Zmeny v Civilnom sporovom poriadku
5. 6. 2023
Podľa súčasnej právnej úpravy o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Pokiaľ bol v takomto rozhodnutí nárok priznaný, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
V súčasnej právnej úprave tak absentovala lehota, do ktorej má byť uznesenie obsahujúce výšku náhrady trov konania vydané, po tom, ako bol už nárok súdnym rozhodnutím priznaný.
Podľa predchádzajúcej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhodol súd spravidla na návrh v rozhodnutí, ktorým sa konanie končilo, pričom účastník, ktorému bol nárok na náhradu trov priznaný bol povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní odo dňa vyhlásenia takéhoto rozhodnutia. Ak bolo vyhlásené rozhodnutie, ktorým súd priznal nárok na náhradu trov konania, účastník konania následne v lehote zaslal vyčíslenie trov konania. Do vyhotovenia písomného znenia rozhodnutia súd mohol ustáliť presnú výšku náhrady, ktorá bola priznaná a účastníkovi bolo doručené rozhodnutie už s vymedzením výšky priznanej náhrady trov konania, pričom uplynutím lehoty na prípadne podanie opravného prostriedku účastník konania disponoval exekučným titulom nielen k nároku, ktorý bol predmetom súdneho konania, ale aj k nároku na náhradu trov konania, čo umožňovalo začať s vymáhaním oboch nárokov súčasne v rámci jedného vykonávacieho konania.
Nezakotvenie žiadnej lehoty pre vydanie uznesenia k náhrade trov konania viedlo k tomu, že v praxi dochádzalo k situáciám, kedy bol síce účastníkovi súdneho konania nárok na náhradu trov konania priznaný súdnym rozhodnutím, ale ani po niekoľkých mesiacoch od vydania takéhoto rozhodnutia nie je výška nároku ustálená a nie je ju možné vymáhať. V praxi tak nastávali situácie, kedy si účastník konania, ktorému bol priznaný nárok na náhradu trov konania, musel v samostatnom vykonávacom konaní uplatňovať nárok, ktorý bol predmetom súdneho konania a až následne, s časovým odstupom, nárok na náhradu trov konania. To viedlo jednak k zvýšenej administratívnej, časovej, ale aj finančnej záťaži účastníka konania, ale aj k zhoršeniu jeho situácie v prípadnom exekučnom konaní, keďže medzi časom si môžu nároky voči tomu istému dlžníkovi začať vymáhať aj ďalší veritelia a plynutím času sa tiež zvyšujú možnosti dlžníka účelovo sa zbavovať majetku.
Zakotvením lehoty na vydanie uznesenia k náhrade trov konania dochádza k posilneniu právnej istoty účastníkov konania a zvýšeniu kvality fungovania súdneho systému. Predpokladá sa, že ubudnú prípady, kedy vydanie uznesenia o náhrade trov konania trvá neprimerane dlho a zároveň bude určená objektívna hranica, od ktorej sa bude možné odraziť pri posúdení, či nedochádza k prieťahom v konaní. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že lehota je pomerne dlhá a aj vzhľadom na minulú prax by jej dodržiavanie nemalo súdy neprimerane zaťažovať ani im spôsobovať problém.
K
Spievanie pomáha obnoviť činnosť mozgu po mŕtvici
22. 2. 2010
Pacienti postihnutí mŕtvicou vďaka spievaniu znovu môžu obnoviť činnosť svojho mozgu. To im podľa vedcov pomôže opäť nadobudnúť schopnosť rozprávať. Pri spievaní je totiž používaná iná oblasť mozgu ako pri rozprávaní. Keď u človeka "centrum reči" poškodí mŕtvica, môže sa naučiť používať namiesto neho svoje "centrum spievania".
Tieto zistenia vedci predstavili na každoročnom stretnutí Americkej asociácie pre vedecký pokrok (AAAS) v kalifornskom San Diegu. Pokračujúca klinická skúška podľa vyjadrenia vedcov ukázala, ako mozog reaguje na spomínanú "melodickú intonačnú terapiu". Terapia už bola stanovená ako medicínska technika. Po prvý raz ju vedci použili, keď sa zistilo, že pacienti postihnutí mŕtvicou, ktorí pre poškodenie mozgu neboli schopní rozprávať, dokázali aj naďalej spievať. V ľavej časti mozgu sa nachádza väčšina spojení medzi oblasťami mozgu riadiacimi pohyb a tými, ktoré kontrolujú sluch. Ak však pacienti ukladajú svoje slová do melódií, hlavné prepojenia sa vytvárajú v pravej hemisfére.
Pacienti sa počas terapeutických sedení učia, ako vkladať slová do jednoduchých melódií. Výskum ukázal, že už po jedinom sedení sa pacienti s mŕtvicou, ktorí predtým neboli schopní vysloviť žiadne zrozumiteľné slová, naučili povedať vetu: „Som smädný“ takým spôsobom, že každú slabiku skombinovali s jedným tónom v melódii. Na sedeniach vedci povzbudzovali pacientov, aby si každú slabiku vytlieskali rukami. Hudba by mohla byť alternatívnym prostriedkom k zapojeniu aj tých častí mozgu, ktoré inak zapojené nie sú.
Štrnásti rektori odmietajú „Mamojkovu“ novelu zákona o vysokých školách
22. 2. 2010
Svoje odmietnutie vyslovili v otvorenom liste poslankyniam a poslancom NR SR. Obávajú sa, že v prípade schválenia novely dôjde k vážnemu úpadku vysokoškolského vzdelávania.
Závažným dôsledkom novely môže byť, že naše diplomy prestanú byť uznávané v zahraničí (najmä v Európskej únii) a úplne stratia váhu v medzinárodnej dimenzii. Aj naši najlepší absolventi potom môžu dopadnúť ako absolventi niektorých známych slovenských vysokých škôl, ktorých mená sú na inzerátoch práce - ale v negatívnom zmysle, že o absolventov týchto škôl nemajú záujem.
Jarné prázdniny
19. 2. 2010
V pondelok sa do škôl po týždni voľna vrátia školáci v Košickom a Prešovskom kraji. Naopak, jarné prázdniny sa v tejto deň začnú žiakom základných a stredných škôl v Banskobystrickom, Žilinskom a Trenčianskom kraji. Do školy sa vrátia v pondelok 1. marca 2010.
Najdlhšie prázdniny si užijú školáci na západnom Slovensku. V Bratislavskom, Nitrianskom a Trnavskom kraji budú mať žiaci prázdniny od 1. marca a školské vyučovanie sa im znova začne v pondelok 8. marca.
Ďalšie voľno po jarných prázdninách si žiaci užijú už len počas Veľkej noci, a to od štvrtka 1. apríla do utorka 6. apríla. Májové dni pracovného pokoja pripadajú v tomto roku na soboty.
Celoeurópska dopravná akcia
18. 2. 2010
Od pondelka až do nedele na našich cestách prebieha celoeurópska dopravno-bezpečnostná akcia. Policajti sa zameriavajú hlavne na kontrolu pásov a autosedačiek, posvietia si však aj na vodičov, ktorí hrubým spôsobom porušujú dopravné predpisy a ohrozujú iných účastníkov cestnej premávky.
Cieľom medzinárodnej akcie je zvýšiť bezpečnosť posádky vozidiel. Ako agentúru SITA informoval hovorca Prezídia Policajného zboru SR, základným bezpečnostným prvkom v aute je bezpečnostný pás, mnoho ľudí však podceňuje jeho význam. Bez používania pásu ani airbag neplní svoj účel. Samozrejmosťou v automobiloch by mali byť aj detské autosedačky.
Dopravnú akciu zorganizovala medzinárodná organizácia TISPOL, združujúca služby dopravnej polície európskych štátov. Cieľom tejto organizácie je zabezpečiť spoluprácu pri riešení rôznych dopravných problémov. Slovensko je jej členom od roku 2008.