Zmeny v Civilnom sporovom poriadku
5. 6. 2023
Podľa súčasnej právnej úpravy o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Pokiaľ bol v takomto rozhodnutí nárok priznaný, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
V súčasnej právnej úprave tak absentovala lehota, do ktorej má byť uznesenie obsahujúce výšku náhrady trov konania vydané, po tom, ako bol už nárok súdnym rozhodnutím priznaný.
Podľa predchádzajúcej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhodol súd spravidla na návrh v rozhodnutí, ktorým sa konanie končilo, pričom účastník, ktorému bol nárok na náhradu trov priznaný bol povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní odo dňa vyhlásenia takéhoto rozhodnutia. Ak bolo vyhlásené rozhodnutie, ktorým súd priznal nárok na náhradu trov konania, účastník konania následne v lehote zaslal vyčíslenie trov konania. Do vyhotovenia písomného znenia rozhodnutia súd mohol ustáliť presnú výšku náhrady, ktorá bola priznaná a účastníkovi bolo doručené rozhodnutie už s vymedzením výšky priznanej náhrady trov konania, pričom uplynutím lehoty na prípadne podanie opravného prostriedku účastník konania disponoval exekučným titulom nielen k nároku, ktorý bol predmetom súdneho konania, ale aj k nároku na náhradu trov konania, čo umožňovalo začať s vymáhaním oboch nárokov súčasne v rámci jedného vykonávacieho konania.
Nezakotvenie žiadnej lehoty pre vydanie uznesenia k náhrade trov konania viedlo k tomu, že v praxi dochádzalo k situáciám, kedy bol síce účastníkovi súdneho konania nárok na náhradu trov konania priznaný súdnym rozhodnutím, ale ani po niekoľkých mesiacoch od vydania takéhoto rozhodnutia nie je výška nároku ustálená a nie je ju možné vymáhať. V praxi tak nastávali situácie, kedy si účastník konania, ktorému bol priznaný nárok na náhradu trov konania, musel v samostatnom vykonávacom konaní uplatňovať nárok, ktorý bol predmetom súdneho konania a až následne, s časovým odstupom, nárok na náhradu trov konania. To viedlo jednak k zvýšenej administratívnej, časovej, ale aj finančnej záťaži účastníka konania, ale aj k zhoršeniu jeho situácie v prípadnom exekučnom konaní, keďže medzi časom si môžu nároky voči tomu istému dlžníkovi začať vymáhať aj ďalší veritelia a plynutím času sa tiež zvyšujú možnosti dlžníka účelovo sa zbavovať majetku.
Zakotvením lehoty na vydanie uznesenia k náhrade trov konania dochádza k posilneniu právnej istoty účastníkov konania a zvýšeniu kvality fungovania súdneho systému. Predpokladá sa, že ubudnú prípady, kedy vydanie uznesenia o náhrade trov konania trvá neprimerane dlho a zároveň bude určená objektívna hranica, od ktorej sa bude možné odraziť pri posúdení, či nedochádza k prieťahom v konaní. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že lehota je pomerne dlhá a aj vzhľadom na minulú prax by jej dodržiavanie nemalo súdy neprimerane zaťažovať ani im spôsobovať problém.
K
Rezolúcia OSN o jadrovom odzbrojení
24. 9. 2009
Bezpečnostná rada OSN sa na texte rezolúcie dohodla jednomyseľne. Prijatie rezolúcie považujú súčasný predseda rady americký prezident Barack Obama ako aj generálny tajomník OSN Pan Ki-mun za historický okamih.
Text rezolúcie o obmedzení svetového jadrového arzenálu navrhli Spojené štáty na čele s prezidentom Barackom Obamom, ktorý v súčasnosti rade predsedá.
Signatári v rezolúcii vyzývajú na bránenie šíreniu nukleárnych zbraní, propagáciu odzbrojovania a zníženie rizika jadrového terorizmu.
Obama krátko po hlasovaní vyhlásil, že táto historická rezolúcia zachováva spoločný záväzok, ktorého cieľom je svet bez nukleárnych zbraní. Bezpečnostnej rade prináša širokú dohodu na znížení jadrových nebezpečenstiev a na tom, aby sme smerovali naše úsilie k splneniu tohto cieľa, dodal šéf americkej administratívy.
Medzinárodné právo nie je prázdnym sľubom a zmluvy sa musia plniť. K prijatiu rezolúcie sa vyjadril aj generálny tajomník OSN Pan Ki-mun, ktorý ju označil za historickú chvíľu, ktorá ponúka nový začiatok k lepšej budúcnosti.
Neplatiči výživného môžu prísť o vodičský preukaz
23. 9. 2009
Vodiči, ktorí neplatia výživné na svoje dieťa, môžu dostať domov poštou exekučný príkaz na zadržanie vodičského preukazu. Polícia k 31. júlu už eviduje 356 takýchto exekučných príkazov, zadržala 100 vodičských preukazov a ostatné prípady rieši.
Nový spôsob vymáhania dlhov zaviedla novela Exekučného poriadku od apríla tohto roku. Vzorom pre takýto spôsob riešenia problémov s neplatením výživného bola poľská legislatíva, kde takýto zákon platí od mája 2005.
Polícia každý rok zaeviduje okolo osemtisíc prípadov zanedbania povinnej výživy, teda neplatenia výživného. Súdni exekútori zvykli takéto prípady riešiť najmä zablokovaním účtu dlžníka v banke, zrážkami zo mzdy či predajom hnuteľných alebo nehnuteľných vecí. Museli však kvôli tomu prácne zisťovať majetok a majetkové práva dlžníka.
Novela umožnila, že exekútor môže vydať príkaz na zadržanie vodičského preukazu tomu, kto neplatí výživné určené súdom. Dopravný inšpektorát, ktorý vedie evidenciu motorových vozidiel a vodičských preukazov je na základe písomnej žiadosti exekútora povinný mu oznámiť údaje na vykonanie exekúcie. Exekučný príkaz exekútor potom doručí orgánu Policajného zboru, ktorý vodičský preukaz vydal, oprávnenému a povinnému.
Policajt potom vinníka predvolá a vydá mu potvrdenie o zadržaní preukazu. Odo dňa doručenia exekučného príkazu takýto občan nemôže viesť vozidlo. Vodičský preukaz zostáva zadržaný dovtedy, kým exekútor oznámi dopravnému inšpektorátu, že občan si svoje podlžnosti na výživnom splnil. Dlžník musí zaplatiť nielen dlh na výživnom ale aj trovy exekúcie. Až na tomto základe exekútor vydá príkaz na vrátenie zadržaného vodičského preukazu, ktorý musí doručiť príslušnému orgánu Policajného zboru SR. Exekútor súčasne musí o vydané príkazu na vrátenie vodičského preukazu upovedomiť aj povinného. Po oznámení exekútor občan spravidla sám príde na políciu a požiada o vydanie vodičského preukazu.
Voda nemusí všade chutiť rovnako
22. 9. 2009
Na celom Slovensku musí kvalita vody z vodovodu spĺňať rovnaké kritériá, nie všade však chutí rovnako. Chuť vody závisí aj od zdroja, z ktorého ju výrobca odoberá; najkvalitnejšia je vraj voda z podzemných zdrojov. Východné Slovensko má týchto zdrojov menej ako zvyšok krajiny. Chuť vody na juhu údajne ovplyvňuje v minulosti veľké hnojenie poľnohospodárskej pôdy.
Na stretnutí s novinármi to dnes konštatovali zástupcovia Asociácie vodárenských spoločností.
Asociácia združuje sedemnásť vodárenských spoločností, z ktorých väčšina vyrába, distribuuje a predáva pitnú vodu. Vodárne pred pár dňami odštartovali spoločnú kampaň s cieľom spropagovať pitie vody z vodovodu. Predseda miestnej správnej rady Asociácie vodárenských spoločností ubezpečil, že hygienická správa i vodárenská spoločnosť kontrolujú fyzikálne, chemické a mikrobiologické vlastnosti vody každý týždeň na rôznych miestach. Rovnaké kvalitatívne kritériá pre vodu platia na celom Slovensku.
Zákaz fajčenia na verejnosti môže výrazne zredukovať infarkty
22. 9. 2009
Zákaz fajčenia na verejných miestach môže počet infarktov myokardu zredukovať až o 36 %, čo je nový dôkaz toho, že obmedzenia majú význam. Informovali o tom americkí výskumníci.
Zároveň vyzvali na rozšírenie zákazov fajčenia v uzavretých verejných priestoroch s cieľom zabrániť srdcovým záchvatom a zlepšiť zdravie verejnosti.
Ich štúdia je ďalším dôkazom, že pasívne fajčenie vyvoláva srdcové záchvaty a schválením stopercentných antifajčiarskych zákonov pre všetky pracoviská a verejné miesta je možné chrániť verejnosť.
Vedecký tím zozbieral údaje z 13 štúdií o zákaze fajčenia v spoločenstvách v USA, Kanade a Európe. Uvádzali, že ihneď po uplatnení zákazov fajčenia výskyt srdcových záchvatov klesol v prvom roku o 17 % a o tri roky až o 36 %. Dobre navrhnutý zákon obmedzujúci fajčenie môže významne znížiť srdcové záchvaty v populácii a má prospešný dopad na verejné zdravie.