Zmeny v Civilnom sporovom poriadku
5. 6. 2023
Podľa súčasnej právnej úpravy o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Pokiaľ bol v takomto rozhodnutí nárok priznaný, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
V súčasnej právnej úprave tak absentovala lehota, do ktorej má byť uznesenie obsahujúce výšku náhrady trov konania vydané, po tom, ako bol už nárok súdnym rozhodnutím priznaný.
Podľa predchádzajúcej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhodol súd spravidla na návrh v rozhodnutí, ktorým sa konanie končilo, pričom účastník, ktorému bol nárok na náhradu trov priznaný bol povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní odo dňa vyhlásenia takéhoto rozhodnutia. Ak bolo vyhlásené rozhodnutie, ktorým súd priznal nárok na náhradu trov konania, účastník konania následne v lehote zaslal vyčíslenie trov konania. Do vyhotovenia písomného znenia rozhodnutia súd mohol ustáliť presnú výšku náhrady, ktorá bola priznaná a účastníkovi bolo doručené rozhodnutie už s vymedzením výšky priznanej náhrady trov konania, pričom uplynutím lehoty na prípadne podanie opravného prostriedku účastník konania disponoval exekučným titulom nielen k nároku, ktorý bol predmetom súdneho konania, ale aj k nároku na náhradu trov konania, čo umožňovalo začať s vymáhaním oboch nárokov súčasne v rámci jedného vykonávacieho konania.
Nezakotvenie žiadnej lehoty pre vydanie uznesenia k náhrade trov konania viedlo k tomu, že v praxi dochádzalo k situáciám, kedy bol síce účastníkovi súdneho konania nárok na náhradu trov konania priznaný súdnym rozhodnutím, ale ani po niekoľkých mesiacoch od vydania takéhoto rozhodnutia nie je výška nároku ustálená a nie je ju možné vymáhať. V praxi tak nastávali situácie, kedy si účastník konania, ktorému bol priznaný nárok na náhradu trov konania, musel v samostatnom vykonávacom konaní uplatňovať nárok, ktorý bol predmetom súdneho konania a až následne, s časovým odstupom, nárok na náhradu trov konania. To viedlo jednak k zvýšenej administratívnej, časovej, ale aj finančnej záťaži účastníka konania, ale aj k zhoršeniu jeho situácie v prípadnom exekučnom konaní, keďže medzi časom si môžu nároky voči tomu istému dlžníkovi začať vymáhať aj ďalší veritelia a plynutím času sa tiež zvyšujú možnosti dlžníka účelovo sa zbavovať majetku.
Zakotvením lehoty na vydanie uznesenia k náhrade trov konania dochádza k posilneniu právnej istoty účastníkov konania a zvýšeniu kvality fungovania súdneho systému. Predpokladá sa, že ubudnú prípady, kedy vydanie uznesenia o náhrade trov konania trvá neprimerane dlho a zároveň bude určená objektívna hranica, od ktorej sa bude možné odraziť pri posúdení, či nedochádza k prieťahom v konaní. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že lehota je pomerne dlhá a aj vzhľadom na minulú prax by jej dodržiavanie nemalo súdy neprimerane zaťažovať ani im spôsobovať problém.
K
Boj proti počítačovej kriminalite
27. 3. 2009
Špecializovaný kurz zameraný na boj proti počítačovej kriminalite absolvovali zástupcovia justičných zložiek. S jej príčinami, podmienkami, odhaľovaním a tiež s jej dokazovaním v reálnom živote sa oboznámili sudcovia, prokurátori a advokáti.
Vďaka získanému certifikátu sa
tak stali v rámci Európskej únie súčasťou systému odborníkov na riešenie
počítačovej kriminality.
Počítačová kriminalita predstavuje najmä
nezákonný prístup k počítačovým údajom, zneužitie systému, či širokú škálu
počítačových podvodov. Veľkou oblasťou, ktorá súvisí s počítačovou
kriminalitou, je zabezpečenie údajov - dôkazov pre trestné konania s použitím
medzinárodnej spolupráce a využitím všetkých zložiek, ktoré v tom smere
pracujú, či už sú to justičné alebo policajné orgány.
Prostredníctvom Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť, slobodu a
bezpečnosť projekt spolufinancovala Európska komisia. V poradí išlo o druhé
vzdelávacie podujatie v sérii kurzov, ktoré sa uskutočnia v 11 štátoch Európy a
v troch krajinách Ameriky do novembra 2010. Výuku na úrovni základného kurzu,
ktorý kombinuje teoretické a praktické aspekty, zabezpečujú národní a
zahraniční experti.
Keby vládli ženy
26. 3. 2009
Viacerí príslušníci silnejšieho pohlavia sú presvedčení, že ženy by vládnuť nedokázali. História toto presvedčenie popiera.
Nielen schopnou vládkyňou ale aj mnohonásobnou matkou bola bystrá a prakticky
založená rakúsko-uhorská panovníčka Mária Terézia. Vďaka nej máme školy a
zavedenú povinnú školskú dochádzku.
Skúsme si predstaviť, že v politike a svetu
vládnu ženy.
1. Stíhali by toho viac
- Možno by potom priame politické prenosy boli bez urážok a agresivity.
- "Babské" diskusie by boli krátke a
vecné (zamestnané ženy nemajú na vykecávanie čas, neprekladajú si veci z
jedného dňa na druhý, nenosia si prácu domov, pretože ich čaká ďalšia šichta
pri rodine a deťoch).
- Ženy
majú omnoho viac povinností, ktoré sú pre ne prirodzenou súčasťou. Neodsunuli
by ich pravdepodobne bokom ani vtedy, keby si na plecia vzali vládnu nad
svetom. Ženy stíhajú pracovať,
nakupovať, vyzdvihnúť deti zo školy, urobiť s nimi domáce úlohy, pripraviť večeru,
medzitým hodiť špinavú bielizeň do práčky a potom ešte zavolať priateľke a
stráviť polhodinu so slúchadlom na uchu. Tí, čo si robia zo ženských debát žarty,
vôbec netušia, že ženy môžu klebetiť iba v čase, ktorý si samy pre seba
ukoristia.
2. Sociálne problémy by sa riešili
citlivejšie a alimenty by neboli iba vtip
- Pri určovaní
výživného by sa prihliadlo na to, že okrem desiatej a obeda deti potrebujú aj
oblečenie, teplú sprchu, svetlo a tie šikovnejšie chodievajú aj na krúžky.
- Možno by bol aj zákon na čisté toalety bez
ohľadu na to, kde sa nachádzajú.
- Zľavy v obchodoch by boli ozaj zľavami a nie
reklamným trikom.
- Empatia žien by viedla k citlivejšiemu
prístupu k sociálnym problémom.
3. Náklady na vozový park by príliš
nezaťažili štátnu pokladnicu
- Ženy si väčšinou nemusia dokazovať svoju
dôležitosť drahými autami a silnými motormi, preto by menej zaťažovali štátnu
pokladnicu a nevyvolávali by ani zbytočné vojny.
- Ženy neznášajú dlhy (vo svojej fantázii si
predstavajú katastrofické scenáre), preto sa nepúšťajú do zbytočných rizík.
Jednoducho sú zodpovednejšie a nedokážu si povedať, že nejako bolo a nejako
bude.
4. Ženy vedia byť kritické do vlastných
radov
- Myslia si, že výlučná vláda žien nebola dobrým riešením. Byť
vodkyňami je skutočne schopných len málo žien. Ženský rozmer musí byť veľmi
jemný a kultivovaný, aby ho prijali ženy i muži zároveň. Žena politička musí
bojovať nielen s opačným pohlavím ale aj so svojimi súkmeňovkyňami.
- Muži sa na funkcie a moc tešia, ženy ich
považujú za príliš veľkú zodpovednosť a tlak. Sú priehľadnejšie,
emocionálnejšie, netrpezlivejšie.
Rozhodne by ich však v politike malo byť viac.
Aj v tej svetovej, aj v tej našej slovenskej.
Zákaz reklamy alkoholických nápojov
26. 3. 2009
Klub reklamných agentúr Slovenska (KRAS) ostro vystúpil proti poslaneckému návrhu, prostredníctvom ktorého sa má upraviť zákon o reklame. Zákon NR SR posunula do druhého čítania.
Podstatou zmeny a doplnenia
zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame je de facto úplný zákaz reklamy alkoholických
nápojov s výnimkou piva vo vonkajšej reklame, v kinách, na reklamných
predmetoch a prostredníctvom sponzoringu.
V dôvodovej správe k návrhu sa uvádzajú
informácie o problémoch alkoholizmu a potrebe ochrany mladistvých v súvislosti
s tým. Predkladatelia v doložke vplyvov uvádzajú, že návrh nebude mať negatívny
vplyv na podnikateľské prostredie. Výpadok príjmov z reklamy na alkohol dokážu
reklamné spoločnosti dokážu vykryť inými aktivitami. Výrobcovia alkoholu podľa
predkladateľov tiež nebudú postihnutí.
KRAS tento návrh považuje za nezodpovedný a
neprofesiálny. Očakáva negatívny dopad zákona predovšetkým na mediálny priemysel, ale aj hospodárenie
iných právnických osôb pôsobiacich najmä v oblasti kultúry a športu.
Chandler urobil z detektívky umenie a vážny žáner
26. 3. 2009
Pred polstoročím 26. marca 1959, zomrel spisovateľ Raymond Chandler. Pozná ho každý ctiteľ detektívky a Phila Marlowa.
Phil Marlow, asi 40-ročný detektív s tmavohnedými vlasmi,
ktorý pozná i so zavretými očami všetky zákutia Los Angeles a aj medzi
zhýralcami si zachováva črty romantického rytiera s mäkkým srdcom, je akýmsi
náprotivkom boháčov, vydieračov, narkomanov a nekonečnej predmestskej luzy. Pri
záchrane svojej pravdy neváha použiť päste. Nie je to padavka, nemá strach a nemá špinavé ruky. Rozpráva ako človek
svojich čias, s odporom k pretvárke a drsným humorom. Takto jedného z najoriginálnejších literárnych hrdinov
charakterizoval sám jeho tvorca Raymond
Chandler.
Na rozdiel od klasického anglického detektívneho románu Chandler stavil na
reálnosť príbehu a opísanie života vo všetkých jeho odtieňoch. Chandler, podľa
svojich vlastných slov, rozhodne
nechcel vykresľovať svet, ktorý by voňal.
Viacerí kritici i vyznávači jeho diel sa zhodujú na tom, že Chandler bol
zázračný spisovateľ. K zázraku však rozhodne mala ďaleko jeho kariéra. Celý
jeho život, hoci bohatý na zážitky a nepredvídateľné výhybky, bol jeden
konštantný zápas. Tak, ako mnohí velikáni, bojoval s alkoholizmom a až
prílišnou sebakritikou. Svoj prvý román
uverejnil až ako 51-ročný.
Bol to prvý zo siedmich legendárnych románov - Hlboký spánok. Svetu v ňom v
definitívnej podobe podobe predstavil
detektíva Phila Marlowa. Obľúbený detektív sa potom objavil aj v ďalších
románoch: Zbohom, moja krásna, Vysoké okno, Dáma v jazere, Sestrička, Lúčenie s
Lennoxom či Prípad naruby. Mnohé z nich boli sfilmované.