Miestne dane a poplatky za stavebné pozemky
17. 2. 2025
Miestne dane a poplatky upravuje zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
Na účely zákona o miestnych daniach sa za stavebný pozemok považuje pozemok uvedený v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere až do vydania kolaudačného osvedčenia k stavbe, ktorá je predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2, alebo stavbe s bytmi a nebytovými priestormi v bytovom dome, ktoré sú predmetom dane z bytov podľa § 14. Celkovú výmeru stavebného pozemku tvoria parcely, ktorých parcelné čísla sú uvedené v rozhodnutí o stavebnom zámere v deň jeho právoplatnosti. Na celkovú výmeru stavebného pozemku nemá vplyv, ak po právoplatnosti rozhodnutia o stavebnom zámere došlo k rozdeleniu stavebného pozemku geometrickým plánom.
Stavebným pozemkom nie je pozemok uvedený v ohlásení drobnej stavby, v ohlásení stavebnej úpravy alebo v rozhodnutí o stavebnom zámere na zmenu dokončenej stavby. Pozemok, na ktorý bolo vydané rozhodnutie o stavebnom zámere sa na účely tohto zákona nepovažuje za stavebný pozemok, ak overovacia doložka k projektu stavby stratila platnosť a súčasne sa nezačalo s uskutočňovaním stavebných prác podľa overeného projektu stavby. Stavebným pozemkom nie je parcela uvedená v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere, ktorá je vo vlastníctve inej osoby ako osoby, ktorej bolo vydané právoplatné rozhodnutie o stavebnom zámere, ak sa na tejto parcele bude zhotovovať len inžinierska stavba k stavbe podľa § 10 ods. 2 alebo podľa § 14 zákona o miestnych daniach.
Dochádza k negatívnemu vymedzeniu stavebného pozemku na účely dane z nehnuteľností. Za stavebný pozemok sa nebude považovať pozemok, na ktorom sa realizuje drobná stavba, zmena stavby, prístavba alebo nadstavba. Ak rozhodnutie o povolení stavby stratí platnosť a zároveň sa nezačali stavebné práce na pozemku, taký pozemok tiež nebude stavebným ďalej pozemkom a zaradí sa na účely dane z pozemkov podľa evidencie v katastri nehnuteľností. Ak v rozhodnutí o povolení stavby bude uvedený aj pozemok (parcela) vo vlastníctve inej osoby ako osoby stavebníka a na tomto pozemku budú realizované len inžinierske stavby, pozemok sa na účely dane z nehnuteľností nebude považovať za stavebný pozemok.
Tiež sa spresnila definícia stavby na bývanie v súvislosti so zmenou pojmov podľa novej stavebnej legislatívy. Za stavbu na bývanie sa bude považovať bytová budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy všetkých podlaží určená a vhodná na trvalé bývanie a takou stavbou bude aj rodinný dom určený na trvalé bývanie, ktorý má najviac tri byty. Aby neboli bytové budovy s najviac troma bytmi a rodinné domy s najviac troma bytmi zdaňované v režime dane z bytov, ustanovuje sa lex specialis podmienka zdanenia stavieb na bývanie s najviac troma bytmi priamo v zákone o miestnych daniach. Navrhovaným doplnením sa zabezpečí, že všetky bytové budovy s najviac troma bytmi a rodinné domy s najviac troma bytmi budú zdanené ako stavba na bývanie a bytové budovy s najmenej štyrmi bytmi budú zdanené v režime dane z bytov a nebytových priestorov.
K
Prvá pomoc pomohla udržať množstvo pracovných miest
8. 4. 2022
Prvá pomoc bola úspešná, vďaka nej sa podarilo udržať množstvo pracovných miest. Informoval o tom tlačový odbor Ministerstva financií na základe výsledkov analýzy Inštitútu finančnej politiky a Útvaru hodnoty za peniaze .
Analýza hodnotila efektivitu Prvej pomoci poskytovanej štátom pre podnikateľov a firmy počas pandémie. Do systému Prvej pomoci bolo na Slovensku investovaných do decembra 2021 takmer 2,2 miliardy eur, z toho v prvej vlne pandémie 481 miliónov eur.
Najvyšší počet podporených firiem bol podľa rezortu financií zo sektorov obchod, priemysel, ubytovacie a stravovacie zariadenia. Z hodnotenia tiež vyplýva, že najefektívnejším nástrojom bol tzv. kurzarbeit. Táto forma pomoci bola najúčinnejšia pre menšie zatvorené prevádzky a pre veľké firmy nad 250 zamestnancov.
Príspevky zabránili prepúšťaniu najmä v prípade, ak boli poskytnuté čo najskôr a na dlhšiu dobu ako dva mesiace. "Firmy, ktoré dostali pomoc počas prvých dvoch mesiacov pandémie a poberali ju najmenej tri mesiace, prepúšťali pri všetkých opatreniach v priemere menej ako firmy, ktoré pomoc dostali neskôr a trvala kratšie. Vplyv opatrení na prepúšťanie klesá a stráca na význame, ak bola pomoc poskytnutá neskôr a na kratšie obdobie," priblížilo Ministerstvo financii.
V
Náhradná starostlivosť o dieťa
5. 4. 2022
Cieľom novely zákona č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa je zvýšiť záujem o náhradnú starostlivosť, tak väčších súrodeneckých skupín ako aj zdravotne znevýhodnených detí, a to úpravou opakovaných príspevkov náhradným rodičom a podporou náhradných rodín.
Záujem budúcich potenciálnych náhradných rodičov o väčšie súrodenecké skupiny ako aj o deti so zdravotným znevýhodnením je veľmi nízky, pretože starostlivosť o takéto deti je omnoho náročnejšia. Zmenou zákona štát podporí náhradné rodiny, ktoré sa napriek náročnej starostlivosti rozhodnú starať o väčšie súrodenecké skupiny, resp. deti so zdravotným znevýhodnením.
Doteraz sa opakovaný príspevok náhradnému rodičovi zvyšoval len v prípade, že sa staral o tri a viac detí, ktoré sú súrodenci, a to len v rovnakej sume bez ohľadu na to, o koľko súrodencov sa náhradný rodič stará. Zmenou sa zvýšenie opakovaného príspevku náhradnému rodičovi poskytovať bude už aj pri starostlivosti o dvoch súrodencov a je odstupňované v závislosti od počtu súrodencov. Týmto sa podporia nie len náhradné rodiny, ktoré sa starajú o takéto súrodenecké skupiny, ale aj zachovávanie súrodeneckých väzieb.
Náhradný rodič, ktorý sa stará o dieťa, ktoré je zdravotne znevýhodnené a považuje sa za občana s ťažkým zdravotným postihnutím, má nárok na osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi. Tento sa v súčasnosti poskytuje v sume 0,8-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa, t. j. vychádzajúc z predpokladanej valorizácie platných súm životného minima od 1. 7. 2022 v sume 83 eur. S ohľadom na to, že starostlivosť o deti s ťažkým zdravotným postihnutím je mimoriadne náročná a s cieľom, aby jej takéto deti mali väčšiu šancu získať náhradnú rodinu, sa novelou zákona zvyšuje tento príspevok až o dvojnásobok súčasnej sumy, teda na sumu 2,4-násobok sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa, t. j. vychádzajúc z predpokladanej valorizácie platných súm životného minima od 1. 7. 2022 249 eur. V súčasnosti je v systéme 60 detí s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sú zverené do náhradnej starostlivosti, a náhradným rodičom sa na ne poskytuje osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi.
K
Nový príspevok dieťaťu na úhradu zvýšených výdavkov
5. 4. 2022
Cieľom novely zákona č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa je zaviesť nový príspevok dieťaťu na úhradu zvýšených výdavkov, ktorý by bol poskytovaný aj opakovane pri rôznych mimoriadnych životných situáciách, napríklad ak je dieťa mimoriadne umelecky alebo športovo nadané a v tejto súvislosti má náhradná rodina zvýšené výdavky.
Poskytovať sa bude tento príspevok v sume maximálne 500 eur ročne na každé dieťa zverené do náhradnej starostlivosti, pričom táto suma nemusí byť poskytnutá jednorazovo, ale napríklad aj v dvoch alebo troch čiastkach, maximálne však do sumy 500 eur za kalendárny rok.
Vytvorí sa aj príspevok na podporu celoživotného vzdelávania náhradných rodičov za účelom zvyšovania kvality poskytovanej starostlivosti deťom v náhradnej starostlivosti. Príspevok sa bude poskytovať v sume maximálne 100 eur ročne pre každého náhradného rodiča. Rovnako ako pri návrhu príspevku dieťaťu na úhradu zvýšených výdavkov, aj príspevok na vzdelávanie by nemusel byť vyčerpaný jednorazovo.
Ďalšou zmenou je sprístupnenie náhradného výživného určeného pre siroty, ktorým nevznikol nárok na sirotský dôchodok, aj pre deti, ktoré sú umiestnené v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže.
Ďalšie úpravy sa týkajú precizovania ustanovení vyplývajúce z aplikačnej a interpretačnej praxe, napr. vypustenie ustanovení týkajúcich sa výplaty výživného a ich presunutie do zákona o náhradnom výživnom, čím sa jasne zadefinuje, čo je opakovaný príspevok dieťaťu a čo je výživné pre dieťa.
K
Poľsko chce znížiť daň z príjmu na 12 percent
25. 3. 2022
Poľsko chce od 1. júla znížiť daň z príjmu fyzických osôb zo 17 na 12 percent. Zmena by sa mala dotknúť dôchodcov aj ľudí pracujúcich na plný úväzok, informujú dnes poľské médiá. Návrh vypracovalo ministerstvo financií, ktoré tak reaguje na ekonomické dopady vojny na Ukrajine. Ročné náklady na chystané daňové zmeny sa odhadujú na 15 miliárd zlotých (3 100 000 eur).
Reforma sa bude týkať príjmov do výšky 120.000 zlotých (asi 25 000 eur). Zahrnie príjmy zamestnancov, ale aj dôchodcov a podnikateľov, uviedol server Business Insider.
Nedávno zavedené daňové úľavy pre strednú triedu, ktoré čelili kritike za prílišnú komplexnosť, ale budú zrušené. Ľudia, ktorí platia 19 percentnú paušálnu daň, si však nanovo budú môcť zo základu dane odpočítať poistné na zdravotnú starostlivosť.
Zmeny, ktoré ministerstvo financií predložilo na konzultácie, vstúpia do platnosti od budúceho roka, ale budú uplatnené spätne od 1. júla tohto roka. Z návrhu by podľa ministerstva malo mať prospech takmer 13 miliónov daňovníkov.
Poľský premiér Mateusz Morawiecki na dnešnej tlačovej konferencii povedal, že pandémia a vojna na Ukrajine majú na poľskú ekonomiku tvrdé dopady. Podľa neho prichádzajú ťažké časy, a vláda preto pripravila "antiputinovský štít", ktorý má Poliakov chrániť pred následkami vojny prejavujúcimi sa aj vysokými cenami surovín a potravín.
V