Čistá minimálna mzda v roku 2023
2. 12. 2022
Z pohľadu zamestnanca je vhodné analyzovať, koľko peňazí mu z mesačnej minimálnej mzdy od 1. 1. 2023 reálne príde na účet.
Vychádzajúc zo skutočnosti, že od 1. Januára 2023 bude hrubá minimálna mesačná mzda predstavovať 700 eur, je možné v jednoduchosti vypočítať čistý mesačný príjem a to tak, že zamestnancovi sa od hrubej mzdy odpočítajú dve hlavné položky – odvody do poisťovní a preddavok na daň zo závislej činnosti.
Sumu, ktorú zamestnanec každý mesiac odvádza do zdravotnej a sociálnej poisťovne, určuje percento z hrubej mzdy. Keď teda zoberieme do úvahy hrubú mesačnú minimálnu mzdu pre 1. Stupeň náročnosti práce, výška odvodov bude nasledovná:
• zdravotné poistenie – 4 % v hodnote 28,00 eur,
• sociálne poistenie – 9,4 % v hodnote 65,80 eur, z toho
– nemocenské poistenie – 1,4 % v hodnote 9,80 eur,
– dôchodkové starobné poistenie – 4 % v hodnote 28,00 eur,
– dôchodkové invalidné poistenie – 3 % v hodnote 21,00 eur,
– poistenie v nezamestnanosti – 1 % v hodnote 7,00 eur.
Celková suma, ktorú zamestnanec s minimálnou mzdou zaplatí na odvodoch, je 93,80 eur. Jediná výnimka nastáva pri zamestnancoch so zdravotným postihnutím. U nich sa v prípade výšky poistného na zdravotné poistenie aplikuje polovičná sadzba, teda 2 %. Táto výnimka zníži celkovú sumu odvodov na 79,80 eur.
Od hrubej mzdy je tak potrebné odpočítať odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne, čím sa získa základ dane, ktorý je rovný 700 - 93,80 = 606,20 eur. Od základu dane si za bežných okolností môže zamestnanec s minimálnou mzdou odpočítať aj nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Táto suma prepočítaná na jeden mesiac sa rovná 410,24 eur. Zo zvyšku sa následne vypočíta preddavok na daň, ktorý je zamestnávateľ povinný zraziť z príjmu.
Základ dane znížený o nezdaniteľnú časť je 606,20 - 410,24 = 195,96 €. Pri 19 % sadzbe dani z príjmov zo závislej činnosti dostávame výsledný preddavok vo výške 37,23 eur.
Čistá minimálna mzda
Keď už je známa hrubá minimálna mzda, odvody zamestnanca aj preddavok na daň, je možné vypočítať čistú minimálnu mzdu. Od hrubej mzdy je teda potrebné odpočítať odvody zamestnanca a preddavok na daň. Čistá minimálna mzda pre rok 2023 = 700 - 93,80 - 37,23 = 568,97 eur.
K
Povinnosti študenta po skončení školy a dávka v nezamestnanosti
1. 7. 2009
Skončili ste vysokú alebo strednú školu? Viete, aké máte povinnosti k jednotlivým úradom? Viete dokedy za vás platí poistenie štát? Musíte sa hlásiť na úrade práce, ak ste si po škole nenašli zamestnanie? Musíte niekomu nahlásiť, že budete brigádovať?
Povinnosti študenta po skončení strednej školy
1. Stredoškolákom končí školský rok 31.
augusta. Zdravotné poistenie dovtedy za nich platí štát.
2. Ak si po skončení školy nenájdu
zamestnanie, môžu podať žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o
zamestnanie v mieste svojho bydliska. Nie je to však zákonná povinnosť. V
prípade, ak absolvent podá žiadosť o zaradenie do evidencie do 7 dní od
ukončenia štúdia, do evidencie bude
zaradený bezprostredne nasledujúcim dňom po dni ukončenia štúdia. V prípade, že
tak urobí neskôr, do evidencie bude
zaradený dňom podania žiadosti.
Pri podaní žiadosti absolvent na účel evidencie predkladá občiansky preukaz a potvrdenie o
ukončení štúdia.
3. Študenti, ktorí chcú študovať na vysokej
škole, ale ešte nemajú v rukách potvrdenie o prijatí nemusia podávať žiadosť o
zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Rozumnejšie je počkať na
rozhodnutie o prijatí alebo neprijatí na vysokú školu, keďže za žiakov strednej
školy, ktorú absolvovali, sú považovaní až do konca prázdnin.
4. Uchádzači o zamestnaniu môžu aj počas
evidencie vykonávať zárobkovú činnosť. Ich mzda alebo odmena nesmie presiahnuť
65 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, platného k
prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška mzdy alebo
odmeny, zvýšeného o príslušné úhrady preddavku na poistné na zdravotné
poistenie a poistného na sociálne poistenie platené zamestnancom a preddavku na
daň z príjmov. Za zárobkovú činnosť sa považuje osobné vykonávanie činností na
základe pracovnoprávneho vzťahu podľa osobitného predpisu alebo iného právneho
vzťahu podľa osobitných predpisov. Skutočnosti o výške mzdy alebo odmeny
preukazuje uchádzač o zamestnanie za uplynulý kalendárny mesiac v zákonom
určenom termíne.
Povinnosti študenta po skončení vysokej
školy
1. Pre vysokoškolákov sa školský rok končí dňom absolvovania
štátnej záverečnej skúšky.
2. Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov
o zamestnanie, by mali, rovnako ako stredoškoláci, podať do 7 dní od ukončenia štúdia. Do evidencie budú zaradení
bezprostredne nasledujúcim dňom po dni ukončenia štúdia. V prípade, že
tak urobia neskôr, do evidencie
budú zaradení dňom podania žiadosti. Pri podaní žiadosti absolventi na účel
evidencie predkladá občiansky preukaz a
potvrdenie o ukončení štúdia.
3. Pre vysokoškolákov platí jedna výnimka - ak absolvent ukončil
prvý stupeň vysokoškolského vzdelania a čaká na prijatie či neprijatie na druhý
stupeň vysokoškolského magisterského štúdia.
Aj v takomto prípade si môžu, ak chcú, podať žiadosť o zaradenie do
evidencie uchádzačov o zamestnanie. Pri podaní žiadosti však musia túto skutočnosť uviesť! Ich
žiadosť bude prijatá a po prípadnom prijatí alebo neprijatí na druhý
stupeň vysokoškolského štúdia bude absolvent buď zaradený dňom podania žiadosti
do evidencie, alebo do nej zaradený nebude, keďže absolvent bakalárskeho
štúdia, ktorý v nasledujúcom školskom roku pokračuje bezprostredne ďalej v
magisterskom štúdiu, je z pohľadu zákona o službách zamestnanosti považovaný za
osobu v sústavnej príprave na povolanie.
4. Za osoby, ktoré sú zaradené do evidencie
uchádzačov o zamestnanie úradov práce sociálnych vecí a rodiny platí zdravotné
poistenie štát.
Absolventi nemajú nárok na dávku v nezamestnanosti
Nárok na dávku v nezamestnanosti uchádzačovi o zamestnanie vzniká, ak má
platené poistenie v nezamestnanosti najmenej 3 roky za posledné 4 roky alebo
najmenej 2 roky za posledné 4 roky pri zamestnaní na dobu určitú. V prvom
prípade je dĺžka vyplácania dávky v nezamestnanosti 6 mesiacov, v druhom
prípade 4 mesiace. Výška dávky v nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho
základu. Vyplácanie dávky v nezamestnanosti je v kompetencii Sociálnej
poisťovne.
Na platbu DPH sa väčšina živnostníkov nebude musieť registrovať
1. 7. 2009
Drobní remeselníci a poskytovatelia služieb nebudú musieť zvyšovať ceny z dôvodu zvýšenia hranice pre registráciu platiteľov DPH. Zvýšenie hranice pre registráciu platiteľov DPH z 35 tisíc € na 49.790 € (1,5 milióna Sk) platí od 1. júla.
Väčšina remeselníkov a poskytovateľov služieb má obrat nižší ako 49.790 €.
Ak by sa táto hranica nebola upravila, živnostníci by museli by odvádzať DPH,
ktorú by preniesli do cien. Štát by síce na uvedenej dani vybral viac, no zaplatili by to občania.
Opätovné zvýšenie zvýšenie hranice pre registráciu DPH živnostníci považujú za jedno z opatrení, ktoré im pomôže
ľahšie zvládnuť dopady svetovej hospodárskej krízy. Vláda sa s takouto
požiadavkou stotožnila. Na realizáciu zmeny však musela požiadať o povolenie
EK.
Obvinenia z daňových podvodov a krátenia dane
30. 6. 2009
Za daňové podvody vyplývajúce z výroby falošných faktúr s údajmi skutočných firiem, ktoré si nakupovali podnikatelia s cieľom znížiť si daň, obvinila polícia troch organizátorov, sto rôznych živnostníkov a konateľov spoločností po celom Slovensku.
Vyšetrovanie trvalo takmer rok a ide o jeden z
najrozsiahlejších prípadov ekonomickej kriminality v krajine.
Obvinení
živnostníci a konatelia kupovali
faktúry, ktoré boli zväčša vydávané na
stavebný materiál či stavebné práce, za jedno prípadne dve percentá z ich hodnoty.
Trojicu organizátorov polícia začala stíhať za
krátenie dane a hrozí im až 12-ročné
väzenie, nižšie tresty do ôsmich rokov hrozia konateľom spoločností, ktoré
faktúry nakupovali.
Vláda vyčlenila prostriedky na zatepľovanie
29. 6. 2009
Od 1. júla si záujemcovia o štátnu podporu môžu podávať žiadosti o bezúročný úver. Na podporu zatepľovacieho programu vláda vyčlenila celkovo 71 mil. €. Splatnosť úveru je maximálne 15 rokov.
Občania a obce budú môcť úver využiť na prefinancovanie až 100 %
oprávnených nákladov zateplenia. Formuláre žiadostí o úver sú dostupné na
internetovej stránke fondu, na stránke ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja aj na
mestských úradoch, ktoré budú žiadosti prijímať.
Program zatepľovania vláda odsúhlasila na
návrh Rady pre hospodársku krízu. Projekt by mal pomôcť stlmiť dôsledky hospodárskej
krízy. Vyčlenené prostriedky pomôžu
vytvoriť najmenej 8 tisíc pracovných príležitostí. Nejde pritom iba o
pracovné miesta vytvorené počas zatepľovania, ale aj o miesta vytvorené pri
výrobe stavebných hmôt a materiálov, ktoré sa vyrábajú v prevažnej miere na
Slovensku.
Bezúročný úver podľa programu bude možné poskytnúť do
plnej výšky oprávnených nákladov stavby, najviac však 50 € na meter štvorcový
zateplenej plochy pri rodinnom dome a 80 €
na meter štvorcový zateplenej
plochy pri bytovom dome. Zvýhodnené úvery s nulovou úrokovou sadzbou
môžu byť poskytnuté na oprávnené projekty pre také stavby, ktoré zabezpečujú
zlepšenie tepelnotechnických vlastností budovy na bývanie. Právoplatné
kolaudačné rozhodnutie na obytnú budovu musí byť vydané pred rokom 1989.
Projekty majú zároveň preukázať
dosiahnutie zníženia spotreby tepla na vykurovanie minimálne 20 % oproti
výpočtovo určenej spotrebe tepla na vykurovanie.