Podpora rodiny prostredníctvom poradenstva
25. 6. 2021
Na Slovensku je dlhodobo identifikovaná medzera v oblasti podpory rodiny najmä v poskytovaní bezplatného a dostupného odborného, osobitne psychologického poradenstva pre jednotlivcov a rodiny.
V súčasnej náročnej situácii rodín sa táto potreba ešte viac zvýraznila a je nevyhnutné utvoriť podmienky na realizáciu opatrení, konkrétne cielených projektov zameraných na poskytovanie bezplatného poradenstva zameraného na prevenciu vzniku duševných porúch vrátane psychologického poradenstva a iného odborného poradenstva pre jednotlivcov a rodiny.
Na rozdiel od bezplatných dlhových poradní, ktoré na Slovensku nemajú históriu, má Slovensko dlhodobú históriu a dobré skúsenosti v rozmanitých poradensko-psychologických systémoch v rôznych oblastiach (rezort školstva, zdravotníctva, atď.), vrátane manželského a predmanželského poradenstva, či poradensko-psychologických služieb pre jednotlivca, pár a rodinu. Napriek zrejmému pozitívu v prospech ochrany detí ostáva systémovo nedoriešená oblasť prevencie duševných chorôb vrátane odborného, najmä psychologického poradenstva pre jednotlivcov a rodiny, ktoré nie sú klientmi orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, teda poradenstva pre každého jednotlivca, rodinu, rodičov, manželov - klienta, ktorý potrebuje pomoc a hľadá spôsoby, ako sa orientovať vo svojich problémoch, ktorý sa cíti nekomfortne v dôsledku osobnostného, sociálneho a spoločenského rozpoloženia. Zjednodušene povedané poradenstvo pre klientov, ktorí cítia, že potrebujú pomôcť, o pomoc sa uchádzajú z vlastného rozhodnutia a odborná pomoc im je nedostupná o.i. aj z finančných dôvodov. Osobitne je treba zdôrazniť, že cieľom nie je poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ale poskytovanie psychologického a iného odborného poradenstva zdravej populácii, čo je vyjadrené tak cieľovou skupinou (jednotlivec a rodina – t. j. nie pacient), ako aj samotným preventívnym zameraním (účelom je duševným chorobám predchádzať nie ich liečiť, resp. poskytovať následnú starostlivosť).
Významným dôvodom zmeny je, že aktuálna pandemická situácia ešte viac zdôraznila absenciu poradenstva ako prevencie duševných porúch. Odborníci z oblasti duševného zdravia upozorňujú na dôsledky sociálnej izolácie, straty zamestnania, samotného ochorenia COVID-19, rôznych foriem prežívania aktuálnej situácie (obavy, strach stres...) na duševné zdravie.
Vzhľadom na pretrvávajúcu pandemickú situáciu je potrebné aj v pôsobnosti rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny hľadať všetky možnosti na utváranie podmienok na rozvoj dôležitého a zároveň nedostatkového opatrenia podporujúceho zvládnutie dôsledkov pandémie na jednotlivcov a rodiny, ktoré posilní skorú prevenciu duševných porúch a celkovo duševného zdravia - bezplatného poradenstva zameraného na prevenciu vzniku psychických porúch.
Navrhovanou právnou úpravou bude Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny umožnené utvárať podmienky na poskytovanie bezplatného dlhového poradenstva a bezplatného poradenstva (vrátane psychologického) jednotlivcovi a rodine zameraného na prevenciu vzniku duševných porúch.
K
Vláda si musí vybrať či prilepší nezamestnaným alebo dôchodcom
28. 9. 2009
Rezort práce prišiel s návrhom predĺžiť vyplácanie podpôr v nezamestnanosti zo šiestich na osem mesiacov. Narazil však na nedostatok peňazí v Sociálnej poisťovni, ktorá dáva takmer všetky voľné peniaze na starobné dôchodky. Vo fonde v Sociálnej poisťovni, do ktorého si ľudia platia poistné na podporu v nezamestnanosti, je však podľa hovorcu peňazí dosť.
Ministerstvo financií v súčasnosti hľadá možnosti, ako dlhšie vyplácanie dávok zaplatiť. Konkrétne riešenie však zatiaľ nemá.
Poistné v nezamestnanosti, ktoré je súčasťou odvodov, ide do jedného z fondov poisťovne s podobným menom. Peniaze z tohto fondu Sociálna poisťovňa používa na vyplácanie podpôr.
Zvyšné peniaze boli použité na finančnú výpomoc na krytie dôchodkových dávok, pretože dôchodkový fond, z ktorého sa vyplácajú penzie, je pre zavedenie druhého piliera dlhodobo stratový. So súhlasom dozornej rady riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhoduje, či na dôchodky použije aj peniaze, ktoré boli podľa zákona vyzbierané na iný účel.
Peniaze v nezamestnaneckom fonde by bez problémov mali stačiť na predĺženie podpory nezamestnanosti v roku 2010. Zvyšok peňazí znovu pravdepodobne poputuje na dôchodky.
Ministerstvo práce okrem dlhšieho obdobia poberania podpory navrhuje aj jednoduchší prístup. V súčasnosti podporu dostávajú tí, ktorí odpracovali z posledných štyroch rokov aspoň tri (platili odvody do Sociálnej poisťovne). Podľa novej legislatívy stačí mať odpracované aspoň dva roky z posledných troch rokov. Táto zmena by mala platiť iba dočasne počas roka 2010.
Zamestnanosť reaguje na ekonomiku oneskorene
25. 9. 2009
Očakávané oživenie slovenskej ekonomiky v budúcom roku pokles miery nezamestnanosti, ktorá v lete už prekročila úroveň 12 %, neprinesie. Pre TASR to povedal hlavný analytik Volksbank Slovensko. Dôvodom je, že hospodárska výkonnosť sa v tomto roku oslabila výraznejšie, než pokles zamestnanosti, čo spôsobilo reálny pokles produktivity. Ukazuje sa, že vývoj zamestnanosti reaguje na zhoršenie situácie v reálnej ekonomike s oneskorením.
Podľa analytika ani na budúci rok nebude kľúčovou otázkou či sa dočkáme znova kladných čísel, ale či pôjde o expanziu dostatočne silnú na to, aby ju pocítil aj trh práce. Trochu zjednodušene možno povedať, že firmy sú schopné, napríklad využitím modernejších technológií a pracovných postupov, dosiahnuť mierne zvýšenie výkonnosti aj zlepšením produktivity práce, teda aj bez toho, aby naberali nových zamestnancov.
Na základe doterajších makroekonomických štatistík sa dá odvodiť, že v zlepšenie možno dúfať pri medziročnom reálnom raste prevyšujúcom aspoň 3 %.
V posledných mesiacoch na Slovensku pribúdajú odvetvia, kde sa oživil záujem o nových zamestnancov a rastie v nich priemyselná produkcia. Výhody eurového Slovenska po rafinácii ropy a výrobe elektrických, počítačových a optických výrobkov v júli objavili aj nadnárodné koncerty z farmaceutického priemyslu. To,či pôjde o rast trvalý, bude závisieť od udržania zdravia verejných financií a sprievodného najvyššieho ratingu v regióne a od udržania a posilnenia priaznivého pre podnikanie a investície. Ide o dve najdôležitejšie protikrízové opatrenia aj pre slovenský trh práce.
(Zdroj: HNONLINE, AKTUALNE)
Tak ako sa finančná kríza zmenila na hospodársku, môže sa premeniť aj na sociálnu
25. 9. 2009
Pesimizmus vzbudzuje realita, že počet poberateľov dávky v nezamestnanosti sa za ostatný rok takmer zdvojnásobil, viac je aj ľudí závislých od dávky v hmotnej núdzi. Faktom však je, že z približne sto eur mesačne možno iba ťažko vyžiť. A už vôbec sa z takejto sumy nedá platiť napríklad hypotéka.
Problémy majú i ľudia, ktorí prácu majú. Mnohí z nich v osobnom či rodinnom finančnom pláne počítali napríklad s pravidelnými odmenami alebo trinástym platom. Tieto peniaze možno v tomto roku nedostanú.
Nie je preto vylúčené, že hoci sa zdá, že kolotoč problémov už pomaly brzdí, sa, naopak, iba začína roztáčať. Štát, ktorý má byť podľa premiéra R. Fica predovšetkým sociálny, zatiaľ vyčkáva. Pozitívom je, že sa čoraz viac sa začína uvažovať o predĺžení obdobia vyplácania podpory v nezamestnanosti o dva mesiace. Aj keď toto opatrenie môže v niektorých prípadoch znižovať motiváciu ľudí nájsť si prácu a urobiť si osem mesiacov prázdnin, ako dočasné protikrízové opatrenie môže znamenať pre desaťtisíce ľudí schopnosť platiť svoje záväzky. Ak by situácia vyústila do takéhoto štádia, z veľkého množstva osobných tragédií sa môže stať veľký problém aj pre banky, firmy a celú ekonomiku.
Možné je, že zosilnenie sociálnej siete nakoniec potrebné nebude a ekonomika – vrátane trhu práce – sa spamätá skôr, než títo ľudia vyčerpajú úspory. Istí si tým však byť nemôžeme. Lebo, ako sa hovorí, lepšie je byť pripravený než prekvapený.
V nemocniciach sa mzdy zatiaľ zvyšovať nebudú
24. 9. 2009
Podľa prezidenta Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Mariana Petku by zvyšovanie miezd v malých nemocniciach znamenalo ich húfnu likvidáciu. Náklady na platy by sa zvýšili až o jednu tretinu.
Vyššie finančné ohodnotenie pracovníkov zdravotníckych zariadení by si vyžiadalo okolo 85 % celého rozpočtu. Nebolo by z čoho liečiť pacientov. Prezident ANS zopakoval, že kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa s odborármi považujú za neuzavretú a v budúcnosti sa ňou preto nebudú riadiť.
Podľa rozhodnutia rozhodcu by mzdy v malých nemocniciach mali rásť o približne 8, respektíve 6 %.
Zvyšovanie bolo nariadené v dvoch etapách. K 1. septembru tohto roka a k začiatku marca budúceho roka. Zdravotnícki pracovníci si mali polepšiť o 4 % a nezdravotnícki o 3 %. Uvedené závery odborári privítali, už pri ich zverejnení však hovorili o obavách z ich dodržiavania.
Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb so zdravotníckymi zariadeniami o zvyšovaní miezd rokoval už od júna uplynulého roka. Pôvodne odborári žiadali, aby si zdravotnícki pracovníci prilepšili o 10 % a nezdravotnícki o 7 %. Začiatkom februára však pripustili, že sú ochotní svoje požiadavky obmedziť.
Prepad miezd v zdravotníctve však odmietli. Zvýšenie ohodnotenia zamestnancov nemocníc malo podľa nich kopírovať aspoň infláciu. Mzdy v zdravotníctve sa naposledy zvyšovali v roku 2008. S fakultnými nemocnicami sa odborári dohodli na 10-percentnom raste od 1. februára vlaňajšieho roka.
Pri menších zdravotníckych zariadeniach bola situácia komplikovanejšia. Asociácia nemocníc Slovenska opakovane deklarovala, že na rast miezd nemá dostatok finančných prostriedkov. Na základe toho sa rokovania presunuli pred sprostredkovateľa a v máji 2008 pred rozhodcu, ktorý napokon rozhodol o navýšení miezd o 7 % od začiatku júna minulého roku.