťtisíc nezamestnaných. Pri
príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť v oblasti spracovania
poľnohospodárskych výrobkov a obchodovania s nimi sa za tri mesiace od účinnosti
novely zákona dokonca nenašla ani jedna osoba, s ktorou by niektorý z úradov
práce dohodol vytvorenie pracovného miesta. Rezort práce očakával dokonca tohto
roku vďaka tomuto príspevku vytvorenie 3 200 pracovných miest.
Za prvé tri mesiace od účinnosti novely zákona
o službách zamestnanosti bol väčší záujem o príspevok na podporu vytvorenia
nového pracovného miesta. Pri tomto príspevku úrady práce od marca do mája
dohodli vytvorenie takmer 1 400 pracovných miest. Reálne sa vytvorilo 737
pracovných miest.
K novým opatreniam, ktoré sa budú uplatňovať do konca budúceho roka, patrí
aj príspevok ku mzde zamestnanca.
Od začiatku marca do konca mája úrady práce uzatvorili 30 dohôd o
poskytnutí tohto príspevku. Príspevok na podporu udržania zamestnanosti využilo
71 zamestnávateľov.