Miestne dane a poplatky za stavebné pozemky
17. 2. 2025
Miestne dane a poplatky upravuje zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
Na účely zákona o miestnych daniach sa za stavebný pozemok považuje pozemok uvedený v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere až do vydania kolaudačného osvedčenia k stavbe, ktorá je predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2, alebo stavbe s bytmi a nebytovými priestormi v bytovom dome, ktoré sú predmetom dane z bytov podľa § 14. Celkovú výmeru stavebného pozemku tvoria parcely, ktorých parcelné čísla sú uvedené v rozhodnutí o stavebnom zámere v deň jeho právoplatnosti. Na celkovú výmeru stavebného pozemku nemá vplyv, ak po právoplatnosti rozhodnutia o stavebnom zámere došlo k rozdeleniu stavebného pozemku geometrickým plánom.
Stavebným pozemkom nie je pozemok uvedený v ohlásení drobnej stavby, v ohlásení stavebnej úpravy alebo v rozhodnutí o stavebnom zámere na zmenu dokončenej stavby. Pozemok, na ktorý bolo vydané rozhodnutie o stavebnom zámere sa na účely tohto zákona nepovažuje za stavebný pozemok, ak overovacia doložka k projektu stavby stratila platnosť a súčasne sa nezačalo s uskutočňovaním stavebných prác podľa overeného projektu stavby. Stavebným pozemkom nie je parcela uvedená v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere, ktorá je vo vlastníctve inej osoby ako osoby, ktorej bolo vydané právoplatné rozhodnutie o stavebnom zámere, ak sa na tejto parcele bude zhotovovať len inžinierska stavba k stavbe podľa § 10 ods. 2 alebo podľa § 14 zákona o miestnych daniach.
Dochádza k negatívnemu vymedzeniu stavebného pozemku na účely dane z nehnuteľností. Za stavebný pozemok sa nebude považovať pozemok, na ktorom sa realizuje drobná stavba, zmena stavby, prístavba alebo nadstavba. Ak rozhodnutie o povolení stavby stratí platnosť a zároveň sa nezačali stavebné práce na pozemku, taký pozemok tiež nebude stavebným ďalej pozemkom a zaradí sa na účely dane z pozemkov podľa evidencie v katastri nehnuteľností. Ak v rozhodnutí o povolení stavby bude uvedený aj pozemok (parcela) vo vlastníctve inej osoby ako osoby stavebníka a na tomto pozemku budú realizované len inžinierske stavby, pozemok sa na účely dane z nehnuteľností nebude považovať za stavebný pozemok.
Tiež sa spresnila definícia stavby na bývanie v súvislosti so zmenou pojmov podľa novej stavebnej legislatívy. Za stavbu na bývanie sa bude považovať bytová budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy všetkých podlaží určená a vhodná na trvalé bývanie a takou stavbou bude aj rodinný dom určený na trvalé bývanie, ktorý má najviac tri byty. Aby neboli bytové budovy s najviac troma bytmi a rodinné domy s najviac troma bytmi zdaňované v režime dane z bytov, ustanovuje sa lex specialis podmienka zdanenia stavieb na bývanie s najviac troma bytmi priamo v zákone o miestnych daniach. Navrhovaným doplnením sa zabezpečí, že všetky bytové budovy s najviac troma bytmi a rodinné domy s najviac troma bytmi budú zdanené ako stavba na bývanie a bytové budovy s najmenej štyrmi bytmi budú zdanené v režime dane z bytov a nebytových priestorov.
K
Skladba mesačného výkazu na sociálne poistenie
29. 4. 2022
Z dôvodu zavedenia inštitútu skrátenej práce bol od 1. 3. 2022 ustanovený nový druh poistného na sociálne poistenie, tzv. poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce (PFP).
Poistné je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca v pracovnom pomere alebo na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu.
V prípade iných zamestnancov (na ktorých sa podpora v čase skrátenej práce nevzťahuje, napr. dohodári, výkon funkcie konateľa, poslanca obecného zastupiteľstva apod.) k žiadnej zmene v sociálnom poistení nedochádza a zamestnávateľ poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce za týchto zamestnancov neplatí a nevykazuje.
Rozsah sociálneho poistenia upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“, ktorý definuje druhy (subsystémy) sociálneho poistenia. Podľa § 128 zákona o sociálnom poistení sú platitelia poistného povinní vykazovať a odvádzať poistné od 1. 3. 2022 na:
• nemocenské poistenie (ďalej aj „NP“),
• dôchodkové poistenie (ďalej aj „DP“), ktoré sa člení na starobné poistenie a invalidné poistenie,
• poistenie v nezamestnanosti (ďalej aj „PvN“),
• garančné poistenie (ďalej aj „GP“), ak je zamestnávateľ povinne garančne poistený,
• úrazové poistenie (ďalej aj „ÚP“),
• do rezervného fondu solidarity (ďalej aj „RfS“),
• poistné na financovanie podpory (ďalej aj „PFP“), ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca v pracovnom pomere a v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu.
Zamestnávateľ, ktorý bude platiť PFP, rozdelí poistné medzi PvN a PFP a to sadzbou 0,5 % na PvN a sadzbou 0,5 % na PFP. Jednotlivé sumy poistného vrátane nového poistného na financovanie podpory sa zaokrúhľujú podľa § 129 ods. 2 zákona o sociálnom poistení na najbližší eurocent nadol a vykazujú sa v mesačnom výkaze poistného.
K
Zrušenie kategórie zamestnancov s odvodovou úľavou
29. 4. 2022
Od 1. 3. 2022 sa na základe zákona č. 215/2021 Z. z. zrušila kategória zamestnancov s odvodovou úľavou.
Ide o kategóriu zamestnanca podľa § 11 ods. 7 písm. v) zákona o zdravotnom poistení v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorý pred vznikom tohto právneho vzťahu bol dlhodobo nezamestnaným občanom, alebo ktorý ku dňu vzniku tohto právneho vzťahu mal trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a z dôvodu jeho vzniku bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Zamestnanci s odvodovou úľavou boli v registri zdravotnej poisťovne evidovaní pod kódom 2, a súčasne kódom 1W. Počas obdobia uplatňovania odvodovej úľavy platil preddavky na poistné štát, a nie zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykazoval údaje o zamestnancoch v mesačnom výkaze v osobitnom režime. Nakoľko je odvodová úľava k 28. 2. 2022 ako inštitút zrušená, zamestnávateľ bol povinný ukončiť registráciu zamestnanca pod kódom 1W, a títo zamestnanci budú vykazovaní na účely zdravotného poistenia „ako plnohodnotní zamestnanci”, t. j. len pod kódom 2.
K
Zmeny vo výkazoch poistného
25. 4. 2022
Od 1. 3. 2022 nadobudla účinnosť novela č. 480/2021 Z. z. zákona č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce, ktorý upravuje nový inštitút tzv. Kurzarbeit na Slovensku.
Vznik nového právneho predpisu ako samostatného a stabilného zákona vyplynul z priebehu ekonomickej krízy v dôsledku pandémie spôsobenej šírením ochorenia COVID-19 a tiež zo skúseností spojených s využívaním štátnej podpory vo forme tzv. „Prvej pomoci“. V súvislosti so schválenými legislatívnymi zmenami dochádza aj k úprave vykazovania preddavkov na poistné na zdravotné poistenie a vykazovania poistného na sociálne poistenia.
V súvislosti so zavedením koncepcie skrátenej práce došlo od 1. 1. 2022 k úprave položiek mesačného výkazu preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie a k následnej úprave elektronickej dávky 514, čo má priamy dopad na vykazovanie preddavkov na poistné na zdravotné poistenie. Do výkazu bolo doplnené vykazovanie nového údaju „vymeriavací základ zamestnávateľa pri poskytnutí podpory v čase skrátenej práce“, nakoľko podľa § 13 ods. 18 zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom od 1. 3. 2022 môže Vláda SR nariadením vlády ustanoviť obdobie, počas ktorého zamestnávateľ, ktorému sa poskytuje podpora v čase skrátenej práce z dôvodu vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu, výnimočného stavu alebo mimoriadnej okolnosti, nemá povinnosť platiť poistné v rozsahu ustanovenom nariadením vlády SR.
Nové vzory výkazov sú zverejnené na stránke Ministerstva zdravotníctva SR: https://www.health.gov.sk/?poistne-2022.
K
Povinné údaje v prílohe mesačného výkazu preddavkov na poistné
25. 4. 2022
Od 1. 3. 2022 je zamestnávateľ povinný uvádzať v prílohe mesačného výkazu preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie:
• celkovú výšku príjmu, na ktorého vyplatenie vznikol zamestnancovi nárok,
• celkovú výšku príjmu pre uplatnenie odpočítateľnej položky,
• celkovú výšku ďalších príjmov,
• celkovú výšku uplatnenej odpočítateľnej položky,
• sumu plnenia oslobodeného od platenia poistného, t. j. sumu letného a vianočného platu oslobodeného od platenia poistného (len v príde spätných opráv za obdobie od do),
• vymeriavací základ zamestnanca,
• sadzbu a výšku preddavku na poistné za zamestnanca a za zamestnávateľa, a výšku celkového preddavku na poistné
• vymeriavací základ zamestnávateľa pri poskytnutí podpory v čase skrátenej práce; ide o povinnú položku, ktorá sa použije, ak sa zamestnávateľovi poskytuje podpora v čase skrátenej práce a na základe nariadenia vlády SR zamestnávateľ nemá povinnosť platiť preddavky na poistné za zamestnanca v určenom rozsahu. Podľa poučenia sa do novej položky uvedie vymeriavací základ zamestnávateľa, ktorý sa vypočíta ako rozdiel celkovej výšky príjmu zamestnanca a poskytnutej podpory v čase skrátenej práce; pri vyplnení položky platia nasledovné pravidlá:
- Položka „Vymeriavací základ zamestnávateľa pri poskytnutí podpory v čase skrátenej práce» nesmie byť menšia ako 0; platí pre riadny a opravný mesačný výkaz.
- Položka „Vymeriavací základ zamestnávateľa pri poskytnutí podpory v čase skrátenej práce» nesmie byť väčšia ako je „Celkový príjem zamestnanca“; platí pre všetky druhy mesačných výkazov.
- Položka „Vymeriavací základ zamestnávateľa pri poskytnutí podpory v čase skrátenej práce“ nebude vstupovať do výpočtu odvodovej odpočítateľnej položky.
K