Exekučné zrážky pri preddavku a časti mzdy
2. 9. 2024
Ak zamestnávateľ - platiteľ mzdy, vypláca mesačnú mzdu po častiach, zákon mu umožňuje zrážky zo mzdy primerane vykonať aj z časti mzdy. Zamestnávateľ odvedie zrážky správcovi dane po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.
Ak sa daňový exekučný príkaz doručí zamestnávateľovi - platiteľovi mzdy, po tom, keď bola časť mesačnej mzdy zamestnancovi – t. j. daňovému dlžníkovi, vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby zamestnanec - daňový dlžník, mal za celý kalendárny mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená.
V prípade, ak sa preddavok na mzdu vypláca za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítaného mesačného preddavku sa zamestnancovi - daňovému dlžníkovi, vykonávajú zrážky. Mzda zamestnanca za uplynulý kalendárny rok sa pritom rozpočíta na jednotlivé mesiace. Z mesačnej mzdy sa vypočítavajú s konečnou platnosťou zrážky a správcovi dane sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali daňovému dlžníkovi zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa z preddavkov správcovi dane už vyplatili. V prípade, ak sa vypláca mzda za niekoľko mesiacov naraz, treba vypočítať zrážky za každý kalendárny mesiac osobitne. Rovnaký postup platí v zmysle § 106 ods. 5 daňového poriadku aj pri vyplácaných preddavkoch členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac.
V praxi môže, samozrejme, nastať situácia, že zamestnanec - daňový dlžník, poberá mzdu od niekoľkých platiteľov súčasne. V takýchto prípadoch sa daňový exekučný príkaz na zrážky zo mzdy vzťahuje na všetky jeho mzdy.
Ak správca dane prikazuje vykonať daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy viacerým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. V prípade, ak by príjem daňového dlžníka nedosahoval ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľovi mzdy daňový poriadok ustanovuje povinnosť túto skutočnosť oznámiť správcovi dane. Následne správca dane určí, akú časť základnej sumy je každý platiteľ mzdy povinný zrážať.
K
Hodinové minimálne mzdové nároky
20. 10. 2021
Suma minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň na príslušný kalendárny rok za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín je 1/174 zo sumy mesačného minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň.
Pri ustanovení týždenného pracovného času na menej ako 40 hodín sa sumy minimálnych mzdových nárokov podľa § 120 ods. 5 ZP určia tak, že sumy minimálnych mzdových nárokov určené pre príslušný stupeň za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín sa úmerne zvýšia. Sumy minimálnych mzdových nárokov sa zaokrúhľujú na tri desatinné miesta matematicky.
Minimálne mzdové nároky sa neuplatňujú u zamestnancov, ktorí pracujú u zamestnávateľa na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Uvedené znamená, že tzv. „dohodári“ majú nárok na minimálnu mzdu, avšak nemajú nárok na minimálnu mzdu podľa príslušných stupňov náročnosti práce (platí pre nich teda len minimálna mzda prvého stupňa náročnosti práce).
K
Minimálne mzdové nároky podľa zákonníka práce
20. 10. 2021
Zákonník práce ustanovuje, že zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve (spravidla malý a stredne veľký podnikateľ), je povinný poskytnúť zamestnancovi mzdu najmenej v sume príslušného minimálneho mzdového nároku. Na tento účel sú v Zákonníku práce uvedené sumy minimálnych mzdových nárokov.
Suma minimálneho mzdového nároku predstavuje „najnižšiu možnú“ celkovú mzdu zamestnanca, ktorej výška je závislá od zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti vykonávanej práce, t. j. od stupňa náročnosti práce. V závislosti od toho, aký stupeň náročnosti má pracovné miesto zamestnanca, prináleží zamestnancovi mzda najmenej vo výške príslušnej sumy minimálneho mzdového nároku.
Pracovné miesta, a tým aj minimálne mzdové nároky sú v Zákonníku práce odstupňované podľa zložitosti, namáhavosti a zodpovednosti práce do 6. stupňov náročnosti práce a súčasne do 6. koeficientov minimálnej mzdy. To znamená, že čím je práca náročnejšia, tým má zamestnanec nárok na vyššiu „minimálnu“ mzdu.
Suma minimálneho mzdového nároku zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou pre príslušný stupeň na príslušný kalendárny rok sa určuje podľa § 120 ods. 4 ZP ako súčet rozdielu medzi sumou mesačnej minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok (v roku 2022 ide o sumu 646 €) a sumou mesačnej minimálnej mzdy určenej na rok 2020 (580 €) a súčinu sumy mesačnej minimálnej mzdy určenej na rok 2020 (580 €) a koeficientu minimálnej mzdy.
Z uvedeného vyplýva, že nárast minimálnych mzdových nárokov je naviazaný na medziročnú zmenu mesačnej minimálnej mzdy; základňou je suma mesačnej minimálnej mzdy pre rok 2020, t. j. suma 580 € (ďalej len „základňa“). Podľa tohto mechanizmu sa minimálna mzda pre rok 2022 určí tak, že základňa sa vynásobí príslušným koeficientom (1,2 - 1,4 - 1,6 - 1,8 - 2,0) a k tejto sume pripočíta rozdiel medzi sumou mesačnej minimálnej mzdy na rok 2022 (646 €) a sumou mesačnej minimálnej mzdy na rok 2020 (580 €), t. j. suma 66 €:
Minimálny mesačný mzdový nárok pre 1. stupeň
= (646 - 580) + 580 × 1 = 646 €
Minimálny mesačný mzdový nárok pre 2. stupeň
= (646 - 580) + 580 × 1,2 = 762 €, atď.
U zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ktorý v mesiaci neodpracoval určený týždenný pracovný čas alebo má dohodnutý kratší týždenný pracovný čas, sa suma minimálneho mzdového nároku ustanoveného v eurách za mesiac zníži v pomere zodpovedajúcom odpracovanému času v mesiaci. Takto určená suma minimálneho mzdového nároku v eurách za mesiac sa zaokrúhli na najbližších desať eurocentov.
K
Minimálna mzda v roku 2022
18. 10. 2021
Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi za vykonanú prácu zaplatiť mzdu, odmenu alebo plat. Právo na mzdu za vykonanú prácu je jednou zo základných vlastností pracovnoprávnych vzťahov, ktorou je odplatnosť.
Suma minimálnej mzdy sa podľa § 2 ods. 1 zákona č. 663/2007 z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o minimálnej mzde“) určuje vždy na obdobie od 1. januára do 31. decembra. Stanovenie výšky minimálnej mzdy je primárne založené na dohode sociálnych partnerov, teda na zástupcoch zamestnancov a na zástupcoch zamestnávateľov. Ak sa však sociálni partneri na výške minimálnej mzdy nedohodnú, počnúc rokom 2021 sa minimálna mzda určí v súlade s ust. § 8 novely č. 294/2020 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde podľa zákonom predpísaného vzorca: mesačná minimálna mzda = 57 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zverejnenej ŠÚ SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy.
Keďže k spoločnej dohode na výške minimálnej mzdy na rok 2022 sociálni partneri nedospeli, uplatní sa pri jej určení mechanizmus vzorca stanovený v zákone o minimálnej mzde. Pre určenie výšky minimálnej mzdy pre rok 2022 sa použije priemerná mesačná nominálna mzda v hospodárstve SR zverejnenej ŠÚ SR za kalendárny rok 2020, ktorá je vo výške 1 133 €. Mesačná minimálna mzda predstavuje pri 57 % podiele zo sumy priemernej mesačnej mzdy 646 €. Zamestnancovi, ktorého ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín, patrí podľa 2 ods. 4 zákona o minimálnej mzde za každú odpracovanú hodinu suma hodinovej minimálnej mzdy, ktorá sa určí ako 1/174 zo sumy mesačnej minimálnej mzdy. Takto určená hodinová minimálna mzda sa zaokrúhľuje na tri desatinné miesta.
Od 1. 1. 2022 bude minimálna mzda v nasledovnej výške:
• suma mesačnej minimálnej mzdy sa zvýši z 623 € na 646 € [57 % z 1 133 €],
• suma hodinovej minimálnej mzdy, ak je ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca 40 hodín, sa zvýši z 3,580 na 3,713 €.
Suma mesačnej minimálnej mzdy a suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom na príslušný kalendárny rok sa oznámi v Zbierke zákonov SR najneskôr 1. novembra 2021.
K
Koniec roka v mzdovej učtárni
18. 10. 2021
Prelom kalendárnych rokov predstavuje pre mzdové účtovníčky snáď najnáročnejšie obdobie. Uvedené konštatovanie vyplýva zo skutočnosti, že okrem pravidelne sa každý kalendárny mesiac opakujúcich činností, vzniká v kontexte s ukončením jedného kalendárneho roka a začiatkom ďalšieho kalendárneho roka celý rad ďalších povinností vyplývajúcich z príslušných právnych predpisov.
Predovšetkým sa jedná o náležitosti vzťahujúce sa na styk zamestnávateľov so zamestnancami a rôznymi štátnymi a verejnými inštitúciami v oblasti vykazovania, štatistiky a vyhotovovania zákonmi ustanovených dokumentov. S akými povinnosťami je spojené obdobie konca kalendárneho roka 2021 a začiatku roka 2022 pre zamestnávateľov?
Zamestnávateľ, ktorý vypláca príjmy zo závislej činnosti a teda je platiteľom dane z príjmov je v kontexte so zákonom o dani z príjmov viazaný viacerými povinnosťami v súvislosti s uzatváraním zdaňovacieho obdobia. Predovšetkým ide o ustanovenie § 39 spomínaného právneho predpisu (mzdové listy, výplatné listiny, doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní, potvrdenie o zaplatení dane podľa § 50 ZDP, prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti).
V princípe platí, že zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, prihliadne na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP a na daňový bonus, ak zamestnanec podá vyhlásenie, ktoré doručí zamestnávateľovi v listinnej podobe, ak sa nedohodnú na jeho doručení elektronickými prostriedkami, o tom:
a) že uplatňuje daňový bonus a že spĺňa podmienky na jeho priznanie, prípadne kedy a ako sa zmenili,
b) že súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP a daňový bonus podľa § 33 spomínaného zákona u iného zamestnávateľa a že právo na daňový bonus na tie isté osoby súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje iný daňovník,
c) či je poberateľom dôchodku uvedeného v § 11 ods. 6 ZDP.
Na prelome kalendárnych rokov by teda každý zamestnávateľ mal skontrolovať či všetky náležitosti spojené so spomínaným vyhlásením sú v poriadku a riadne zdokladované resp. zamestnancami preukázané.
Tiež je treba u toho zamestnávateľa, u ktorého uplatňoval nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka § 11 ods. 2 písm. a) ZDP a daňový bonus skontrolovať v prípade, ak došlo v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene zamestnávateľa, u ktorého zamestnanec uplatňoval nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP alebo na daňový bonus, či zamestnanec túto skutočnosť potvrdil podpisom vo vyhlásení podľa § 36 ods. 6 ZDP a to ku dňu, keď táto skutočnosť nastala.
K