DPH u automobile a nabíjacej stanice pre elektromobily
13. 9. 2023
Pri zdaňovaní automobilov sa v rámci EÚ v zmysle spoločných pravidiel zakotvených v Smernici Rady 2006/112/ES, uplatňuje výnimka zo všeobecných pravidiel zdaňovania DPH.
Nové dopravné prostriedky sa vždy zdaňujú v štáte určenia (spotreby). Zákon o DPH v ustanovení § 11 ods. 11 a 12 vymedzuje, čo sa pre účely DPH rozumie dopravným prostriedkom a za akých podmienok spĺňa dopravný prostriedok definíciu nového dopravného prostriedku. Podľa § 3 ods. 5 zákona o DPH každá osoba, ktorá príležitostne dodá nový dopravný prostriedok zo SR do iného členského štátu, pričom je ňou, alebo kupujúcim alebo na ich účet odoslaný alebo prepravený kupujúcemu, považuje sa na tento účel za zdaniteľnú osobu.
Uvedené sa teda týka platiteľov dane registrovaných podľa § 4, § 4a, § 5 zákona o DPH, nadobúdateľov – právnických osôb a zdaniteľných osôb ktoré nie sú platiteľmi, registrovaných podľa § 7 zákona, zdaniteľných osôb, ktoré nie sú registrované pre DPH, nezdaniteľných osôb (súkromné osoby – občania).
Zákon o DPH stanovil pre účel dodania nového dopravného prostriedku do iného členského štátu i uvedené súkromné fyzické osoby a neziskové organizácie za osoby zdaniteľné preto, aby im mohlo byť priznané právo na odpočítanie dane. Nepodnikatelia, ktorí príležitostne dodajú do iného členského štátu nový dopravný prostriedok, nemajú registračnú povinnosť. Osoby, ktoré sú zdaniteľnými osobami a príležitostne dodajú z tuzemska do iného členského štátu nový dopravný prostriedok, nezahŕňajú hodnotu predaja do obratu pre účely registrácie podľa § 4 zákona.
Dodanie nového dopravného prostriedku nebude predmetom dane
- ak nezdaniteľná osoba (občan) bude nový dopravný prostriedok darovať do iného členského štátu na základe darovacej listiny (u darcu nedochádza k dodaniu a u obdarovaného nedochádza k nadobudnutiu za protihodnotu), darca sa nepovažuje za zdaniteľnú osobu,
- ak nie je splnená ani jedna z podmienok definície nového dopravného prostriedku (najazdené km ani čas prevádzky),
- dodanie v rámci tuzemska – nepoužije sa špeciálny režim, pretože nie je splnená podmienka dodania do iného členského štátu.
Podľa § 43 ods. 2 zákona o DPH je dodanie nového dopravného prostriedku do iného členského štátu vždy oslobodené od dane bez ohľadu na to, kto je predávajúci a kto je kupujúci. Dôležité je, aby si zmluvné strany dohodli cenu bez DPH.
V zmysle § 72 ods. 5 zákona o DPH každá osoba, ktorá dodá nový dopravný prostriedok z tuzemska do iného členského štátu je povinná vyhotoviť faktúru najneskôr do 15 dní od jeho dodania alebo odo dňa prijatia platby, ak bola prijatá pred dodaním. Faktúra musí obsahovať okrem náležitostí primerane podľa § 74 ods. 1 zákona o DPH aj údaje o novom dopravnom prostriedku podľa § 11 ods. 12 zákona, t. j. o aký druh dopravného prostriedku ide, koľko km má najazdených v čase dodania, koľko času uplynulo od prvého uvedenia do prevádzky). Na faktúre sa tiež uvedie odkaz na § 43 ods. 2 zákona, podľa ktorého sa uplatňuje oslobodenie.
K
Protokol o výsledku inšpekcie
5. 10. 2016
Novelou zákona č. 351/2015 Z. z. (nový zákon) od 18. 6. 2016 sa spresnili sa okolnosti, za ktorých sa bude protokol o výsledku inšpekcie práce považovať za prerokovaný.
Rozhodnutiu inšpektorátu práce o uložení pokuty musí vždy predchádzať prerokovanie protokolu, ktorý je výsledkom inšpekcie práce. Zámerom tejto úpravy bolo spresniť v zákone fikcie prerokovania protokolu tak, že protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa zamestnávateľ alebo ním poverený zamestnanec, alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa nevyjadrí k doručenému protokolu alebo ho nepodpíše. Na doručovanie písomností dôležitých na výkon inšpekcie práce (teda aj protokolu) sa podľa § 21 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. vzťahujú ustanovenia správneho poriadku upravujúce doručovanie do vlastných rúk. Fiktívne prerokovaný protokol sa stane podkladom na uloženie pokuty.
Výber daní sa zlepší
30. 9. 2016
Do štátnej kasy by malo v tomto roku pritiecť viac peňazí. Inštitút finančnej politiky (IFP), ktorý patrí pod Ministerstvo financií (MF) SR, totiž zvýšil odhad daňových a odvodových príjmov na rok 2016 oproti predchádzajúcej júnovej prognóze o takmer 397 miliónov eur, alebo 0,49 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).
Analytici rezortu financií navýšili odhad daňových a odvodových príjmov aj pre ďalšie roky, a to o 558 miliónov eur v roku 2017, o 649 miliónov eur rok na to a o 595 miliónov eur v roku 2019. V novej prognóze počítajú už aj s legislatívnymi zmenami schválenými vládou v auguste a septembri tohto roka, vrátane tých, ktoré platia a boli zapracované do prognózy v júni. Dodatočné príjmy by malo v budúcom roku priniesť zvýšenie odvodu v regulovaných odvetviach, a to vo výške 91 miliónov eur, či zvýšenie sadzieb pri tabakových výrobkoch, ktoré by malo priniesť 30 miliónov eur v roku 2017. Naopak, z rozpočtu uberie zvýšenie paušálnych výdavkov pre živnostníkov, a to 13 miliónov eur v budúcom roku, 21 miliónov eur v roku 2018 a 25 miliónov eur v roku 2019. Aktuálna daňová prognóza nepočíta so zrušením daňových licencií v tomto ani budúcom roku.
zdroj: hnonline.sk
Podnikatelia budú platiť nižšie dane
27. 9. 2016
Firma nezarobí nič. Jej zisk sa rovná nule. Aj napriek tomu štátu odvedie daň. Takto to funguje na Slovensku od roku 2014, keď predošlá vláda zaviedla daňové licencie.
Nová koalícia sa ešte v apríli v programovom vyhlásení zaviazala, že ich zruší. A čoskoro už bude mať na stole aj konkrétny návrh. Zrušenie daňových licencií už odklepla aj koaličná rada a poslanci vládnych strán Most-Híd a SNS potvrdili, že samotnú zmenu zákona predložia už na októbrovej parlamentnej schôdzi. To, akú vysokú daňovú licenciu firma platí, závisí od toho, aký má obrat. Kým malé firmy vyjde na 480 eur ročne, väčšie zaplatia takmer 2 900 eur. Licenciu pritom platia aj vtedy, keď sú v mínuse alebo vykázali len veľmi nízke zisky. V roku 2014 zaplatilo štátu daňovú licenciu 186-tisíc firiem.
zdroj: hnonline.sk
Daňové zmeny 2016 – vybrané novinky zdaňovania účinné od roku 2017
23. 9. 2016
Systémovo-procesné daňové inovácie zvyčajne predstavujú strednodobé a dlhodobé daňové reformy, orientované smerom na prosperitu, na konsolidáciu verejných financií a znižovanie deficitu. Makroekonomické daňové zmeny (napr. znižovanie sadzby daní) sú zvyčajne plusom a prínosom, mikroekonomické zmení daní skôr mínusom.
Aké sú aktuálne navrhované daňové zmeny v roku 2016 a budú platiť od roku 2017?
V programovom vyhlásení vlády SR z apríla 2016 bolo prisľúbené znižovanie dane z príjmov právnických osôb iba o jeden stupeň z 22 percent na 21 percent a potom následne podľa možností. V skutočnosti však v roku 2016 bol navrhnutý pestrý daňový balíček, ktorý dane v krajine zvyšuje aj tým, že zavádza niektoré nové dane. Prvé vyčíslenie navrhnutých daňových zmien pre podnikateľov v roku 2016 preukázalo, že firmy zaplatia v roku 2017 na daniach viac. Na jednej strane sa tak podnikateľom uľaví od roku 2017 vďaka nižšej dani z príjmu. Na druhej strane však budú musieť platiť viac napríklad v dôsledku zmien v registračnej dani na autá či zvýšenia a predĺženia platnosti odvodu pre regulované firmy. Celkové dodatočné daňové zaťaženie sa premieta do čistého zisku spoločnosti – pri vyšších nákladoch má v tomto prostredí aj náročnejšie podmienky na potenciálne investície do trhu a zákazníkov, hoci sa neustále snaží udržať vysokú mieru rozvoja trhu. Náklady na novinky sa pritom ešte výraznejšie zvýšia od roku 2018. Vtedy by sa síce mali skončiť daňové licencie, ale na druhej strane nabehne aj zdaňovanie dividend. To nahradí doterajšie zdravotné odvody.