Zmeny v Civilnom sporovom poriadku
5. 6. 2023
Podľa súčasnej právnej úpravy o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Pokiaľ bol v takomto rozhodnutí nárok priznaný, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
V súčasnej právnej úprave tak absentovala lehota, do ktorej má byť uznesenie obsahujúce výšku náhrady trov konania vydané, po tom, ako bol už nárok súdnym rozhodnutím priznaný.
Podľa predchádzajúcej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhodol súd spravidla na návrh v rozhodnutí, ktorým sa konanie končilo, pričom účastník, ktorému bol nárok na náhradu trov priznaný bol povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní odo dňa vyhlásenia takéhoto rozhodnutia. Ak bolo vyhlásené rozhodnutie, ktorým súd priznal nárok na náhradu trov konania, účastník konania následne v lehote zaslal vyčíslenie trov konania. Do vyhotovenia písomného znenia rozhodnutia súd mohol ustáliť presnú výšku náhrady, ktorá bola priznaná a účastníkovi bolo doručené rozhodnutie už s vymedzením výšky priznanej náhrady trov konania, pričom uplynutím lehoty na prípadne podanie opravného prostriedku účastník konania disponoval exekučným titulom nielen k nároku, ktorý bol predmetom súdneho konania, ale aj k nároku na náhradu trov konania, čo umožňovalo začať s vymáhaním oboch nárokov súčasne v rámci jedného vykonávacieho konania.
Nezakotvenie žiadnej lehoty pre vydanie uznesenia k náhrade trov konania viedlo k tomu, že v praxi dochádzalo k situáciám, kedy bol síce účastníkovi súdneho konania nárok na náhradu trov konania priznaný súdnym rozhodnutím, ale ani po niekoľkých mesiacoch od vydania takéhoto rozhodnutia nie je výška nároku ustálená a nie je ju možné vymáhať. V praxi tak nastávali situácie, kedy si účastník konania, ktorému bol priznaný nárok na náhradu trov konania, musel v samostatnom vykonávacom konaní uplatňovať nárok, ktorý bol predmetom súdneho konania a až následne, s časovým odstupom, nárok na náhradu trov konania. To viedlo jednak k zvýšenej administratívnej, časovej, ale aj finančnej záťaži účastníka konania, ale aj k zhoršeniu jeho situácie v prípadnom exekučnom konaní, keďže medzi časom si môžu nároky voči tomu istému dlžníkovi začať vymáhať aj ďalší veritelia a plynutím času sa tiež zvyšujú možnosti dlžníka účelovo sa zbavovať majetku.
Zakotvením lehoty na vydanie uznesenia k náhrade trov konania dochádza k posilneniu právnej istoty účastníkov konania a zvýšeniu kvality fungovania súdneho systému. Predpokladá sa, že ubudnú prípady, kedy vydanie uznesenia o náhrade trov konania trvá neprimerane dlho a zároveň bude určená objektívna hranica, od ktorej sa bude možné odraziť pri posúdení, či nedochádza k prieťahom v konaní. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že lehota je pomerne dlhá a aj vzhľadom na minulú prax by jej dodržiavanie nemalo súdy neprimerane zaťažovať ani im spôsobovať problém.
K
Pričína dnešnej krízy je vraj len v našich hlavách
17. 3. 2009
Domnievajú sa to aj veľmi múdri ekonómovia, ba i naši vládni činitelia. Vraj je to len kríza dôvery, nie systému.
Výroba a obchod,
dimenzované na výrobu a predaj tovaru, na ktorý zarobíme o 30 rokov sú v
poriadku. Taký je systém. A naše mozgy sú choré, ak sa obávame kupovať za
peniaze, ktoré zarobíme za 40 či 60 rokov. Na taký dlhý čas sa nám však už
banky obávajú požičiavať peniaze, i napriek tomu, že v prípade našej
solventnosti (a dlhovekosti) by na úrokoch zarobili ešte viac.
Terapia na obnovu boomu je vraj teda v našich hlavách. Keď
začneme znovu masovo kupovaťakcie kryté majetkom z dvoch percent, za nedávnych
sto, ešte lepšie stodvadsať percent v dôvere, že ich cena ešte vzrastie. Keby
nám banky dôverovali a požičiavali na 40 rokov. Keby sme si pôžičky brali
nielen na nehnuteľnosti a na autá, ale aj na dovolenky, na svadby, na darčeky
blízkym. Vtedy by sa systém rozhýbal a raz-dva by bolo po kríze.
Vo viere v takýto
medikament by nás mohla utvrdiť napríklad cirkev a vhypnotizovať nám dôveru v
takéto riešenie. Spomeňme si na legendárneho Kašpirovského?
(Zdroj: PRAVDA, Martin Hric)
Seattle Post-Intelligencer vychádza už len na internete
17. 3. 2009
Americký denník, známy pod skratou P-I, ktorý má za sebou 146-ročnú minulosť, vyšiel dnes v tlačenej verzii naposledy.
Periodikum vo vlastníctve Hearst Corporation uzavrelo minulý rok so stratou 14 miliónov dolárov,
čo viedlo majiteľov k rozhodnutiu predať ho. Kupec sa však nenašiel, takže 10.
marca padlo definitívne rozhodnutie
zachovať denník iba v
internetovej podobe.
On-line vydanie bude ponúkať čitateľom príspevky občanov Seattlu a okolia,
komentáre, fotogalérie a blogy.
Z doterajších 165 zostane v redakcii iba 20 ľudí.
K takémuto kroku amerického denníka došlo po prvýkrát v histórii.
Natankuj.sk ponúka kartu prvej pomoci
16. 3. 2009
Podľa nového zákona musí mať každý v autolekárničke povinnú kartu prvej pomoci. Portál natankuj.sk ju ponúka na stiahnutie.
Kartu
prvej pomoci si však treba zalaminovať. Podľa zákona musí byť vyrobená z
vodevzdorného a prachuvzdorného materiálu tak, aby bola počas celej doby používania lekárničky
zachovaná jej čitateľnosť.
Kleopatra mohla mať predkov aj z Afriky
16. 3. 2009
Vyplýva to z britského dokumentárneho filmu, ktorého premiéra sa uskutoční tento mesiac. Vedci boli dlho presvedčení, že korene bývalej kráľovnej Egypta sú grécke.
Po objavení
predpokladaných telesných pozostatkov jej sestry v Turecku však začal prevládať
názor, že obidve sestry sú čiastočne aj
afrického pôvodu.
S využitím modernej techniky došli vedci k záveru, že v hrobke v starovekom
meste Efez v Malej Ázii sa našli telesné pozostatky princeznej Arsinoé,
zavraždenej na rozkaz jej sestry Kleopatry. Výsledky antropologickej a
architektonickej analýzy hrobky, obhliadky mŕtvoly a rekonštrukcia tváre
umožňujú podľa archeologičky uskutočňujúcej výskum vyvodiť záver, že sestry
mali africkú matku.