Exekučné zrážky pri preddavku a časti mzdy
2. 9. 2024
Ak zamestnávateľ - platiteľ mzdy, vypláca mesačnú mzdu po častiach, zákon mu umožňuje zrážky zo mzdy primerane vykonať aj z časti mzdy. Zamestnávateľ odvedie zrážky správcovi dane po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.
Ak sa daňový exekučný príkaz doručí zamestnávateľovi - platiteľovi mzdy, po tom, keď bola časť mesačnej mzdy zamestnancovi – t. j. daňovému dlžníkovi, vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby zamestnanec - daňový dlžník, mal za celý kalendárny mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená.
V prípade, ak sa preddavok na mzdu vypláca za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítaného mesačného preddavku sa zamestnancovi - daňovému dlžníkovi, vykonávajú zrážky. Mzda zamestnanca za uplynulý kalendárny rok sa pritom rozpočíta na jednotlivé mesiace. Z mesačnej mzdy sa vypočítavajú s konečnou platnosťou zrážky a správcovi dane sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali daňovému dlžníkovi zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa z preddavkov správcovi dane už vyplatili. V prípade, ak sa vypláca mzda za niekoľko mesiacov naraz, treba vypočítať zrážky za každý kalendárny mesiac osobitne. Rovnaký postup platí v zmysle § 106 ods. 5 daňového poriadku aj pri vyplácaných preddavkoch členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac.
V praxi môže, samozrejme, nastať situácia, že zamestnanec - daňový dlžník, poberá mzdu od niekoľkých platiteľov súčasne. V takýchto prípadoch sa daňový exekučný príkaz na zrážky zo mzdy vzťahuje na všetky jeho mzdy.
Ak správca dane prikazuje vykonať daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy viacerým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. V prípade, ak by príjem daňového dlžníka nedosahoval ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľovi mzdy daňový poriadok ustanovuje povinnosť túto skutočnosť oznámiť správcovi dane. Následne správca dane určí, akú časť základnej sumy je každý platiteľ mzdy povinný zrážať.
K
13. dôchodok
29. 2. 2020
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony bol schválený, čaká už len na podpis prezidentky SR.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky dlhodobo deklarovalo zámer postupnej transformácie vianočného príspevku na 13. dôchodok. V súlade s touto ambíciou sa navrhol zrušiť vianočný príspevok a zadefinovala sa nová dôchodková dávka – 13. dôchodok.
Nárok na 13. dôchodok budú mať v zásade všetci poberatelia dôchodku vyplácaného Sociálnou poisťovňou, bez ohľadu na výšku dôchodku.
Suma 13. dôchodku sa navrhuje vo výške priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky vykázanej Sociálnou poisťovňou k 31. decembru kalendárneho roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa určuje suma 13. dôchodku. To znamená, že napr. poberateľovi sólo starobného dôchodku sa vyplatí 13. dôchodok v sume zodpovedajúcej priemernej mesačnej sume starobného dôchodku. V prípade, ak bude mať poistenec nárok na viacero dôchodkových dávok, vyplatí sa len jeden 13. dôchodok, a to ten, ktorého suma je najvyššia.
Financovanie 13. dôchodku bude s výnimkou sociálneho dôchodku a invalidného dôchodku z mladosti financované zo základných fondov starobného poistenia a invalidného poistenia.
Nižšiu DPH na potraviny si Slováci veľmi nevšimli
26. 2. 2020
Pokles sadzby z 20 na 10 percent stlačil ceny len nepatrne nižšie.
Jablká, zemiaky či bryndza. Aj na tieto potraviny platí od nového roka znížená sadzba dane z pridanej hodnoty. Na cenovky v obchodoch však malo opatrenie zatiaľ nepatrný vplyv. HN sa pozreli na 20 vybraných potravín s nižšou sadzbou a zistili, že ceny 12 z nich v januári tohto roku medziročne klesli, no osem z nich - aj napriek zníženej dépéháčke - zdraželo. „Spotrebiteľ v médiách vníma, že sa znižuje DPH.
Čaká nás najpomalší rast platov za sedem rokov
21. 2. 2020
Keď sa v roku 2009 začala ekonomická kríza naplno prelievať na Slovensko, veľmi skoro ju pocítili aj bežní ľudia. Časť zamestnancov prišla o prácu. A mnohí z tých, ktorí si džob udržali, začali chudobnieť.
Priemerné mzdy síce rástli, no ceny v obchodoch stúpali rýchlejšie. Životná úroveň Slovákov tak klesala. Dnes v rovnakej situácii nie sme, no v niektorých sektoroch sa k nej blížime. Priemyselníkom aj stavbárom stúpnu v tomto roku reálne mzdy, teda platy očistené o infláciu, zhruba o percento, očakávajú analytici Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií. Celkovo reálne zárobky porastú o 2,2 percenta. A to je najpomalšie tempo za posledných sedem rokov, teda od času, keď sa ekonomika spamätala z krízy.
Dane z bytov sa rekordne zvýšili
19. 2. 2020
Dlhé roky starostovia slovenských miest a obcí dvíhali dane len veľmi opatrne. Zmenilo sa to až vlani, keď desiatky samospráv oznámili zvyšovanie viacerých miestnych daní – najčastejšie sa pritom skloňovali tie z nehnuteľností.
Dnes je jasné, ktoré mestá zaťažia obyvateľov viac. Sadzby zmenilo 48 zo 71 miest po celom Slovensku a v priemere ich zdvihli o viac ako tretinu, prepočítal Inštitút finančnej politiky. Ide pritom o historicky najväčší skokový nárast daní z nehnuteľností. Najviac si pritom priplatia obyvatelia Košíc, Trnavy a Banskej Bystrice.