Čistá minimálna mzda v roku 2023
2. 12. 2022
Z pohľadu zamestnanca je vhodné analyzovať, koľko peňazí mu z mesačnej minimálnej mzdy od 1. 1. 2023 reálne príde na účet.
Vychádzajúc zo skutočnosti, že od 1. Januára 2023 bude hrubá minimálna mesačná mzda predstavovať 700 eur, je možné v jednoduchosti vypočítať čistý mesačný príjem a to tak, že zamestnancovi sa od hrubej mzdy odpočítajú dve hlavné položky – odvody do poisťovní a preddavok na daň zo závislej činnosti.
Sumu, ktorú zamestnanec každý mesiac odvádza do zdravotnej a sociálnej poisťovne, určuje percento z hrubej mzdy. Keď teda zoberieme do úvahy hrubú mesačnú minimálnu mzdu pre 1. Stupeň náročnosti práce, výška odvodov bude nasledovná:
• zdravotné poistenie – 4 % v hodnote 28,00 eur,
• sociálne poistenie – 9,4 % v hodnote 65,80 eur, z toho
– nemocenské poistenie – 1,4 % v hodnote 9,80 eur,
– dôchodkové starobné poistenie – 4 % v hodnote 28,00 eur,
– dôchodkové invalidné poistenie – 3 % v hodnote 21,00 eur,
– poistenie v nezamestnanosti – 1 % v hodnote 7,00 eur.
Celková suma, ktorú zamestnanec s minimálnou mzdou zaplatí na odvodoch, je 93,80 eur. Jediná výnimka nastáva pri zamestnancoch so zdravotným postihnutím. U nich sa v prípade výšky poistného na zdravotné poistenie aplikuje polovičná sadzba, teda 2 %. Táto výnimka zníži celkovú sumu odvodov na 79,80 eur.
Od hrubej mzdy je tak potrebné odpočítať odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne, čím sa získa základ dane, ktorý je rovný 700 - 93,80 = 606,20 eur. Od základu dane si za bežných okolností môže zamestnanec s minimálnou mzdou odpočítať aj nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Táto suma prepočítaná na jeden mesiac sa rovná 410,24 eur. Zo zvyšku sa následne vypočíta preddavok na daň, ktorý je zamestnávateľ povinný zraziť z príjmu.
Základ dane znížený o nezdaniteľnú časť je 606,20 - 410,24 = 195,96 €. Pri 19 % sadzbe dani z príjmov zo závislej činnosti dostávame výsledný preddavok vo výške 37,23 eur.
Čistá minimálna mzda
Keď už je známa hrubá minimálna mzda, odvody zamestnanca aj preddavok na daň, je možné vypočítať čistú minimálnu mzdu. Od hrubej mzdy je teda potrebné odpočítať odvody zamestnanca a preddavok na daň. Čistá minimálna mzda pre rok 2023 = 700 - 93,80 - 37,23 = 568,97 eur.
K
Cestná daň sa rušiť nebude
14. 1. 2010
Jednou z požiadaviek dopravcov protestujúcich proti novému mýtnemu systému je aj zrušenie cestnej dane. Podľa ministra dopravy SR cestná daň s mýtom nesúvisí, peniaze vybrané jej prostredníctvom slúžia na opravu ciest II. A III. triedy a daň je záležitosť samosprávnych krajov. Mýto je určené na výstavbu a opravu ciest I. triedy a diaľnic.
Premiér Robert Fico v pondelok 11. januára po rokovaní s predstaviteľmi zamestnávateľov, odborov, dopravcov, rafinérie Slovnaft, rezortov financií a dopravy protestujúcim čiastočne vyhovel. Ako kompenzáciu zavedenia mýta prisľúbil zníženie spotrebnej dane na naftu o 9 centov na liter. Ďalšou zmenou má byť rozdelenie viacerých mýtnych úsekov na kratšie, ako aj označenie spoplatnených úsekov ciest I. triedy na ich začiatku a konci.
Mzdy v priemysle rástli rýchlejšie ako vlani
14. 1. 2010
Podľa informácií Štatistického úradu sa v jedenástom mesiaci sa priemerná mesačná mzda medziročne zvýšila o 3,5 % na 861,77 €, zatiaľ čo v októbri vzrástla o 0,9 % na 749,56 eura. Po očistení od inflácie v novembri stúpol priemerný zárobok o 3,1 % a v predchádzajúcom mesiaci sa zvýšil o pol percenta.
Mzdy však stúpli len v niektorých sledovaných odvetviach. Okrem priemyslu sa zvýšili aj v maloobchode a reštauráciách a pohostinstvách.
V iných odvetviach sa zárobky prepadli. Najvýraznejšie, o 7 %, v predaji a oprave motorových vozidiel.
Najvyššiu mzdu v novembri 2009 už tradične poberali pracovníci v sektore informácií a komunikácií, kde dosiahla 1659,43 € pri medziročnom poklese o 1,5 %.
Najnižšie mzdy dosahovali zamestnanci reštaurácií a pohostinstiev, a to 341,35 €. Za jedenásť mesiacov minulého roka sa mzdy v priemysle zvýšili o 2 %, reálne stúpli o 0,3 %.
Zárobky Slovákov v uplynulom období ovplyvnila svetová hospodárska kríza, v dôsledku ktorej mnohé podniky zaznamenali pokles objednávok a ohlásili prepúšťanie pracovníkov. Pre krízu sa vlani znížil aj výkon priemyslu; produkcia od januára do novembra zaostala medziročne zhruba o šestinu. Priemysel po prvý raz po dlhšom období v novembri polepšil a produkcia podnikov medziročne mierne stúpla.
Oživenie výroby sa odrazilo aj na tržbách priemyselných podnikov. Aj keď v novembri klesli v stálych cenách medziročne o 2 %, bol to najmiernejší prepad v minulom roku. V bežných cenách tržby dosiahli 5,49 miliardy eur. Koncom novembra pracovalo v priemysle 478.453 ľudí, čo bolo o 16,8 % menej ako v rovnakom období roku 2008.
Zákon o preukazovaní pôvodu majetku
13. 1. 2010
Hlasovaním v pomere 12:4 schválila vláda návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Podľa návrhu spätná účinnosť zákona nebude limitovaná, v pôvodnom návrhu bol dátum 1. 1. 1990. Minimálna hranica podozrivého majetku bude dosahovať okolo 450-tisíc eur, čo je asi 1500 násobok minimálnej mzdy.
Táto hranica by mala zabrániť šikanovaniu obyčajných ľudí. Podania nebudú môcť byť anonymné a zavádzajúce informácie pri podaní budú trestným činom.
Zvyšovanie platov je len jeden z motivujúcich faktorov
12. 1. 2010
Podľa zástupcov viacerých spoločností nemusí byť prioritou. Zamestnanci si viac vážia stabilitu firmy a svojich pozícií, poskytovanie zamestnaneckých výhod, sociálnu starostlivosť či možnosti rozvoja. Miera zvýšenia by mala byť nadviazaná na výkonnosť zamestnancov. Veľmi závisí od vývoja výnosov a ziskovosti firmy. Motivačnými prvkami sú rozmanitá pracovná náplň, zdravý pracovný tím a interný rozvoj zamestnanca.
Pri úpravách miezd je užitočné vychádzať aj z porovnania aktuálneho príjmu zamestnancov k platovým prieskumom realizovaným na slovenskom trhu. Pre zamestnancov je však frustrujúce, ak plat dlhodobo nerastie. Malo by byť pravidlom, aby plat zamestnanca stúpol najneskôr po dvoch rokoch.
Motiváciu si zamestnanec musí zvyšovať aj sám, musí chcieť premýšľať o veciach inak a sledovať čo sa deje. Pre radových zamestnancov je však vždy dôležité, ako to rieši manažment. Zamestnanci by mali od svojho šéfa vyžadovať informácie, čo majú robiť na zlepšenie situácie, prípadne ho podporiť v nepopulárnych alebo nezvyčajných opatreniach.
Ak je plat vhodne nastavený, ani jeho zmrazenie, ktorému zamestnanci rozumejú a pripadá im fér, nemá negatívny vplyv na ich výkon.