Miestne dane a poplatky za stavebné pozemky
17. 2. 2025
Miestne dane a poplatky upravuje zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
Na účely zákona o miestnych daniach sa za stavebný pozemok považuje pozemok uvedený v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere až do vydania kolaudačného osvedčenia k stavbe, ktorá je predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2, alebo stavbe s bytmi a nebytovými priestormi v bytovom dome, ktoré sú predmetom dane z bytov podľa § 14. Celkovú výmeru stavebného pozemku tvoria parcely, ktorých parcelné čísla sú uvedené v rozhodnutí o stavebnom zámere v deň jeho právoplatnosti. Na celkovú výmeru stavebného pozemku nemá vplyv, ak po právoplatnosti rozhodnutia o stavebnom zámere došlo k rozdeleniu stavebného pozemku geometrickým plánom.
Stavebným pozemkom nie je pozemok uvedený v ohlásení drobnej stavby, v ohlásení stavebnej úpravy alebo v rozhodnutí o stavebnom zámere na zmenu dokončenej stavby. Pozemok, na ktorý bolo vydané rozhodnutie o stavebnom zámere sa na účely tohto zákona nepovažuje za stavebný pozemok, ak overovacia doložka k projektu stavby stratila platnosť a súčasne sa nezačalo s uskutočňovaním stavebných prác podľa overeného projektu stavby. Stavebným pozemkom nie je parcela uvedená v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere, ktorá je vo vlastníctve inej osoby ako osoby, ktorej bolo vydané právoplatné rozhodnutie o stavebnom zámere, ak sa na tejto parcele bude zhotovovať len inžinierska stavba k stavbe podľa § 10 ods. 2 alebo podľa § 14 zákona o miestnych daniach.
Dochádza k negatívnemu vymedzeniu stavebného pozemku na účely dane z nehnuteľností. Za stavebný pozemok sa nebude považovať pozemok, na ktorom sa realizuje drobná stavba, zmena stavby, prístavba alebo nadstavba. Ak rozhodnutie o povolení stavby stratí platnosť a zároveň sa nezačali stavebné práce na pozemku, taký pozemok tiež nebude stavebným ďalej pozemkom a zaradí sa na účely dane z pozemkov podľa evidencie v katastri nehnuteľností. Ak v rozhodnutí o povolení stavby bude uvedený aj pozemok (parcela) vo vlastníctve inej osoby ako osoby stavebníka a na tomto pozemku budú realizované len inžinierske stavby, pozemok sa na účely dane z nehnuteľností nebude považovať za stavebný pozemok.
Tiež sa spresnila definícia stavby na bývanie v súvislosti so zmenou pojmov podľa novej stavebnej legislatívy. Za stavbu na bývanie sa bude považovať bytová budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy všetkých podlaží určená a vhodná na trvalé bývanie a takou stavbou bude aj rodinný dom určený na trvalé bývanie, ktorý má najviac tri byty. Aby neboli bytové budovy s najviac troma bytmi a rodinné domy s najviac troma bytmi zdaňované v režime dane z bytov, ustanovuje sa lex specialis podmienka zdanenia stavieb na bývanie s najviac troma bytmi priamo v zákone o miestnych daniach. Navrhovaným doplnením sa zabezpečí, že všetky bytové budovy s najviac troma bytmi a rodinné domy s najviac troma bytmi budú zdanené ako stavba na bývanie a bytové budovy s najmenej štyrmi bytmi budú zdanené v režime dane z bytov a nebytových priestorov.
K
Minimálna mzda pre rok 2022
25. 1. 2022
Dňa 7. 10. 2021 bolo vydané Oznámenie MPSVR SR č. 352/2021 Z. z., z ktorého vyplýva minimálna mzda na rok 2022.
Minimálna mzda na rok 2022 je:
• 646 € [57 % z 1 133 € = 646,81 € po zaokrúhlení na celé euro nahor 646 €] v prípade zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou.
• 3,713 € za každú hodinu odpracovanú zamestnancom, ktorého ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín (táto výška sa uplatní aj pre osoby pracujúce v právnom vzťahu dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru). Suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom predstavuje naďalej 1/174 zo sumy mesačnej minimálnej mzdy a zaokrúhľuje sa na tri desatinné miesta.
Minimálna mzda Rok 2021 Rok 2022 Rozdiel
Mesačná mzda 623 € 646 € 23 €
Hodinová mzda 3,580 € 3,713 € 0,133 €
(UPČ 40 hodín týždenne)
K
Zmeny v dovolenke od 1. 1. 2022
25. 1. 2022
Postavenie zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, vzniká zamestnancovi dňom, keď zamestnávateľovi písomne oznámil, že sa trvale stará o dieťa a zaniká dňom, keď sa zamestnanec prestal trvale starať a uvedené oznámil zamestnávateľovi.
Zánik trvalej starostlivosti o dieťa je zamestnanec povinný písomne oznámiť zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu.
S účinnosťou od 1. 1. 2022 podľa § 103 ods. 2 ZP platí: „Dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, a zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, je najmenej päť týždňov. Zamestnancovi, ktorý sa začne alebo prestane trvale starať o dieťa v priebehu kalendárneho roka, zvýšenie dovolenky za kalendárny rok podľa prvej vety nad rámec základnej výmery dovolenky podľa odseku 1 patrí v pomernom rozsahu určenom ako podiel počtu dní trvalej starostlivosti o dieťa v príslušnom kalendárnom roku a počtu dní kalendárneho roka.”
Účelom úpravy v ust. § 103 ods. 2 ZP je dopočítanie rozsahu výmery dovolenky za kalendárny rok (základná výmera + jej zvýšenie), a preto pri výpočte pomernej časti dovolenky a dovolenky za odpracované dni treba aplikovať rovnaký postup ako pri základnej výmere dovolenky, ktorá je v rozsahu 4 týždne. To znamená, že zamestnancovi, ktorý sa začne alebo prestane trvale starať o dieťa v priebehu roka, patrí zvýšenie dovolenky za kalendárny rok z dôvodu starostlivosti o dieťa nad rámec základnej výmery dovolenky (základná výmera predstavuje 4 týždne) v pomernom rozsahu určenom ako podiel počtu dní trvalej starostlivosti o dieťa v príslušnom kalendárnom roku (odo dňa oznámenia trvalej starostlivosti o dieťa zamestnávateľovi) a počtu dní kalendárneho roka:
D pomerný rozsah = DSTAROSTLIVOSŤ O DIEŤA,ROK × počet KD odo dňa oznámenia trvalej starostlivosti o dieťa / počet KD kalendárneho roka (konštanta 365 dní)
Zaokrúhľovanie pomernej časti zvýšenej sumy základnej výmery dovolenky z dôvodu preukázanej starostlivosti o dieťa je potrebné upraviť v internom predpise zamestnávateľa, nakoľko právna úprava ho neurčuje, príkladmo:
• do hodnoty 0,49 vrátane sa hodnota zaokrúhli smerom nahor na 0,5 (napr. 1,249 ~ 1,5)
• od hodnoty 0,51 vrátane sa hodnota zaokrúhli smerom nahor na celé číslo (napr. vrátane 0,93 ~ 1).
K
Motorová daň: novela odstránila pochybnosti
21. 1. 2022
Za rok 2021 sme zaregistrovali len niečo vyše 1 000 elektromobilov. A to aj napriek tomu, že majú nulovú daňovú sadzbu, vysvetľuje Juraj Ďuratný, daňový poradca a predseda Výboru pre dane a účtovníctvo Asociácie leasingových spoločností Slovenska.
Aktuálne zrejme žiadne. V minulosti možno boli nejaké pochybnosti u živnostníkov a samostatne zárobkovo činných osôb. Novela z roku 2020 tieto pochybnosti odstránila a zákon precizovala. Na uplatnenie dane z motorových vozidiel sú kľúčové dve skutočnosti. Prvou je evidencia vozidla v Slovenskej republike. Druhou je skutočné používanie vozidla na podnikateľské účely alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť. Samotný zákon v úvodných ustanoveniach uvádza, čo sa rozumie pod používaním vozidla na podnikanie. Je ním okrem iného účtovanie v jednoduchom alebo podvojnom účtovníctve, evidovanie vozidla v daňovej evidencii alebo uplatnenie výdavku spojeného s používaním vozidla.
V
Daňová brzda je dohodnutá, stačí ju prijať
18. 1. 2022
Ustanovenia ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktoré sa týkajú takzvanej daňovej brzdy, sú už dávnejšie dohodnuté so štátnym tajomníkom ministerstva financií Ľubošom Jančíkom a stačí ich prijať.
V televíznej relácii na TA3 V politike to v nedeľu povedal minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). Minister financií Igor Matovič (OĽANO) však dlhodobo daňovú brzdu odmieta. SaS dlhodobo podmieňuje prijatie tohto zákona práve zavedením stropu na zvyšovanie daní. "My sme sa dohodli so štátnym tajomníkom Jančíkom. Tá dohoda je vypracovaná aj na papieri, stačí ju prijať," povedal Sulík.
Minister zdôraznil, že pokiaľ vyšle svojich spolupracovníkov na akékoľvek rokovania, tak aj s kompetenciou, že vyrokované dohody platia.
Sulík odmietol, že zastropovanie daní by nemalo podporu žiadnych ekonómov a nie je súčasťou legislatívy iných štátov. Z domácich ekonómov podľa neho daňovú brzdu napríklad bývalý minister financií Ivan Mikloš, podobný zákon už platí v Austrálii a chystá sa ho prijať aj nová česká vláda.
Minister sa dotkol aj odškodnenie podnikateľov za štátne obmedzenia spôsobené pandémiou nového koronavírusu. Podporu podnikateľov nepovažuje za uzavretú, pretože podľa neho existujú skupinky podnikateľov, na ktorých sa doterajšie schémy nevzťahovali.
V