Exekučné zrážky pri preddavku a časti mzdy
2. 9. 2024
Ak zamestnávateľ - platiteľ mzdy, vypláca mesačnú mzdu po častiach, zákon mu umožňuje zrážky zo mzdy primerane vykonať aj z časti mzdy. Zamestnávateľ odvedie zrážky správcovi dane po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.
Ak sa daňový exekučný príkaz doručí zamestnávateľovi - platiteľovi mzdy, po tom, keď bola časť mesačnej mzdy zamestnancovi – t. j. daňovému dlžníkovi, vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby zamestnanec - daňový dlžník, mal za celý kalendárny mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená.
V prípade, ak sa preddavok na mzdu vypláca za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítaného mesačného preddavku sa zamestnancovi - daňovému dlžníkovi, vykonávajú zrážky. Mzda zamestnanca za uplynulý kalendárny rok sa pritom rozpočíta na jednotlivé mesiace. Z mesačnej mzdy sa vypočítavajú s konečnou platnosťou zrážky a správcovi dane sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali daňovému dlžníkovi zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa z preddavkov správcovi dane už vyplatili. V prípade, ak sa vypláca mzda za niekoľko mesiacov naraz, treba vypočítať zrážky za každý kalendárny mesiac osobitne. Rovnaký postup platí v zmysle § 106 ods. 5 daňového poriadku aj pri vyplácaných preddavkoch členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac.
V praxi môže, samozrejme, nastať situácia, že zamestnanec - daňový dlžník, poberá mzdu od niekoľkých platiteľov súčasne. V takýchto prípadoch sa daňový exekučný príkaz na zrážky zo mzdy vzťahuje na všetky jeho mzdy.
Ak správca dane prikazuje vykonať daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy viacerým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. V prípade, ak by príjem daňového dlžníka nedosahoval ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľovi mzdy daňový poriadok ustanovuje povinnosť túto skutočnosť oznámiť správcovi dane. Následne správca dane určí, akú časť základnej sumy je každý platiteľ mzdy povinný zrážať.
K
Vplyv príspevku na športovú činnosť dieťaťa na verejnú správu
21. 10. 2019
Novela Zákonníka práce má v prípade poskytnutia príspevku na športovú činnosť dieťaťa mierne negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy.
Očakáva sa mierne zníženie príjmov na dani z príjmov z dôvodu, že príjem zamestnanca z príspevku na športovú činnosť dieťaťa je oslobodený od dane z príjmov a tiež s týmto príspevkom spojené výdavky (náklady) si zamestnávateľ môže zahrnúť do daňových výdavkov; je možné aj mierne zvýšenie výdavkov zo štátneho rozpočtu a rozpočtov samospráv z dôvodu, že aj zamestnanci štátnej a verejnej správy môžu svojho zamestnávateľa požiadať o príspevok na športovú činnosť dieťaťa, avšak to iba v prípade ak im ho ich zamestnávateľ dobrovoľne poskytne.
Na druhej strane má novela zákona pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, a to v predpokladaných znížených výdavkoch na zdravotnú starostlivosť športujúcich detí v budúcnosti. Tiež má pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie - očakáva sa pozitívny vplyv na podnikateľské subjekty, ktorými sú športové organizácie zapísané v registri právnických osôb v športe, ktoré sú výlučne oprávnené na vydávanie účtovných dokladov potrebných k splneniu podmienok na poskytnutie príspevku na športovú činnosť.
Zákonník práce – príspevok na športovú činnosť dieťaťa
18. 10. 2019
Cieľom novely zákona (Zákonník práce) je podpora športu detí a mládeže formou dobrovoľného príspevku zamestnávateľa na pomernej úhrade výdavkov, ktoré jeho zamestnanec vynakladá na pravidelnú športovú činnosť svojho dieťaťa.
Po novom sa spresňuje, že príspevok na športovú činnosť dieťaťa je možné poskytnúť v prípade, ak má zamestnanec viac detí vykonávajúcich športovú činnosť, v sume 275 eur za kalendárny rok v úhrne na všetky deti zamestnanca, nie jednotlivo na každé dieťa zamestnanca v sume 275 eur za kalendárny rok; keďže oprávnenou osobou na tento príspevok je zamestnanec, nie každé jednotlivé dieťa zamestnanca.
Zákon sa doplní o ďalšiu podmienku, ktorou je maximálne obdobie športovej činnosti dieťaťa, na ktoré môže byť poskytnutý príspevok na športovú činnosť dieťaťa v jednom kalendárnom roku. V prípade absencie tejto podmienky by mohlo napríklad dôjsť k situácii, že oprávnená osoba vydá doklad za športovú činnosť dieťaťa za neprimerane dlhé obdobie dopredu a dieťa neskôr prestane túto športovú činnosť vykonávať. Zároveň sa týmto odstránia niektoré možné aplikačné problémy súvisiace s posudzovaním splnenia podmienok na tento príspevok za obdobie, ktoré presahuje koniec kalendárneho roka, keďže športová činnosť musí byť dieťaťom vykonávaná vždy len v totožnom kalendárnom roku ako zamestnanec podal žiadosť o poskytnutie tohto príspevku u svojho zamestnávateľa. V prípade podania žiadosti zamestnanca o poskytnutie príspevku počas mesiaca december môže k jeho vyúčtovaniu u zamestnávateľa dôjsť aj v nasledujúcom kalendárnom roku, za predpokladu splnenia všetkých podmienok podľa § 152b ods. 5.
Billa zvýšila mzdy zaměstnancům v prodejnách průměrně o 1200 korun
18. 10. 2019
Supermarkety Billa v Česku od začátku října zvýšily základní mzdu zaměstnancům v prodejnách o pět procent, tedy průměrně o 1200 korun. Ve čtvrtek o tom informovala mluvčí řetězce Dana Bratánková. Na nárůstu platů se společnost, která patří do první desítky největších prodejců v ČR, dohodla s odbory. Letos zvýšila firma platy již podruhé, celkově tak od začátku roku zvedla v průměru základní mzdy zaměstnanců na prodejnách o 17 procent, uvedla Bratánková. Výši průměrného platu neuvedla.
Průměrný hrubý měsíční plat pokladního v obchodě podle portálu Platy.cz činí 22 935 korun, u prodavače pak 24 069 korun. Průměrná hrubá měsíční mzda v Česku letos ve 2. čtvrtletí vzrostla meziročně o 7,2 procenta na 34 105 korun a poprvé ve čtvrtletním sledování překonala 34 000 Kč. Podobně jako Billa navýšila letos platy svým pracovníkům v provozu většina tuzemských maloobchodních řetězců, jako jsou Albert a Tesco, anebo i velkoobchody Makro Cash & Carry. Například v diskontu Penny Market, který je s Billou součástí skupiny REWE International AG, se základní mzda pokladní na plný úvazek pohybovala na jaře mezi 23 až 28 tisíci korunami měsíčně. Supermarkety Billa v Česku loni podle výroční zprávy zvýšily tržby za prodej zboží o devět procent na 27,7 miliardy korun. Vzrostl i čistý zisk firmy o 60 procent na 591 milionů korun. Její obrat se podle Bratánkové pohybuje kolem 31 miliard korun. V Česku má řetězec 225 prodejen s více než šesti tisíci zaměstnanci.
Znížená sadzba DPH na potraviny
16. 10. 2019
V Slovenskej republike stúpli ceny potravín medziročne počas prvého polroka 2018 o 5,4 %, čo je najvýraznejší rast v rámci celej EÚ. Je preto potrebné prijať opatrenia, aby sa neúmerný nárast cien potravín zastavil a naopak došlo k reálnemu zníženiu cien.
V zákone o DPH sa navrhlo rozšíriť zoznam tovarov zo zníženou DPH na 10 % na všetky potraviny, pričom primerane odkazuje na definíciu potravín podľa zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov. Vychádzajúc zo štatistických zistení po znížení DPH z 20 % na 10 % pri vybraných druhoch potravín sa predpokladá, že obdobné zníženie DPH na všetky potraviny zabezpečí priame zníženie cien potravín v maloobchode, čo zabezpečí, aby občania Slovenskej republiky reálne pocítili stúpajúcu výkonnosť slovenskej ekonomiky a lepšiu prístupnosť potravín aj pre sociálne nižšie vrstvy obyvateľstva.
Je potrebné poukázať na skutočnosť, že členské štáty EÚ majú na potraviny všeobecne zníženú DPH. Približne 4/5 členských štátov uplatňuje znížené sadzby DPH na potraviny. Z vyspelých tzv. starých členských štátov uplatňuje zníženú sadzbu DPH na všetky potraviny napr. Rakúsko 10 %. Španielsko uplatňuje na potraviny dve sadzby DPH, a to 4 % a 10 %. Taliansko uplatňuje na potraviny tri sadzby DPH, a to 4 %, 5 % a 10 %. Z členských štátov, ktoré vstupovali do EÚ spolu so Slovenskou republikou, má napr. Slovinsko na všetky potraviny sadzbu DPH vo výške 9,5 %. V porovnaní so sadzbami DPH v krajinách EÚ je výška DPH 20 % v Slovenskej republike (10 % na vybrané druhy potravín) neúmerná a neprimeraným spôsobom zaťažuje spotrebiteľa, ktorý vzhľadom na výšku priemernej mzdy, minie jej značnú časť na potraviny.