Exekučné zrážky pri preddavku a časti mzdy
2. 9. 2024
Ak zamestnávateľ - platiteľ mzdy, vypláca mesačnú mzdu po častiach, zákon mu umožňuje zrážky zo mzdy primerane vykonať aj z časti mzdy. Zamestnávateľ odvedie zrážky správcovi dane po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.
Ak sa daňový exekučný príkaz doručí zamestnávateľovi - platiteľovi mzdy, po tom, keď bola časť mesačnej mzdy zamestnancovi – t. j. daňovému dlžníkovi, vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby zamestnanec - daňový dlžník, mal za celý kalendárny mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená.
V prípade, ak sa preddavok na mzdu vypláca za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítaného mesačného preddavku sa zamestnancovi - daňovému dlžníkovi, vykonávajú zrážky. Mzda zamestnanca za uplynulý kalendárny rok sa pritom rozpočíta na jednotlivé mesiace. Z mesačnej mzdy sa vypočítavajú s konečnou platnosťou zrážky a správcovi dane sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali daňovému dlžníkovi zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa z preddavkov správcovi dane už vyplatili. V prípade, ak sa vypláca mzda za niekoľko mesiacov naraz, treba vypočítať zrážky za každý kalendárny mesiac osobitne. Rovnaký postup platí v zmysle § 106 ods. 5 daňového poriadku aj pri vyplácaných preddavkoch členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac.
V praxi môže, samozrejme, nastať situácia, že zamestnanec - daňový dlžník, poberá mzdu od niekoľkých platiteľov súčasne. V takýchto prípadoch sa daňový exekučný príkaz na zrážky zo mzdy vzťahuje na všetky jeho mzdy.
Ak správca dane prikazuje vykonať daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy viacerým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. V prípade, ak by príjem daňového dlžníka nedosahoval ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľovi mzdy daňový poriadok ustanovuje povinnosť túto skutočnosť oznámiť správcovi dane. Následne správca dane určí, akú časť základnej sumy je každý platiteľ mzdy povinný zrážať.
K
Vláda schválila vyššiu minimálnu mzdu, od januára stúpne na 580 eur
4. 10. 2019
Najnižší hrubý zárobok za každú odpracovanú hodinu stúpne na 3,333 eura zo súčasných 2,989 eura. Minimálna mesačná mzda na Slovensku sa od začiatku budúceho roka zvýši zo súčasných 520 eur na 580 eur. V stredu o tom rozhodla vláda. Čistý príjem zamestnanca pracujúceho za minimálnu mzdu tak oproti tomuto roku vzrastie o 46,39 eura na 476,39 eura. Za takýmto nárastom sumy čistej minimálnej mzdy však nie je len zvýšenie hrubého zárobku o 60 eur, ale aj nárast nezdaniteľnej časti základu dane na rok 2020 z 19,2-násobku na 21-násobok životného minima, ktoré nedávno schválil parlament.
"Počet zamestnancov, ktorým sa v plnej miere alebo čiastočne zvýši ich mzda alebo plat za prácu, možno kvalifikovane odhadnúť na cca 191 tisíc osôb," uviedlo ministerstvo práce a sociálnych vecí. Odpočítavanie odvodov. Ľudia zarábajúci minimálnu mzdu si od začiatku budúceho roka už nebudú môcť znížiť zdravotné odvody o odvodovú odpočítateľnú položku (OOP). Tá v súčasnosti dosahuje 380 eur a klesá so zvyšujúcou sa hrubou mzdou zamestnanca, pričom pri hrubej mzde 570 eur sa už nedá uplatniť."Predpokladá sa postupné utlmovanie až zánik tohto nástroja prirodzenou cestou. Ministerstvo zdravotníctva v súčasnosti neuvažuje o zrušení, zvyšovaní alebo inej zmene odpočítateľnej položky legislatívnou cestou," uviedla začiatkom augusta pre agentúru SITA hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová. Aj pri raste minimálnej mzdy nad hranicu 570 eur tu podľa nej stále budú nízkopríjmové skupiny, ktorých príjem z najrôznejších dôvodov nebude dosahovať sumu 570 eur, napríklad pri práci na čiastkový pracovný úväzok bez ďalších príjmov. "U týchto skupín bude možné uplatnenie odpočítateľnej položky," dodala. Výšku priemernej mzdy na Slovensku za rok 2019 zverejní Štatistický úrad SR začiatkom marca budúceho roka.
Minimálna mesačná mzda na Slovensku sa od začiatku tohto roka zvýšila zo 480 eur na 520 eur. Najnižší hrubý zárobok za každú odpracovanú hodinu tak stúpol na 2,989 eura z pôvodných 2,759 eura. Čistý príjem zamestnanca pracujúceho za minimálnu mzdu tak oproti vlaňajšku išiel nahor o 27,17 eura na 430,35 eura.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Novela ZDP – zníženie sadzby dane od 1. 1. 2020
2. 10. 2019
Cieľom novely zákona o dani z príjmov zo dňa 18. 9. 2019 je zavedenie zníženia sadzby dane z príjmov právnických osôb, ktoré je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky. Sadzba dane sa zníži z úrovne 21 % na 15 %.
Takéto zníženie sadzby dane je umožnené výrazne efektívnejším výberom daní a zrýchľovaním rastu slovenskej ekonomiky. Zároveň, zníženie sadzby dane umožní nielen stimulovanie prílevu nových investícií často podporené aj dodatočnými stimulmi a daňovými úľavami. Rovnako tak je možné očakávať aj generovanie domáceho inovačného potenciálu, ktorý predstavuje základný stavebný pilier pre rozvoj ekonomiky štátu v odvetviach hospodárstva s vysokou pridanou hodnotou a ktorý priamo súvisí s nástupom technologických zmien a ich budúcich štrukturálnych dopadov. Slovensko sa tak zaradí medzi krajiny s najatraktívnejšou sadzbou dane z pohľadu investorov spomedzi členských štátov Európskej únie a vytvorí priaznivé podmienky pre domáce právnické osoby v čase vysokej investičnej potreby.
Podľa daňového reportu Slovenskej republiky z októbra 2018, od roku 2017 úspešnosť výberu dane z príjmov právnických osôb opäť rastie a prispieva k rastu očisteného daňového výnosu aj napriek zníženiu sadzby (z 22 % na 21 %).
Rast HDP bude nižší, než naznačovali odhady
30. 9. 2019
Analytici komerčných bánk na Slovensku zhoršili odhad rastu slovenskej ekonomiky pre tento a výraznejšie aj pre budúci rok. Rast hrubého domáceho produktu (HDP) v stálych cenách by mal ku koncu tohto roka spomaliť na 2,6 percenta, zatiaľ čo ešte začiatkom roka odhadovali analytici 4,3-percentný rast. Ukázal to najnovší septembrový prieskum Národnej banky Slovenska.
Oproti augustu 2019 analytici zhoršili odhad rastu na tento rok o 0,2 percentuálneho bodu (p. b.). V budúcom roku by sa mal rast HDP v stálych cenách spomaliť na 2,3 percenta, pričom medzimesačne zhoršili odhad o 0,4 p. b. Nezamestnanosť by mala v tomto roku podľa analytikov dosiahnuť úroveň 5,8 percenta, jej odhad oproti augustu nezmenili. Nominálne mzdy by mali zrýchliť tempo rastu na 7,1 percenta a miera zamestnanosti by ku koncu tohto roka podľa analytikov mohla byť na úrovni 1,1 percenta. Analytici sa pozreli aj na vývoj inflácie na Slovensku. Tá by podľa nich v tomto roku mala dosiahnuť 2,6 percenta a jadrová inflácia by mala byť na úrovni 2,4 percenta. Spomalenie rastu ekonomiky v tomto roku potvrdzujú aj štatistiky.
Štát si spočítal znížovanie daní. Je bez 300 miliónov
27. 9. 2019
Potvrdili sa naše obavy. Situácia je vážna. Tieto slová zvolil minister financií Ladislav Kamenický po tom, čo jeho rezort zverejnil najnovšiu daňovú prognózu. Z nej vyplýva, že štátu bude v budúcom roku chýbať 700 miliónov eur.
Ministerstvo pritom v týchto dňoch finalizuje zákon roka – budúcoročný rozpočet. A výpadok bude znamenať, že vláde sa zrejme nepodarí hospodáriť s rozpočtovým prebytkom, ako si pôvodne naplánovala. Znamená to, že výdavky budú vyššie než príjmy, ktoré prídu do štátnej kasy.