Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Daňová správa preukázala nezákonné rozdiely za milióny eur
1. 7. 2009
Za prvých päť mesiacov tohto roka vykonali daňové orgány vyše osemtisíc kontrol a viac ako ako 15 tisíc miestnych zisťovaní. V rámci nich zistili a preukázali nezákonné rozdiely za takmer 220,5 mil. eur.
Kontroly daňových orgánov boli
zamerané na zisťovanie základu dane, prípadne iných skutočností,
rozhodujúcich pre správne určenie dane.
V tejto súvislosti si daňoví kontrolóri overujú aj autenticitu účtovných
dokladov, predložených daňovými subjektmi. Na základe vykonaných úkonov -
preverenia účtovnej agendy, overenia dodávateľsko - odberateľských vzťahov a
svedeckých výpovedí v prípade podozrenia z páchania daňovej trestnej činnosti
podávajú orgánom činným v trestnom konaní oznámenie o tomto podozrení.
Na dožiadanie policajných orgánov poskytujú získané a spracované informácie
o relevantných skutočnostiach aj v ďalších prípadoch.
Povinnosti študenta po skončení školy a dávka v nezamestnanosti
1. 7. 2009
Skončili ste vysokú alebo strednú školu? Viete, aké máte povinnosti k jednotlivým úradom? Viete dokedy za vás platí poistenie štát? Musíte sa hlásiť na úrade práce, ak ste si po škole nenašli zamestnanie? Musíte niekomu nahlásiť, že budete brigádovať?
Povinnosti študenta po skončení strednej školy
1. Stredoškolákom končí školský rok 31.
augusta. Zdravotné poistenie dovtedy za nich platí štát.
2. Ak si po skončení školy nenájdu
zamestnanie, môžu podať žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o
zamestnanie v mieste svojho bydliska. Nie je to však zákonná povinnosť. V
prípade, ak absolvent podá žiadosť o zaradenie do evidencie do 7 dní od
ukončenia štúdia, do evidencie bude
zaradený bezprostredne nasledujúcim dňom po dni ukončenia štúdia. V prípade, že
tak urobí neskôr, do evidencie bude
zaradený dňom podania žiadosti.
Pri podaní žiadosti absolvent na účel evidencie predkladá občiansky preukaz a potvrdenie o
ukončení štúdia.
3. Študenti, ktorí chcú študovať na vysokej
škole, ale ešte nemajú v rukách potvrdenie o prijatí nemusia podávať žiadosť o
zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Rozumnejšie je počkať na
rozhodnutie o prijatí alebo neprijatí na vysokú školu, keďže za žiakov strednej
školy, ktorú absolvovali, sú považovaní až do konca prázdnin.
4. Uchádzači o zamestnaniu môžu aj počas
evidencie vykonávať zárobkovú činnosť. Ich mzda alebo odmena nesmie presiahnuť
65 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, platného k
prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška mzdy alebo
odmeny, zvýšeného o príslušné úhrady preddavku na poistné na zdravotné
poistenie a poistného na sociálne poistenie platené zamestnancom a preddavku na
daň z príjmov. Za zárobkovú činnosť sa považuje osobné vykonávanie činností na
základe pracovnoprávneho vzťahu podľa osobitného predpisu alebo iného právneho
vzťahu podľa osobitných predpisov. Skutočnosti o výške mzdy alebo odmeny
preukazuje uchádzač o zamestnanie za uplynulý kalendárny mesiac v zákonom
určenom termíne.
Povinnosti študenta po skončení vysokej
školy
1. Pre vysokoškolákov sa školský rok končí dňom absolvovania
štátnej záverečnej skúšky.
2. Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov
o zamestnanie, by mali, rovnako ako stredoškoláci, podať do 7 dní od ukončenia štúdia. Do evidencie budú zaradení
bezprostredne nasledujúcim dňom po dni ukončenia štúdia. V prípade, že
tak urobia neskôr, do evidencie
budú zaradení dňom podania žiadosti. Pri podaní žiadosti absolventi na účel
evidencie predkladá občiansky preukaz a
potvrdenie o ukončení štúdia.
3. Pre vysokoškolákov platí jedna výnimka - ak absolvent ukončil
prvý stupeň vysokoškolského vzdelania a čaká na prijatie či neprijatie na druhý
stupeň vysokoškolského magisterského štúdia.
Aj v takomto prípade si môžu, ak chcú, podať žiadosť o zaradenie do
evidencie uchádzačov o zamestnanie. Pri podaní žiadosti však musia túto skutočnosť uviesť! Ich
žiadosť bude prijatá a po prípadnom prijatí alebo neprijatí na druhý
stupeň vysokoškolského štúdia bude absolvent buď zaradený dňom podania žiadosti
do evidencie, alebo do nej zaradený nebude, keďže absolvent bakalárskeho
štúdia, ktorý v nasledujúcom školskom roku pokračuje bezprostredne ďalej v
magisterskom štúdiu, je z pohľadu zákona o službách zamestnanosti považovaný za
osobu v sústavnej príprave na povolanie.
4. Za osoby, ktoré sú zaradené do evidencie
uchádzačov o zamestnanie úradov práce sociálnych vecí a rodiny platí zdravotné
poistenie štát.
Absolventi nemajú nárok na dávku v nezamestnanosti
Nárok na dávku v nezamestnanosti uchádzačovi o zamestnanie vzniká, ak má
platené poistenie v nezamestnanosti najmenej 3 roky za posledné 4 roky alebo
najmenej 2 roky za posledné 4 roky pri zamestnaní na dobu určitú. V prvom
prípade je dĺžka vyplácania dávky v nezamestnanosti 6 mesiacov, v druhom
prípade 4 mesiace. Výška dávky v nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho
základu. Vyplácanie dávky v nezamestnanosti je v kompetencii Sociálnej
poisťovne.
Na platbu DPH sa väčšina živnostníkov nebude musieť registrovať
1. 7. 2009
Drobní remeselníci a poskytovatelia služieb nebudú musieť zvyšovať ceny z dôvodu zvýšenia hranice pre registráciu platiteľov DPH. Zvýšenie hranice pre registráciu platiteľov DPH z 35 tisíc € na 49.790 € (1,5 milióna Sk) platí od 1. júla.
Väčšina remeselníkov a poskytovateľov služieb má obrat nižší ako 49.790 €.
Ak by sa táto hranica nebola upravila, živnostníci by museli by odvádzať DPH,
ktorú by preniesli do cien. Štát by síce na uvedenej dani vybral viac, no zaplatili by to občania.
Opätovné zvýšenie zvýšenie hranice pre registráciu DPH živnostníci považujú za jedno z opatrení, ktoré im pomôže
ľahšie zvládnuť dopady svetovej hospodárskej krízy. Vláda sa s takouto
požiadavkou stotožnila. Na realizáciu zmeny však musela požiadať o povolenie
EK.
Obvinenia z daňových podvodov a krátenia dane
30. 6. 2009
Za daňové podvody vyplývajúce z výroby falošných faktúr s údajmi skutočných firiem, ktoré si nakupovali podnikatelia s cieľom znížiť si daň, obvinila polícia troch organizátorov, sto rôznych živnostníkov a konateľov spoločností po celom Slovensku.
Vyšetrovanie trvalo takmer rok a ide o jeden z
najrozsiahlejších prípadov ekonomickej kriminality v krajine.
Obvinení
živnostníci a konatelia kupovali
faktúry, ktoré boli zväčša vydávané na
stavebný materiál či stavebné práce, za jedno prípadne dve percentá z ich hodnoty.
Trojicu organizátorov polícia začala stíhať za
krátenie dane a hrozí im až 12-ročné
väzenie, nižšie tresty do ôsmich rokov hrozia konateľom spoločností, ktoré
faktúry nakupovali.