Zmeny v Civilnom sporovom poriadku
5. 6. 2023
Podľa súčasnej právnej úpravy o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Pokiaľ bol v takomto rozhodnutí nárok priznaný, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
V súčasnej právnej úprave tak absentovala lehota, do ktorej má byť uznesenie obsahujúce výšku náhrady trov konania vydané, po tom, ako bol už nárok súdnym rozhodnutím priznaný.
Podľa predchádzajúcej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhodol súd spravidla na návrh v rozhodnutí, ktorým sa konanie končilo, pričom účastník, ktorému bol nárok na náhradu trov priznaný bol povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní odo dňa vyhlásenia takéhoto rozhodnutia. Ak bolo vyhlásené rozhodnutie, ktorým súd priznal nárok na náhradu trov konania, účastník konania následne v lehote zaslal vyčíslenie trov konania. Do vyhotovenia písomného znenia rozhodnutia súd mohol ustáliť presnú výšku náhrady, ktorá bola priznaná a účastníkovi bolo doručené rozhodnutie už s vymedzením výšky priznanej náhrady trov konania, pričom uplynutím lehoty na prípadne podanie opravného prostriedku účastník konania disponoval exekučným titulom nielen k nároku, ktorý bol predmetom súdneho konania, ale aj k nároku na náhradu trov konania, čo umožňovalo začať s vymáhaním oboch nárokov súčasne v rámci jedného vykonávacieho konania.
Nezakotvenie žiadnej lehoty pre vydanie uznesenia k náhrade trov konania viedlo k tomu, že v praxi dochádzalo k situáciám, kedy bol síce účastníkovi súdneho konania nárok na náhradu trov konania priznaný súdnym rozhodnutím, ale ani po niekoľkých mesiacoch od vydania takéhoto rozhodnutia nie je výška nároku ustálená a nie je ju možné vymáhať. V praxi tak nastávali situácie, kedy si účastník konania, ktorému bol priznaný nárok na náhradu trov konania, musel v samostatnom vykonávacom konaní uplatňovať nárok, ktorý bol predmetom súdneho konania a až následne, s časovým odstupom, nárok na náhradu trov konania. To viedlo jednak k zvýšenej administratívnej, časovej, ale aj finančnej záťaži účastníka konania, ale aj k zhoršeniu jeho situácie v prípadnom exekučnom konaní, keďže medzi časom si môžu nároky voči tomu istému dlžníkovi začať vymáhať aj ďalší veritelia a plynutím času sa tiež zvyšujú možnosti dlžníka účelovo sa zbavovať majetku.
Zakotvením lehoty na vydanie uznesenia k náhrade trov konania dochádza k posilneniu právnej istoty účastníkov konania a zvýšeniu kvality fungovania súdneho systému. Predpokladá sa, že ubudnú prípady, kedy vydanie uznesenia o náhrade trov konania trvá neprimerane dlho a zároveň bude určená objektívna hranica, od ktorej sa bude možné odraziť pri posúdení, či nedochádza k prieťahom v konaní. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že lehota je pomerne dlhá a aj vzhľadom na minulú prax by jej dodržiavanie nemalo súdy neprimerane zaťažovať ani im spôsobovať problém.
K
Miesto väzenia elektronický náramok
9. 1. 2009
Podľa rezortu spravodlivosti je v prípade najmiernejších deliktov niekoľkomesačný pobyt za mrežami zbytočný a nákladný.
Domáce väzenie alebo verejné práce by boli
výrazným ušetrením pre štát. Elektronické náramky by umožnili monitorovanie
odsúdených, ktorí si budú odpykávať trest mimo nápravného zariadenia.
Náramky pripomínajú hodinky, sú odolné voči vode a možno ich zložiť len za
pomoci špeciálneho zariadenia. Náklady na zariadenie by znášal samotný
odsúdený.
Tatranský folklór alebo Slovensko sa súdi
9. 1. 2009
Tatranci na seba podávajú trestné oznámenia a menia tabule s označením miest a obcí.
Dôvodom je vyše jedenásťročný spor Štrby a mesta Vysoké
Tatry o územie Štrbského Plesa, ktoré si nárokujú obidve samosprávy. Slovenské
súdy raz dávajú za pravdu jedným, inokedy druhým. Podstatou sporu nie je len
samotné územie, ale aj to, komu budú obyvatelia a najmä podnikatelia zo
Štrbského Plesa platiť dane.
Kulak a "čierni baróni"
8. 1. 2009
Polícia a štátni zastupcovia začali hľadať osoby, ktoré tzv. politicky nespoľahlivých spoluobčanov posielali k oddielom PTP (Pomocné technické prápory).
K
"čiernym barónom" sa dostávali bývalí živnostníci, kňazi, niekdajší
súkromní roľníci, majitelia veľkých firiem, ale aj potomkovia šľachtických
rodov a príslušníci rómskeho etnika. V oddieloch PTP ich čakala ťažká fyzická
práca v baniach, kameňolomoch a na stavbách.
PTP
vznikli v roku 1948 a boli zrušené v roku 1954.
Ešte žijúcim bývalým vojenským úradníkom a členom komunistických národných
výborov tak teraz hrozí trestné stíhanie. Pátranie po nich je súčasťou akcie
Kulak, ktorá začala koncom roku 2008 v ČR.
V roku 2011 sa rozhodne o nových siedmich divoch prírody
8. 1. 2009
Do ďalšej fázy celosvetovej súťaže Nových sedem divov prírody sa dostalo aj Štrbské pleso.
Organizátori očakávajú, že do
internetového hlasovania, ktoré rozhodne o výbere nových divov sa zapojí viac
ako miliarda ľudí. Nominovaných je 261 miest z 222 krajín. Hlasovaním sa
rozhodne o výbere 77 semifinalistov.