Orgány štátnej správy
25. 6. 2021
Slovenská republika patrí medzi niekoľko krajín EÚ, ktoré ešte neposkytujú nadmerne zadlženému obyvateľstvu bezplatné dlhové poradenstvo.
Analýzy z činnosti dlhových poradní v rôznych krajinách ukázali, že každé euro vložené štátom do fungovania bezplatného dlhového poradenstva prináša návratnosť 3 až 5,30 eur dôsledkom zníženia sociálnych dávok pre nadmerne zadlžených, zvýšenia miery ich zamestnanosti, prijatím dlhodobého (stabilného) a lepšie plateného zamestnania klientom (dôsledkom eliminácie jeho obáv z exekúcie jeho príjmov a pod.). Zároveň zahraničné analýzy ukazujú, že vybudovanie naozaj prepracovaných a kvalitných procesov dlhového poradenstva (najmä s dôrazom na emaily a chatbot) umožňuje následne znížiť náklady poskytovania dlhového poradenstva na jednu tretinu, čo si však vyžaduje nastavenie myslenia klientov tak, aby tieto metódy poradenstva akceptovali. Výskumy z Veľkej Británie ukazujú, že s dlhovým poradenstvom je celkovo spokojná veľká väčšina klientov (61% deklaruje, že im dlhové poradenstvo pomohlo oddlžiť sa, 85% deklaruje, že získali užitočné informácie). Staršie výskumy z Nemecka poukazujú na fakt, že suma dlhov klientov klesla celkovo až o 33%.
Nadmerné zadlženie (stav, kedy jednotlivec alebo domácnosť už ďalej nedokáže sám/sama manažovať svoje dlhy a splácať ich, pričom často upadá do dlhovej špirály a následne aj do exekúcie, či osobného bankrotu a dostáva sa svojimi postojmi do následnej sociálnej izolácie), vzniká najmä v dôsledku straty príjmu zo zamestnania, podnikania, ako následok rozvodu, separácie alebo ako následok choroby svojej či člena domácnosti, ktorá si buď vyžaduje nákladné liečenie alebo si vyžaduje mieru starostlivosti o chorého, ktorá neumožňuje zotrvať v zamestnaní či podnikaní. Je preto potrebné utvoriť podmienky na preventívne opatrenia vzniku nadmerného zadlženia obyvateľstva a intervencie v prípade, ak už nadmerné zadlženie vzniklo, konkrétne na realizáciu aktivít zameraných na poskytovanie bezplatného dlhového poradenstva. Cieľom tohto špecifického poradenstva je tiež pomôcť jednotlivcovi zmeniť jeho celkové postoje, správanie, úroveň jeho individuálnej finančnej gramotnosti a rozpočtovej zodpovednosti tak, aby opakovaniu nadmerného zadlženia aktívne predchádzal. Hoci je zrejmé, že toto sa nepodarí vo všetkých prípadoch a pre určité percento klientov bude poradenstvo ukončené neúspechom buď preto, lebo úroveň ich zadlženia a potenciál príjmov nedávajú žiaden výhľad na primerané zníženie zadlženia, alebo kvôli jeho postojom, keď si ani pri maximálnej snahe poradcu klient neuvedomuje rozsah a obsah svojho problému a nespolupracuje s poradcom.
K
Ministerstvo meralo administratívnu záťaž podnikateľov
23. 10. 2009
Podnikatelia kritizujú byrokraciu, do ktorej ich nútia zákony. Firmy sa zhodujú, že administratíva im uberá čas aj peniaze a niekedy je nezmyselná. Podľa prieskumu ministerstva hospodárstva, ktorý urobilo medzi tisíckou malých a stredných firiem a živnostníkov, je takmer každé desiate euro administratívnych nákladov zbytočné.
Ministerstvo hospodárstva sľubuje, že zbytočností by malo ubudnúť. Záťaž chce do dvoch rokov znížiť o štvrtinu, čo vyplýva z cieľov Európskej únie.
Zbytočné náklady vznikajú napr. pri duplicitných hláseniach, ktoré by nemuseli byť, ak by úrady boli medzi sebou prepojené. Pomohlo by, keby sa zrušila povinnosť hlásiť preddavky na poistenie či dane, zjednotenie tlačív a termínov, povinnosť hlásiť výkon práce v zahraničí i keď napríklad ide o jednodňovú cestu zamestnanca, povinnosť pracovnej zdravotnej služby v obchodných organizáciách, kde pracovníci nie sú v rizikových podmienkach atď.
Rezervy sú aj v informatizácii verejnej správy, bežne zatiaľ nefunguje zaručený elektronický podpis a pod.
Podnikateľov zaťažujú najmä zákony o dani z príjmu, dani z pridanej hodnoty, o spotrebných daniach, sociálnom a zdravotnom poistení.
Zvýšenie spotrebnej dane z liehu
22. 10. 2009
Od marca budúceho roka na Slovensku zdražie tvrdý alkohol. Parlament dnes zvýšenie sadzby spotrebnej dane z liehu schválil, čo by malo štátu v najbližších rokoch priniesť dodatočné desiatky miliónov eur. V budúcnosti sa zmenia tiež pravidlá distribúcie alkoholu. Predávať ho budú môcť len veľkoobchodníci so špeciálnou licenciou.
Základná sadzba spotrebnej dane z liehu stúpne od marca na 1080 € (32.536,08 Sk) za hektoliter zo súčasných 939,38 € (28.299,76 Sk). Ak predajcovia zvýšenie sadzby dane premietnu do cien, pollitrová fľaša 40-percentného alkoholu by mohla zdražieť o zhruba 33 centov (asi desať korún).
Na Slovensku sa zdaňovanie liehu nemenilo od roku 2006. Poslanci odsúhlasili aj zavedenie evidencie výrobných zariadení v liehovarníckych závodoch, čo by v budúcnosti malo zabrániť nelegálnej produkcii liehu. Údaje budú zbierať colné úrady SR. Novela zákona počíta aj s povinnými licenciami na predaj alkoholu pre veľkoobchodníkov, ktorí budú od roku 2011 potrebovať špeciálne povolenie.
Malí obchodníci a krčmy licencie potrebovať nebudú. Alkohol však budú môcť nakupovať len od veľkých predajcov s povolením. Cieľom opatrenie je zabrániť predaju "čierneho" alkoholu.
(Zdroj: TOPKY, SITA, ČTK)
Vláda rozhodla o zvýšení minimálnej mzdy
21. 10. 2009
Vládny kabinet dnes schválil zvýšenie minimálnej mzdy v budúcom roku o 4,1 %. Ide teda o nižší rast, ako predpokladal návrh rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny. Minimálna mzda sa od januára 2010 zvýši zo súčasných 295,50 € (8902,23 Sk) na 307,70 € (9269,77 Sk). Ministerstvo pôvodne navrhovalo zvýšenie minimálnej mzdy o 8,1 %.
O zvýšení minimálnej mzdy rokovali sociálni partneri od augusta tohto roka niekoľkokrát. K spoločnému stanovisku však nedospeli ani na jednom stretnutí. Odborári trvali na valorizácii o zákonom stanovených 8,1 %, kým zamestnávatelia považujú takýto rast za likvidačný. Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) trvali na ponechaní minimálnej mzdy na úrovni tohto roku, teda 295,50 € (8902,23 Sk).
Keďže medzi sociálnymi partnermi nedošlo ku konsenzu, kabinet direktívne stanovil rast minimálnej mzdy o 4,1 %. Pôvodný návrh rastu minimálnej mzdy podľa zákonného mechanizmu o 8,1 % vláda rozdelila na dve obdobia, roky 2010 a 2011. Ak nebude dohodnutá minimálna mzda na úrovni sociálnych partnerov, v roku 2011 bude ďalšie zvýšenie o ďalšie 4 % nad rámec minimálnej mzdy, ktorá bude stanovená.
Zvýšenie dane z liehu
13. 10. 2009
Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pri prerokúvaní noviel zákonov o spotrebných daniach prijal na dnešnom rokovaní odporúčanie zvýšiť daň z liehu.
Zvýšenie spotrebnej dane z liehu nebude ohrozovať dopyt na samotnom slovenskom trhu, pretože zo všetkých krajín V4 sme mali najnižšiu spotrebnú daň na lieh.
Aj keď sa zvýšením dane SR dostáva pred Maďarsko, ešte stále je za ČR a Poľskom.
Pri dani z piva, vína, tabaku a tabakových výrobkov a minerálnych olejov sa do slovenských zákonov len zavádza transpozícia európskych predpisov, aby sa znížila administratívna náročnosť pri preprave tovarov. Tento krok by mal prispieť k zníženiu používania papierových formulárov a zvýšeniu miery elektronickej komunikácie.